Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „potom” v Slovníku slovenského jazyka

potom

I. prísl. vyjadruje

1. časovú postupnosť, neskôr, zatým, nato: krátko, zanedlho p.;
Narozkazuje si jesť a piť, a potom, ak môže, ufujazdí.
(Ráz.);
často v spojení najprv (najskôr)... potom: Najprv fara (faru), potom Mara (Maru) (prísl.) najprv hmotné zabezpečenie, potom ženba. Najprv (najskôr) mlátia (sa mláti), potom platia (sa platí) (prísl.) najprv treba vykonať prácu a až potom čakať odmenu.

ani predtým, ani p. nikdy;
o tom p. to odložme na neskoršie, to teraz nechajme: Vyplatil som ťa ako vyplatil, o tom potom. (Laz.)

2. odstupňovanie miery, na druhom mieste, v druhom rade: Ste predovšetkým maliar a až potom profesor, geológ, staviteľ. (Zúb.)

II. čast.

1. vyjadruje výsledok, v tom prípade, teda: Pri Tichého deťoch hrala úlohu ešte aj jeho chorľavosť. Nečudo potom, že chcel deti čím skorej k chlebu doviesť. (Taj.) Môj otecko je lotor, zbíja ľudí. Čo som potom ja? (Krno) Nestará sa o deti. To je potom otec!

2. okrem toho, odhliadnuc od toho, napokon: Tomáš sa obával, že obed nebude načas hotový, keď toľko diškurujú. A potom na sporák sa nezmestilo naraz viac ako desať hrncov. (Zúb.);
jemu sa zajedno nepáčila, a potom pomyslel si (Taj.);

III. spoj. vyjadruje zlučovanie, a, i, aj, tiež, ďalej: V rodine boli dvaja synovia, ďalej traja vnuci, potom dve vnučky.

potomča, -aťa, mn. č. -atá/-čence, -čiat/-čeniec stred. expr. zried. malý potomok, obyč. dieťa, mláďa: aby mamky nemuseli ťahať svoje potomčatá za ruku (Gab.);
potomčatá vtáctva nebeského (Kuk.)

potomkyňa, -ne, -kýň žen. r. zried. potomok ženského pohlavia

potom príd. m. zastar. neskôr nasledujúci, neskorší: potomné dejiny ľudí (Jes-á);
u evanjelického farára, potomného profesora a správcu (Bodic.);
z potomných slovenských dejateľov (Vaj.);

potomne prísl. neskôr, potom: Potomne sa ukázalo, že chýry sa splnili. (Kub.)

potomok, -mka, mn. č. -mci muž. r.

1. kto z niekoho priamo al. nepriamo pochádza, napr. syn, vnuk: najmladší p. rodiny;
Vôbec sa netešil, že má syna, že má potomka.
(Fr. Kráľ);
mužský p.

2. člen neskoršej generácie: posledný p. rodu;
priami potomci;
p-mci starých Rimanov;
Celú tú krošňu podarujem do múzea, aby naši potomci videli, ako ťažko žili ich otcovia.
(Tomašč.);
potomok patriarchu Abraháma (Vám.)

potomstvo, -a, -tiev stred. hromad.

1. bezprostrední potomci, deti, vnuci, u zvierat mláďatá: splodiť, vychovávať p.;
Dobrý som bol otec. Staral som sa o svoje potomstvo.
(Fr. Kráľ) Usádza za stôl spolužiak potomstvo svoje hrdé. (Kost.);
liahnutie p-a (u zvierat);

2. členovia ďalších generácií (u ľudí i zvierat), ďalšie pokolenia: Ja zachovám tento pekný veršík pre vďačné potomstvo. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. potom v Slovníku slov. jazyka