Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pou��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

poubrať sa, -berie, -berú, -bratý/-braný dok. bás. zried. obliecť sa, vystrojiť sa, vyparádiť sa: Ako panovník si na čas zašlo (slnko) v prediel súkromný paláca svojho poubrať sa iste. (Hviezd.) Všetci dubovskí svati v kroj svoj poubratí v hromade už stáli. (Hviezd.);
pren. polia v zbožie poubrané (Hviezd.) porastené zbožím

poúčať,poúčať sa p. poučiť1, poučiť sa

poučovať,poučovať sa p. poučiť1, poučiť sa

poubíjať, -a, -ajú dok. (čo) dôkladne ubiť, utĺcť, potĺkať (napr. hlinu, zem): p. hlinenú dlážku;
Ostatok kuče nie je dláždený, nie je zemou a hlinou poubíjaný.
(Kuk.)

poubližovať, -uje, -ujú dok. (komu) viac ráz, často ublížiť: Vynahradí jej isto, čo jej on ublížil, i čo jej iní poubližovali. (Urbk.)

poubúdať, -a, -ajú dok. postupne ubudnúť: Čo zišlo (na poli) — z toho za noc poubúda. (Ráz.)

poúčavý príd. m. ktorý poúča, poúčajúci: poúčavý hlas (Jes-á);

poúčavo prísl.: hovoriť p.

poučenie, -ia stred.

1. poznatky, vedomosti o niečom: získať p., čerpať p. (z kníh);
knihy sú zdrojom p-ia;
základné poučenie o národných otázkach
(Mráz);
spájať knižné poučenie s videným (Min.) teoretické poznatky s praktickými;

2. návod, pokyn na konanie, naučenie, ponaučenie, rada: dať niekomu p., dostať p., prijať (neprijať) p.;
kniha poučení
(Mráz);
Pobral som sa, aby som nemusel počúvať daromné rady a poučenia. (Jégé)

3. poučná skúsenosť, príučka: Bolo to dobré poučenie, druhý raz, ak nás minister navštívi, dáme ho prezrieť, či je pravý. (Stod.)

pouchodiť, -í, -ia dok. kraj. postupne utiecť, zutekať: Svet od poľnej práce pouchodil a teraz nemáme čo jesť. (Jégé)

poúčinkovať, -uje, -ujú dok. zried.

1. (na koho i bezpredm.) zapôsobiť, zaúčinkovať: vec poúčinkovala naňho nemilo. (Šolt.) Vysoké Tatry vedia mohutne poúčinkovať svojou veľkosťou. (Gab.)

2. istý čas al. trochu vykonávať nejakú činnosť, účinkovať: Popri svojich pivinnostiach usilovala som sa poúčinkovať i na „národa roli“. (Šolt.)

poučiť1, -í, -ia dok. (koho; class="sc" /> koho o čom) dať, poskytnúť niekomu nové vedomosti, poučenie, radu: názorne poučiť mladých (Ondr.);
(Tvardek) Soviara poučil o všetkých podrobnostiach obchodu. (Jil.) Hľadá, kto by ho tak naozaj poučil, čo je vo veci (Kuk.) kto by mu vysvetlil;
pren. poučiť niekoho korbáčom (Jes-á) potrestať, zbiť ho;

nedok. poučovať, -uje, -ujú i poúčať, -a, -ajú

|| poučiť sa (o čom, na čom, z čoho) získať nové vedomosti, poučenie o niečom: p. sa o výtvarnom umení (Pláv.);
p. sa na vlastnej škode, na vlastnej biede, p. sa z vlastných chýb;
p. sa z minulosti
získať skúsenosti;
dať (nedať) sa p.;

nedok. zried. poučovať sa i poúčať sa

poučiť2, -í, -ia (koho) istý čas učiť: Jeden vysedí pár hodín v kancelárii, druhý zas v škole deti poučí a ide. (Jil.)

poučka, -y, -čiek žen. r.

