Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „posta��uj��ci” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

postarať sa, -á, -ajú dok.

1. (o koho, o čo) venovať niekomu, niečomu svoju pozornosť, starostlivosť, pomôcť niekomu, niečomu, zaopatriť niekoho, niečo: p. sa o deti, o rodinu, o seba, o dom, o statok;

2. (o čo, bezpredm. i so spoj. aby) svojím vplyvom, svojou snahou dosiahnuť, zadovážiť niečo, zabezpečiť, zariadiť niečo: p. sa niekomu o nocľah;
o zábavu je postarané;
Dobre bude, keď sa postaráte o lepšieho predsedu.
(Laz.) On sám postaral sa, kde komu a ako doposlať svoj spis. (Škult.) Musel som sa postarať, aby som splnil to, čo som sľúbil. (Fig.)

pošťastiť sa, -í (len v 3. os. j. č.) i neos. dok. (komu; class="sc" /> komu s neurč.) urobiť niečo s úspechom, mať úspech, podariť sa: Komuže sa to pošťastilo? (Ráz.) Pošťastí sa mu napraviť urobenú chybu. (Škult.) Ťaj, ale sa tomu pošťastilo! (Heč.) Nezveličuj, Juro, pošťastilo sa mi. (Krno)

pošťať sa, -ští, -štia dok. niž. hovor. mimovoľne, nechtiac vypustiť moč, pomočiť sa

|| pošťať (čo) znečistiť močom, pomočiť, ošťať

postávať sa, -a, -ajú dok. postupne, v rôznych obdobiach sa prihodiť, stať sa: Všeličo sa postávalo po fronte. (Tat.) Po Novom roku sa postáva v Stodolišti kopa veci. (Heč.) Postávali sa divné veci. (Jaš.)

postávať si, -a, -ajú dok. postupne si stať, postaviť sa (o viacerých osobách): p. si do radu;
Postávali sme si poza uhly.
(Min.)

pošta, -y, pôšt žen. r.

1. zariadenie, inštitúcia obstarávajúca(-e) dopravu zpráv, peňazí a zásielok, v starších časoch i dopravu osôb: poslať, odoslať, dostať list, peniaze, balík p-ou;
poslať zásielku p-ou;
byť zamestnaný na p-e;
letecká p.
dopravujúca zásielky lietadlom;
vlaková p. zaradená do vlaku;
voj. poľná p. dopravujúca cez vojnu zásielky vojsku al. od vojska;
posledná p. najbližšia k miestu určenia zásielky;
poslať niečo (napr. odpoveď) obratom p-y ihneď po prijatí;

2. budova, v ktorej je umiestená pošta: hlavná, filiálna p.;
ísť s balíkom, listom na p-u;
Nehodil by si mi list na poštu?
(Jaš.) nepodal?

3. súhrn poštových zásielok, ktoré došli al. majú byť odoslané: prezrieť, podpísať, prijať, odovzdať p-u;
ranná p.;
poštár roznáša p-u;
Zaniesla som poštu.
(Stod.);

poštový príd. m.: p. úrad, p-á budova;
p. úradník, zamestnanec, doručovateľ;
p-á zásielka;
p-á doprava;
p-á známka;
p-á schránka
do ktorej možno na verejne prístupnom mieste vkladať listové zásielky určené na odoslanie;
p-á pukážka blanketa pre peňažné zásielky;
p-á sprievodka blanketa pre zásielky balíkov;
P-á novinová služba organizácia predaja a doručovania novín a časopisov;
zastar. P-á sporiteľňa inštitúcia pre vklady a výplaty na poštových úradoch;
p. holub používaný na dopravovanie zpráv;
p. voz (Al.) na vozenie poštových zásielok

postačiť, -í, -ia dok.

1. (komu, čomu, na čo bezpredm., s neurč. i so spoj. aby) byť dostačujúci, byť dosť na zaokrytie potreby, vystačiť, stačiť: vyzvať na pasy každého, komu by jeho záruka nepostačila (Zúb.);
Zarobím dve tisícky, to mi postačí na dom. (Tim.) Nepostačí len šprihať na odrodilstvo. (Vaj.) jedna (univerzita) postačí, aby nášho šuhaja obrátila na vážnu hranatosť. (Vaj.)

2. (komu, čomu) byť svojimi vlastnosťami vhodným, vyhovujúcim na splnenie určitých požiadaviek, vyhovieť: Je to svet, ktorý sám sebe postačí. (Kuk.) Môj starý (širáčik) mi postačí. (Jil.)

