Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pozorne” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

pozornosť, -ti žen. r.

1. napäté sústredenie mysle na nejaký predmet: sústrediť, napäť, zbystriť p.;
sledovať niečo s p-ou;
počúvať s p-ou
(Tim.) pozorne;
Učitelia zbadajú jeho nadanie, bystrosť a živú pozornosť. (Al.)

2. zvýšený záujem o niekoho al. o niečo: budiť (vzbudiť), pútať (upútať) všeobecnú p.;
priťahovať (pritiahnuť), zaujímať (zaujať) niečiu p.;
obrátiť p. na niečo al. na niekoho;
odvrátiť p. od niečoho al. od niekoho;
venovať niekomu al. niečomu (zvýšenú) p.;
tešiť sa (veľkej) p-i;
byť (stať sa) stredom (stredobodom) p-i;
nič neujde jeho p-i
všetko si všimne, o všetko sa zaujíma;

3. opatrnosť, ostražitosť: stúpať s p-ou;
Ticho a s pozornosťou vytiahol revolver.
(Vaj.) Znásobenej pozornosti profesorského sboru môžeme ďakovať, že sa podvod nepodaril. (Al.)

4. úslužnosť, ochota, zdvorilosť: zahrnovať (zahrnúť) niekoho p-ou;
je samá p.
je veľmi pozorný;
Sárina pozornosť a pohostinstvo boli naozaj skvelé. (Vám.)

5. čin svedčiaci o niečej náklonnosti al. zdvorilosti;
vec darovaná ako prejav náklonnosti, zdvorilosti ap.: malá, drobná p.;
tisíckorunové pozornosti
(Fab.)

pozorný príd. m.

1. napäto. sústredene sledujúci niečo: p. poslucháč, p. čitateľ;
Znelo to ako hudba, na ktorej človek lipne celým svojím pozorným sluchom.
(Jes.) Pozorným okom sprevádzala každé hnutie. (Škult.)

2. opatrný, obozretný;
ostražitý: Pozorný a obozretný Jablonský neváhal vložiť veľké sumy do rúk podujímavého človeka. (Vaj.) Strhla by sa zvada, keby nie strážnik, vždy pozorný. (Kuk.)

3. úslužný, ochotný, zdvorilý, gavaliersky: Muž je ku mne veľmi pozorný. (Bedn.) Peter hrá elegantného, pozorného, jemného gentlemana. (Stod.);

pozorne prísl.: počúvať p.;
správať sa k niekomu p.

Naposledy hľadané výrazy

1. pozorne v Slovníku slov. jazyka