Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „postup” v Slovníku slovenského jazyka

postup, -u muž. r.

1. pohyb dopredu v priestore, postupovanie: Bodka sa hýbe slimačím postupom. (Kuk.);
postup paríp dupotný (Hviezd.);
nezadržateľný p. ozbrojených síl;
zastaviť p. armády
;

2. súvislý poriadok niečoho v čase, vývoj, napredovanie;
pokrok: tempo nášho postupu pri budovaní socializmu;
p. nemoci, liečby;
To bol ohromný postup, kolosálne uznanie mojich schopností.
(Jégé) Verí v postup ľudského pokolenia. (Šolt.)

3. spôsob, ako si niekto počína, ako koná, postupovanie: Otec nepopustí. Je to zrejmé z jeho doterajšieho postupu. (Barč) Naši sa boja ostrého postupu. (Bod.) Bol nariadený najprísnejší postup proti pašerákom. (Jil.)

4. účelný, ustálený spôsob konania, metóda, systém: metodický p., pracovný, výrobný p.;
p. práce, výroby;
liečebný p. osevný p.
vhodná sústava striedania plodín;
obrátený, opačný p.;
zachovať istý p.;
jednotný p.;
inštančný p.;
herecké tvárne postupy
(Karv.);
matematické p-y;

5. prechod do vyššej hodnosti al. do vyššieho stupňa: admin. služobný p.;
mzdový p.;
zaraziť niekomu p.;
nárok na p.;
započítať služobné roky do p-u
;
šport. (bojovať o) p. do finále;
škol. p. do vyššej triedy;

postupový príd. m. k 1, 4, 5 : p-á rýchlosť;
p-á lehota;
p-á skúška

postupár, -a muž. r. technický odborník navrhujúci najvýhodnejší pracovný postup

postúp, -a, -ajú dok. (čo, po čom) prejsť po niečom nohami, pošliapať: postúpaný uterák (Kuk.);
Vypadol ti z vlasov hrebeň, postúpaš si po ňom. (Jégé)

postupca, -u, mn. č. -ovia muž. r. práv. kto postupuje pohľadávku, cedent

postúpenec, -nca muž. r. práv. kto je dlžníkom vo vzťahu k postúpenej pohľadávke, cessus

postúpenie, -ia stred. práv.

1. zmluva, podľa ktorej preberá práva doterajšieho veriteľa iná osoba, cesia: p. pohľadávky, nároku;

2. prenechanie, odoslanie inému orgánu: p. žaloby

postupenka, -y, -niek žen. r. slang. tlačivo, na ktorom sa zaznamenávajú výrobné postupy

postupimský príd. m. k Postupim: polit. Postupimská dohoda dohoda víťazných veľmocí v r. 1945 o politickom a územnom usporiadaní niektorých štátov zúčastnených na druhej svetovej vojne;
p-á konferencia v Postupimi r. 1945

postúp, -i, -ia dok.

1. urobiť krok al. niekoľko krokov dopredu, pokročiť, podísť: Ako chcel postúp, noha zlyhala. (Kuk.) Dáma postúpi mu niekoľko krôčkov v ústrety. (Ráz.);
p. o krok, o krôčik dopredu, i pren. urobiť pokrok, pokročiť v niečom;
pren. než postúpim ďalej žitia na púti (Hviezd.) pokročím v ďaľšom živote;
pren. Kedy už konečne postúpime k slovám a vetám. (A. Mat.) kedy sa dostaneme.

p. z rozumu (Jes-á) zošalieť, zblázniť sa;

2. premiestniť sa, posunúť sa dopredu (obyč. v boji): Nemci postúpili na Kraľovany. (Ondr.) Boj nebol ťažký. Postúpili sme bez ťažkostí. (Karv.)

3. urobiť pokrok, pokročiť v nejakej činnosti, vo vývoji, dostať sa bližšie k cieľu: Prípravy postúpili tak ďaleko, že prvá oplátka zišla zo železa. (Kuk.) Známosť sotva postúpi ďalej. (Škult.)