3. (bezpredm. i s neurč.) mať silu, schopnosť zastať niečo, vládať: Čo by mal i desať rúk, i tak by nepostačil. (Tim.) Kdeže postačíš prať? (Min.) Najhorší chlapec postačí okrádať všetkých spolužiakov. (Šolt.);

nedok. postačovať, -uje, -ujú

postačujúci -a, -e príd. m. dostatočný, vystačujúci, stačiaci: p. doklad, dôvod, p-a podmienka

posťahovať, -uje, -ujú dok.

1. (čo, koho z čoho) postupne (viac vecí, osôb, z rôznych miest) stiahnuť zhora nadol, z povrchu niečoho: Posťahovali z hláv baranice. (Fr. Kráľ) Posťahoval z postelí za nohy ženské. (Žáry) Záclony posťahovala. (Tim.);
aby sme hneď išli sneh posťahovať (Taj.) odstrániť ho;
posťahované lampy (Jes.) t. j. knôty v nich;
p. periny stiahnuť z nich obliečky;

2. (koho, čo) odvolať, odstrániť z jedného miesta a sústrediť na iné;
postupne stiahnuť z obehu: Žandárov posťahovali z celej doliny. (Jaš.) Strieborné peniaze posťahovali a prišli do obehu papierové. (Bodic.)

3. (čo) postupne (viac vecí, na rôznych miestach) stiahnuť tak, aby niečo držalo dovedna, aby bolo stiahnuté, spevnené, pouťahovať: p. balík povrazom;
Posťahovali kabáty remencami.
(Ondr.);
prstami gágor posťahovať (Kal.) priškrtiť;
prišiť záplatu, posťahovať diery vypálené železom (Tomašč.) zošiť

Gazdovia si dobre museli posťahovať remene (Hor.) uskromniť sa.

4. (čo) na rôznych miestach zhúžvať, stiahnuť do záhybov, pokrčiť: p. tvár, čelo do vrások

|| posťahovať sa

1. (čím i bezpredm.) na rôznych miestach sa stiahnuť, utiahnuť sa, pouťahovať sa: p. sa remeňom, opaskom;
pren. Vo veľkopanskom prostredí nevedel sa natoľko posťahovať, že by bol vyšiel na vymeranom (Šolt.) uskromniť sa

2. postupne sa stiahnuť do záhybov, zhúžvať sa: tvár sa posťahovala (do vrások);

3. postupne sa sústrediť, zhromaždiť na isté miesto (o viacerých osobách): Strážnici posťahovali sa do domov. (Tim.)

postament, -u muž. r. podstavec, napr. pomníka, vázy ap., obyč. článkovaný

poštár, -a muž. r.

1. poštový zamestnanec doručujúci poštové zásielky (listy, balíky, telegramy ap.), listár: p. priniesol list, telegram;

2. hovor. akýkoľvek zamestnanec pošty;

poštárka, -y, -rok žen. r.;

poštársky príd. m.: p-a uniforma, kapsa;

poštárstvo, -a stred. služba, zamestnanie poštára

poštárať i poštárať sa, -a, -ajú dok. kniž. zastar. (v čom i bezpredm.) chvíľu, istý čas sa prehrabávať v niečom, pokutrať, poprehrabávať niečo: Žúrik poštáral v jeho bibliotéke. (Vaj.) (Čajka) poštáral tu-tam, kutal. (Hviezd.) Poštáram v zásobni. (Hviezd.)

poštárka p. poštár

postarnutý príd. m. zried. trochu zostarnutý, ostarnutý: postarnuté, dokrčené listy stromov (Jes.)

postarší, -ia, -ie príd. m. expr. starší, už nie mladý: p. muž;
Akýsi postarší s fúzmi mi povedal.
(Heč.)

postať, -te žen. r.

1. kniž. podklad, základ, báza: Kamene tvorili kedysi postať balkóna. (Vaj.);
na postati vzdelanosti, pokroku (Vaj.);
kultúrna p. (Vlč.);
Vracia sa do vlasti, aby si tu hľadal životnú postať (Chorv.) zamestnanie, uplatnenie. Nikdy nemali pevnú postať pod nohami (Laz.) nemali istotu;
chlebová p. (Bod.) zárobok, zamestnanie;

2. nár. jedna z častí poľa, na ktoré bolo pole pri práci rozdelené medzi robotníkov: Skosili tablu. Stal sa i on na postať, postavil kosu dohora a začal ju hladiť osličkou. (Kuk.)

postáť, -stojí, -stoja, -stál, -státie, rozk. -stoj dok.

