Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „povrch” v Slovníku slovenského jazyka

povrch, -u muž. r.

1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho: hladký, drsný p. rovný, hrboľatý p.;
geol. zemský p.;
geom. p. telesa súbor plôch omedzujúcich teleso;
súčet obsahov týchto plôch

zmiesť niekoho al. niečo z p-u zemského úplne odstrániť, zničiť;
prenikať pod p. vecí všímať si ich podstatu;
ostať na p-u (napr. pri skúmaní niečoho) nevniknúť do podstaty vecí, problémov;
všímať si len vonkajšiu stránku vecí, problémov;
vystupovať, tisnúť sa na p. (napr. o vlastnostiach) stávať sa výraznejším, zreteľnejším: Vady (chlapcove) nielen že sa neumenšovali, ale z roka na rok väčšmi sa tisli na povrch. (Kuk.)

2. hladina kvapaliny: p. vody;
nezvírený p. jazera
(Smrek);
zrkadlový povrch zelenej Nitry (Vám.);
(Chlapci) vedeli plávať. Celé hodiny sa udržali na povrchu mora. (Jes.);
pren. Pláva iba na povrchu politického diania (Zgur.) je politicky pasívny.

držať, udržať sa na p-u neupadať, neupadnúť: Otcov odchod do nemocnice zvrátil rovnováhu, ktorá umožňovala Hlavenkovcom udržať sa na povrchu kalného prúdu vojnových dní (Zúb.) ako-tak vyžiť v ťažkých vojnových pomeroch.

3. vonkajšie prostredie, vonkajšok: Poobzeral húsenicu, ktorú vyniesla zosutá zem na povrch. (Ondr.)

povrch príd. m.

1. zbežný, neúplný, nedokonalý: p-é vedomosti, p. odhad, p. pohľad (na vec), p-á predstava;
p-á známosť
;

2. nedôkladný, nedbalý, lajdácky: p. pozorovateľ;
p. človek, p-á práca
;

povrchne prísl.;

povrchnosť, -ti žen. r.

povrchový príd. m.

1. uskutočňovaný na povrchu: p-é dobývanie (uhlia), p-é obrábanie (súčiastok);

2. vyskytujúci sa na povrchu: p-á voda, p-á vrstva;

povrchovo/-e prísl.: p. obrábať (súčiastky);
p. aktívna látka
znižujúca povrchové napätie

Naposledy hľadané výrazy

1. povrch v Slovníku slov. jazyka