1. stručné, zovšeobecnené vyjadrenie istej zákonitosti, pravidlo: teoretická p.;
marxisticko-leninská p.;
odvodiť, vyvodiť p-u, aplikovať p-u
;
mat. zastar. binomická p. binomická veta;
Pytagorova p. (Kuk.) Pytagorova veta;

2. zried. poučenie, príučka: Poučka na vlastnej koži je najúčinnejšia. (Rys.)

poučný ríd. poskytujúci nové vedomosti, poučenie: p-á kniha, p-á prednáška, p. príklad;
p-á príhoda
(Karv.);

poučne prísl.;

poučnosť, -ti žen. r.

poučovací, -ia, -ie príd. m. zried. zameraný na poučovanie, poučujúci: p-ia činnosť (Votr.)

poučovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto (rád) poučuje;

poučovateľský príd. m. poučujúci: p. tón (Heč.)

pouctiť, -í, -ia dok. expr. zried. (koho) pohostiť, počastovať: Žena, dones niečo pod zuby a vína, pouctiť pánov. (Vans.)

poudávať, -a, -ajú dok.

1. (koho) postupne udať, oznámiť, pooznamovať: p. ľudí;

2. (čo) postupne uviesť, pouvádzať: p. príčiny (Škult.)

poudierať, -a, -ajú dok. (koho, čo) niekoľkokrát, na viacerých miestach udrieť (jeden predmet al. postupne niekoľko predmetov): Netráp ma už toľko. Poudieral si ma. (Tim.) Poudierali sme si až do krvi údy i hlavy. (Lask.)

|| poudierať sa niekoľkokrát na viacerých miestach sa udrieť (o jednom al. o viacerých predmetoch): Trošku sa poudieral. Ale čože, to prejde. (Hor.)

pouhládzať, -a, -ajú dok. (čo, zried. i koho) hladením na rozličných miestach upraviť povrch niečoho (jedného al. viacerých predmetov): p. si vlasy;
(Marta) si pouhládzala šaty.
(Bod.) Podhlavnicu dlaňami pouhládzaj! (Gab.)

poúhoriť, -í, -ia dok. kraj. (čo i bezpredm.) obrobiť zem, ktorá bola úhorom, prielohom: p. roľu;
(Paľo) pooral i poúhoril.
(Tim.)

poukaz, -u muž. r.

1. upozornenie, odkaz, poukázanie na niečo: Osvetlili sme spojitosť medzi divadlom a spoločnosťou poukazom na spoločné body. (Karv.)

2. fin. príkaz na uskutočnenie platby;
písomný doklad o tomto príkaze: p. na výplatu, platobný p., bankový p.;

práv. príkaz, ktorý dá nejaká osoba inej osobe, aby za ňu plnila tretej osobe osobe;

3. lístok oprávňujúci na isté služby, na účasť na niečom ap.: p. k lekárovi, rekreačný p.

poukázanec, -nca muž. r. práv. dlžník, ktorého veriteľ (poukazca) poukázal plniť tretej osobe, asignát

poukázať, -že, -žu dok.

1. (na čo) obrátiť pozornosť, upozorniť na niečo, zdôrazniť niečo: p. na chyby, na nedostatky;
p. na príčiny
(Brez.);
p. na rozdiel (Jes.);

2. trochu zastar. (na koho, na čo, čo) ukázať: Poukáž naňho prstom! (Hviezd.) Ivan sadá na poukázané mu miesto. (Taj.)

3. fin. (čo) dať príkaz na vyplatenie, vyplatiť (poukážkou): p. peniaze, sumu, p. plat;
Poukážu nám potrebnú čiastku na vybudovanie školskej budovy.
(Fr. Kráľ);

práv. dať príkaz nejakej osobe, aby za ňu plnila tretej osobe;

nedok. poukazovať1, -uje, -ujú

Naposledy hľadané výrazy

1. pou��i�� v Slovníku slov. jazyka