1. (o niečom, čo sa pohybuje) ostať chvíľu stáť;
chvíľu stáť: Konôpka postál chvíľu pred zatvorenými dverami. (Jégé) Nemôže postáť na jednom mieste. (Tat.) Ani pri voloch nemal mi kto postáť (Tim.) strážiť ich. (Kone) za týždeň v maštali postoja (Jil.) oddýchnu si;
postoj, postojte! výzva, aby sa niekto zastavil, počkal;
Medzi prechádzkou vše postál. (Hruš.) Za každým postátím zavesujú sa na moje nohy chasníci. (Lask.);
náhle mu postáli nohy (Taj.) zastavil sa;
pren. postál v reči (Jes.) prestal hovoriť;
pren. Myšlienky mu nepostoja (Heč.) neprestane rozmýšľať.

2. (o potravinách a nápojoch) chvíľu, istý čas stáť: voda postála;
nechať jedlo p.
;

3. zried. (za koho, za čo) stáť za niekým, za niečím, ručiť, zaručiť sa za niekoho, za niečo: Pôjdem s tebou, hoci vo vojne a láske každý len za seba môže postáť! (Vaj.)

|| postáť (si)

1. ostať na chvíľu stáť, nesadnúť si: Mohli by si aj sadnúť, ale po takom dobrom obede dobre i postáť si. (Kuk.) Postál si pod vysokým orechom. (Skal.)

2. expr. (s kým) zotrvať (často so záľubou) postojačky v rozhovore: S kostolníkom-zvonárom rada si postojí. (Tat.) Neraz si postáli, keď sa náhodou stretli. (Kuk.)

poštátniť, -i, -ia dok. (čo) previesť do majetku, správy štátu, urobiť štátnym: poštátnenie priemyslu, bánk;
p. školy, divadlá, film
;

nedok. poštátňovať, -uje, -ujú

postava, -y, -táv žen. r.

1. ľudské (zried. i zvieracie) telo vzhľadom na línie, proporcie, vzrast: mohutná, plecnatá, objemná, štíhla, vysoká, nízka, útla p.;
pekná, dokonalá p.;
zhrbená p.;
ženská, chlapčenská, dievčenská p.;
dobre stavaná p.;
je strednej p-y, človek vysokej p-y;
p. ako jedľa
;
hovor. má dobrú p-u je pekne urastený(-á);
kôň známej postavy (Tat.);
junónska p. o vysokej, plnej, majestátnej žene;
adonisovská p. o peknom, urastenom mladom mužovi

rytier smutnej p-y a) Don Quijote, známy románový hrdina;
b) o človekovi podobných vlastností, ako mal Don Quijote;

2. telesný zjav človeka, človek, osoba: Z tône lesa vychádza postava. (Pláv.);
knísali sa dve ľudské postavy (Fr. Kráľ);
mravenisko ľudských postáv (Letz);

3. ľudská osobnosť vo svojej celistvosti, najmä stvárnená v dramatickom umení al. v literárnom diele: hlavná, ústredná p. diela;
vytvoriť p-u
(na scéne);
historická p. osoba historického významu;
legendárna p. okolo ktorej sa vytvorili legendy, povesti;
Andrej Bagar v postave hrdinu drámy;
Hviezdoslav je veľká postava slovenskej literatúry;
galéria postáv
rad typov ľudí;
Postavy ľudové sa Hurbanovi nedaria. (Votr.);

postavička, -y, -čiek, zried. i postavka, -y, -viek žen. r. zdrob. expr.

postavač, -a muž. r. expr. kto postáva, zaháľa, zaháľač, leňoch: otrhaní p-i (Vaj.);
My máme idealistov medzi rubačmi, nádenníkmi, postavačmi. (Vaj.)

postavať, -ia, -ajú dok. (čo)

1. postupne (viac vecí) upraviť tak, aby stáli, popostavovať: p. obilie do krížov;

2. veľa (budov, stavieb) postaviť, vystavať: postaval veľa domov

postávať, -a, -ajú nedok.

1. zotrvávať chvíľami, istý čas stojac, chvíľami stáť, obyč. po prerušení chôdze: Postávame pred výkladmi. (Al.) (Chlapci) posedúvali a statok ešte postával v rieke. (Tat.) Šiel postávajúc, pretože sa mu zdalo, že postava ide proti nemu. (Záb.)

2. zotrvávať v nečinnosti, nečinne stáť, nepracovať, hlivieť: Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore. (Tim.) Niet času na postávanie! (Fr. Kráľ)

postavenie, -ia stred.

