Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pozdrav” v Slovníku slovenského jazyka

pozdrav, -u muž. r. konvenčne ustálený prejav úcty al. priateľstva pri osobnom al. písomnom spoločenskom styku, pozdravenie: bratský, srdečný, úprimný p., úctivý p.;
úradný, občiansky p;
banícky, mládežnícky p.;
novoročný p.
prianie k Novému roku;
posledný p. pri pohrebe;
poslať niekomu p., dostať od niekoho p., odpovedať (zaďakovať) niekomu na (za) p., odovzdať, tlmočiť, priniesť niekomu p. od niekoho;
zakývať niekomu na p.;
odísť bez p-u
(obyč. v hádke, nedorozumení);
hovor. čaká na p. pri stretnutí nepozdraví prvý, čaká, kým ho pozdravia;
pren. p. jari (obyč. o prvých jarných kvetoch);

pozdravček, -a muž. r. zdrob. expr. (Jes.)

pozdraviť sa, -í, -ia dok. (komu i bezpredm.)

1. pozdraviť niekoho: „Dobrý večer!“ pozdravia sa slušne ženičke. (Ráz.) Klátová sa úctivo pozdravila a vyšla. (Jil.)

2. zried. odovzdať pozdrav: A materi sa pozdrav, že sme šťastlivo došli. (Taj.)

hovor. dať sa p. niekomu poslať po niekom pozdrav: Tak sa jej dám pozdraviť, že alebo príde naskutku domov, alebo ju vymknem (Tat.) odkazujem jej;
žart. Ťarbák sa ti dal pozdraviť niekomu kto ukázal nešikovnosť, neobratnosť v niečom;

nedok. k 1 pozdravovať sa

pozdravovať sa, -uje, -ujú nedok. (komu) pozdravovať niekoho: Vždy som sa (učiteľke) naradovaná z diaľky pozdravovala. (Fig.) Ivan sa usmieva a pozdravuje sa nám „Pá!“ (Šolt.);

dok. pozdraviť sa

pozdravenie, -ia stred.

1. pozdrav: priateľské p. (Jégé);
Darina kývla na pozdravenie. (Tim.) Neochotne mi zaďakoval na pozdravenie. (Taj.) Mládenček ti doniesol pozdravenie od bratov. (Bedn.) Prešiel, a ani pekného pozdravenia mi nedal (Tat.) nepozdravil.

Aké pozdravenie, také ďakovanie (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie;

2. zried. uzdravenie, vyzdravenie: Ak vyjdem z pokušenia, bude mi moje pozdravenie útechou. (Vaj.)

pozdravieť, -ie, -ejú dok. zried. (postupne) vyzdravieť, uzdraviť sa (o viacerých jednotlivcoch): Deti pozdraveli z červienky. (Jégé)

pozdrav, -í, -ia dok.

1. (koho, čo i bezpredm.) prejaviť niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dať pozdrav, pozdrav sa: úctivo, slušne, pekne, srdečne, prívetivo p. niekoho;
(Stano) ju pozdravil, pozdvihnúc klobúk.
(Vaj.) „Dobrý večer, mladá pani,“ pozdravil rušňovodič. (Vám.) Rapoš trasúcou rukou dôstojne pozdravil lokomotívu. (Rys.) Pozdravil ju len pohľadom. (Jes.) Pozdravil cez zuby (Tim.) nedbalo, neúctivo;

pren. žart. udrieť: Keby stretol toho šviháka, tak by ho lakťom pozdravil, že by mu musel rebrá zlomiť. (Vaj.)

2. (koho; class="sc" /> koho od koho) odovzdať pozdrav niekomu: Pozdravte svoju mamu odo mňa. (Šolt.) Pozdravte mi Katicu a povedzte, že som tu bol. (Kuk.)

hovor. dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Ondro dal pozdrav celú obec. (Taj.)

3. (koho, čo) privítať, uvítať (obyč. nadšene al. slávnostne): „Hurá, kováč!“ pozdravili ho veselým kríkom. (Tat.) V Pešti pozdravilo Moyzesa slovenské meštianstvo. (Vaj.) Tou novinou ju pozdravil úsvit nového dňa. (Kuk.);

nedok. pozdravovať

pozdravkať, -á, -ajú dok. expr. pozdraviť: Neviete pozdravkať, dať pačku? (Hviezd.) Adam pekne pozdravká. (Ráz.)

pozdrav príd. m. vyjadrujúci pozdrav, pozdravujúci: p. prívet, prejav, p-á báseň, p. list, p. telegram

pozdravovať, -uje, -ujú nedok.

1. obyč. opak. (koho, čo i bezpredm.) prejavovať niekomu úctu al. priateľstvo v spoločenskom styku, obyč. ustálenou formou, dávať pozdrav niekomu al. niečomu, pozdravovať sa, zdraviť: úctivo, slušne, srdečne, milo p. niekoho;
Jeho druhovia z fabriky ho zďaleka pozdravovali.
(Ráz.-Mart.) Ráno pri stretnutí som nepozdravoval. (Jes.)

2. (koho, čo) vítať (obyč. slávnostne al. nadšene): Gajda bol hrdinom čias. Na banketoch ho rečníci pozdravovali, oslavovali. (Jes.) Igor spieva;
hlasom pozdravuje ráno.
(Jaš.) Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! (Hviezd.)

3. dok. i nedok. (koho) odovzdať pozdrav niekomu;
posielať pozdrav niekomu po niekom: Pozdravuj tatu na vojne. (Fig.)

dať p. niekoho poslať niekomu pozdrav po niekom: Francko dal pozdravovať rodinu až do tretieho pokolenia. (Tim.);

dok. pozdraviť

Naposledy hľadané výrazy

1. pozdrav v Slovníku slov. jazyka