Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „potla��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

potláčaný príd. m. i spodst. utláčaný, utiskovaný: p-é národy;
potláčaná, urážaná Katuša
(Tim.);
Vedel si stať na stranu potláčaných. (Chorv.)

potláčať1, -a, -ajú i potlačovať1, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. i koho) znemožňovať, aby sa niečo prejavilo, uskutočnilo, pôsobiť, aby niečo nebolo, premáhať (najmä o citových prejavoch a telesných pocitoch): p. city, mrzutosť, zlosť, hnev, smiech, bolesť;
Potláčal a tajil túto svoju vlastnosť.
(Gráf);
potláčať vlastnú individualitu v svojej tvorbe (Chrob.);
Potlačoval v sebe odporný cit. (Vaj.) Zavše musel potlačovať seba samého. (Al.)

2. (koho, čo) prenasledovať, utláčať: p. národy;
Osočovali a potláčali svojich nevlastných bratov.
(Čaj.) Mňa potlačovala (veľkomožná) za dvadsaťštyri roky spolužitia. (Tim.);

dok. k 1 potlačiť1

potláčať2, -a, -ajú i potlačovať2, -uje, -ujú nedok. odb. (čo) pokrývať tlačou, tlačiť na niečo písmo, vzory ap.: p. látku, tkaninu vzorom;

dok. potlačiť2

potláčateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto potláča, utláča, prenasleduje niekoho, niečo, utláčateľ;

potláčateľský príd. m.: (panská trieda), ktorá mala všetky schopnosti potláčateľské (Votr.)

potlačený príd. m. i spodst. zotročený, ujarmený, utlačený: Ako všetci potlačení sú zbabelí, i ona pri iných nemá smelosti k slovu. (Tim.) Najmenej prichodí nám, potlačeným, nesamostatným, prísne karhať svoje všeľudské chyby. (Vaj.) potlačenosť, -ti žen. r. pokorenie, ujarmenosť, zotročenie: vidí biedu, sociálnu, potlačenosť ženy (Taj.);
ľudová pokora i potlačenosť (Mráz)

potlačí, -ia bud. č. k tlačiť

potlačiť1, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) tlakom pohnúť z miesta, posunúť: p. vozík, skriňu;
p. niekoho dopredu
;

2. (čo) stlačiť, stisnúť: p. gombík (napr. vo výťahu);
(Tanečnici) potlačil mäkkou dlaňou plece. (Tim.)

3. (čo) znemožniť, aby sa niečo prejavilo, uskutočnilo, zapôsobiť, aby niečo nebolo, premôcť (najmä o citových prejavoch a telesných pocitoch): p. úsmev, smiech, radosť, pohnutie, vzdych, plač, hnev, strach, bolesť, ospalosť, zívanie;
Prejav nespokojnosti už v zárodku potlačil.
(Zúb.)

4. (čo, koho) premôcť, zdolať, zlikvidovať: p. odpor;
(krvavo) p. vzburu, revolúciu, povstanie;
aby snadnejšie Bozkovcov potlačili
(Kal.);

5. zried. (čo) natlačiť, vtlačiť: sud, do ktorého sa má kapusta potlačiť (Vans.);

nedok. k 3 potlačiť1 i potlačovať1

potlačiť2, -í, -ia dok. (čo) pokryť tlačou, vytlačiť na niečo písmo, vzory ap.: list do polovice potlačený heslami (Pláv.);
odb. p. látku vzorom;
potlačený taft, hodváb
;
pren. „Slovesnosť“ napokon klesla na púhy potlačený papier (Vlč.) na bezobsažnú tlač, literatúru;

nedok. potláčať2 i potlačovať2

potlačiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto utláča, zotročuje, utláčateľ: p. vzbury (Hviezd.);
trpieť potlačiteľov krivdu (Hviezd.)

potlačovať1 p. potláčať1

potlačovať2 p. potláčať2

potlačovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto potlačuje, zotročuje, prenasleduje niekoho, niečo, utláčateľ: p. kritiky;
brániť sa proti potlačovateľom, prenasledovateľom
(Vaj.);
V očiach Jankových bol Dymák potlačovateľom Slovákov. (Lask.)

potľapkať, -á, -ajú, zried. i potliapkať, -a, -ajú dok. (koho, čo; class="sc" /> koho, čo po čom) dlaňou zľahka, niekoľkokrát ťapnúť, plesnúť, poplieskať: p. dieťa po líčku;
p. koňa po krku;
p. niekoho po pleci
obyč. na znak spokojnosti, priateľstva ap.: „Chlap si, Jožo!“ potľapkal ma otec. (Kuk.) Potľapkal si dlaňami po kolenách. (Tomašč.) Voľakto potľapkal Maťovi po pleciach. (Jil.) Potliapkal chlapca po pleci. (Rys.)

|| potľapkať sa, zried. i potliapkať sa dlaňou sa zľahka niekoľkokrát ťapnúť, plesnúť, poplieskať: p. sa po bruchu

p. sa po vrecku darovať peniaze, byť štedrý: Od vás sme očakávali, že sa pochlapíte a potľapkáte po vrecku. (Jes.)

potľapkávať, -a, -ajú nedok. (koho, čo; class="sc" /> koho, čo po čom) dlaňou zľahka tľapkať, poplieskavať: Potľapkával ma po chrbte. (Fig.) Potľapkával (kravu) po bokoch. (Min.) Potľapkával plecia každému. (Tim.);
p. niekoho po pleci obyč. na znak spokojnosti, priateľstva ap.;
pren. Bol z kolegiality a ignoranstva a vzhľadom na zveľaďovanie spisby potľapkávaný po pleciach (A., Mat.) chválený.

|| potľapkávať sa (s kým) navzájom sa tľapkať, poplieskavať: Radostne sa potľapkáva s pol tuctom pánov po pleci. (Hruš.)

potľapnúť, -ne, -nú, -pol dok. zried. (koho, čo) zľahka tľapnúť, plesnúť: potľapnú (svinke) chrbát (Ráz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. potla��i�� v Slovníku slov. jazyka