4. dosiahnuť vyššiu hodnosť, najmä v úrade al. v spoločenskom postavení: p. v hodnosti;
Postúpil na kaprála.
(Kuk.) Ústav znížil platy, Lajo však postúpil. (Taj.) Prisľúbil, že doštuduje. Potom iste postúpi i v službe. (Gab.) Hurban postúpil medzi najprednejších členov (Jednoty). (Vlč.);
šport. p. do ďalšieho kola víťazstvom sa kvalifikovať do ďalšej súťaže;
p. bez boja (do ďalšej súťaže);
škol. p. do vyššej triedy;

5. (čo komu, čomu) vzdať sa niečoho v prospech niekoho, niečoho, prenechať, odstúpiť: (Mať) musela mlyn postúp Trfotkovi. (Kuk.) Musela (izbu) postúp pomocníkovi. (Šolt.);
pren. Musela postúp pole svojej sokyni (Kuk.) ustúpiť, vzdať sa prvenstva;
admin. p. spis, žiadosť úradnou cestou dať, odovzdať ďalej na vybavenie;

6. kniž. zastar. urobiť vykonať niečo, zachovať sa nejako, použiť určitý spôsob konania: Tak, ako on postúpil, vydobýjajú sa iné ženské, nie Adely. (Vaj.) Viac nedovolil by som si postúp tak voči vám, proti vašej vôli totižto. (Šolt.) Či ho kedy posmelia čo len ľahkým posunkom tak smelo s ňou postúpiť? (Vaj.)

7. nár. (čo) vziať na seba niečo, podstúpiť: Hotový je postúpi ohnivú próbu. (Kuk.);

nedok. postupovať, -uje, -ujú

|| postúpiť sa odstúpi sa;
urobiť niekoľko krokov dopredu: Postúpil sa ďalej za dverká. (Tim.) Poputnaný ako račko za klepeto, postúpil sa hen môj sivko. (Hviezd.)

postupiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. práv. postupca, cedent

postupník, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. práv. kto cesiou nadobúda nejaké práva, cesionár;

2. zastar. zástupca, následník: Postupníci (dedičia) zabudli na okov. (Taj.)

postup príd. m.

1. postupujúci, pokračujúci, uberajúci sa dopredu: fyz. p. pohyb;
p-é vlnenie
;
mat. p. pomer pomer viac než dvoch veličín;
p-á úmera vyjadrujúca rovnosť viac než dvoch pomerov;
p-é delenie;
gram. p-á prehláska spôsobená mäkkosťou predchádzajúcej hlásky;
poet. p. tým pravidelne sa opakujúce rýmovanie niekoľkých veršov po sebe, napr. abcabc;

2. nasledujúci po sebe v určitom časovom poradí: p-é zmeny;
p-é zdokonaľovanie;
p. prechod od socializmu ku komunizmu;
p-á kolonizácia;
príbuzný p-ej línie
;
biol. p-é delenie (bunky) spôsob rozmnožovania buniek;

3. škol. týkajúci sa postupu do vyššej triedy: (prvý, druhý atď.) p. ročník;
p-á skúška
postupová skúška;

postupne prísl. jeden po druhom, za sebou, pozvoľna, pomaly: p. sa zmenšovať, zväčšovať, zvyšovať, znižovať;
p. vznikať, zanikať;
postupne sa rodí deň
(Jes.);
Dupot krokov postupne tíchol. (Vaj.) Predmety sa pred ním postupne zjavujú. (Fel.);

postupnosť, -ti žen. r. následnosť: časová p.;
p. javov, udalostí;
dejová p.
(Karv.);
mat. p. čísel množina čísel, z ktorých každé je priradené k určitému prirodzenému číslu

postupok, -pku muž. r. zastar. spôsob konania, postupovanie, postup: ako smiešne postupoval proti nej a ako ľutoval tieto svoje postupky (Kuk.);
lakomý p. (Šolt.);
násilnícky p. (Šolt.)

postupom predl. s 2. p. len v spojení p. času postupne

postupovať p. postúpiť

postupový p. postup

Naposledy hľadané výrazy

1. postup v Slovníku slov. jazyka