1. zamestnanie, povolanie, miesto: Vrátim ti (peniaze), keď budem mať svoje postavenie. (Tim.) Zasnúbenie nepovolím, kým nebudú mať zaistené postavenie. (Šolt.);
výnosné p. (Taj.);

2. hodnota, význam príslušiaci jednotlivcovi, nejakému celku, nejakej inštitúcii al. javu v spoločnosti: mať (vysoké) spoločenské p.;
významné p.;
sociálne p.
zaradenie v spoločnosti;
vedúce postavenie robotníckej triedy v socializme;
Vybojoval si v zámku výnimočné postavenie.
(Jégé) V našej literárnej situácii Timrava má osobitné postavenie. (Mráz)

3. stav, položenie, situácia: byť v ťažkom p-í;
dostať sa do zúfalého p-ia;
materiálne, hmotné, kultúrne p. obyvateľstva;
Chripel od zlosti v bezmocnom postavení.
(Tat.) Vžil sa do postavenia, ako sa šepce poklona. (Jes.)

4. rozostavenie, rozloženie, umiestenie na určitom mieste, pozícia: Na znamenie alebo na príchod spojky mali sme postavenie za dedinou opustiť. (Tomašč.);
voj. obranné, palebné, útočné p.;
šach. remízové p.;
šport. p. (hráča) mimo hry ofsajd (napr. vo futbale);

5. zastar. držanie tela, postoj: Zaujal postavenie olympského Zeusa. (Záb.)

postavený príd. m.

1. odb. stavaný, utváraný, formovaný istým spôsobom: pes má rovno p-é nohy;

2. majúci isté spoločenské postavenie: vysoko (nízko) postavená osada;
vyššie (nižšie) postavená osoba
;

3. trochu zastar. nachádzajúci sa, existujúci, jestvujúci: Štúr chcel mať jednotlivcov postavených bez manželiek, bez detí. (Škult.);
muž, v hmotnom ohľade dobre postavený (Tim.);
obslúžila i mužovu macochu, postavenú v ťažkom kríži (Tim.) chorú, utrápenú;
Anička, sťa v úzkosti postavená, splašená holubica (Lask.)

postavička p. postava

postaviť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho kam) dať, umiestiť niečo, niekoho niekam tak, aby to stálo, aby stál: p. do izby skriňu;
p. na stôl vázu;
p. dieťa na zem;
p. žiakov do radu;
Chlapec postaví kolky.
(Tim.);
p. tábor (Min.);
p. pascu na myši;
p. (dievčaťu) máj
podľa ľudového zvyku zasadiť v noci pred prvým májom pred okno dievčaťu okresaný smrek al. jedľu s ozdobeným vrcholcom;
p. jedlo, misu, tanier na stôl (pred niekoho) dať jesť

p. niekoho pred súd obžalovať;
p. niekoho tvárou v tvár, do tvári a) (niekomu) konfrontovať s niekým;
b) (napr. skutočnosti, pravde) ukázať (ju) otvorene, bez prikrašľovania;
p. niekoho na pranier pranierovať, vystaviť hanbe, kritike: p. niekoho, niečo na piedestál (Vaj.) osláviť, urobiť vzorom;
p. niekoho pred hotovú vec priviesť niekoho do situácie, na ktorej sa nedá nič meniť;
p. niekoho pred rozhodnutie prinútiť ho, aby sa rozhodol;
p. niekoho do zlého (čudného, nepriaznivého ap.) svetla hovoriť, vyjadriť sa o ňom zle, nepriaznivo ap.;
všetko postavené do náležitého svetla (Škult.) správne osvetlené, vysvetlené;
p. niekomu niečo, niekoho pred oči, na oči niekoho na niečo, na niekoho upozorniť;
p. niekoho k stene, k múru odstreliť;
p. niekoho, niečo na nohy povzniesť, pomôcť, aby sa niekto vzchopil, niečo vzchopilo;
to ho postaví na nohy a) vzpruží, osvieži (o jedle, nápoji);
b) pomôže mu (napr. finančne, hmotne);
p. niekomu, na niekoho pascu (klepec) nastrojiť úklady, nástrahy, lesť;
p. si hlavu tvrdošijne zotrvať na svojom, zatvrdiť sa;
kam ho postavíš, tam tam stojí (úsl.), kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) je pasívny, bez iniciatívy;
je lenivý;

2. trochu zastar. (čo, kam) položiť, umiestiť, dať niekam: kam sa nula postaví, či pred a či za jednotku (Jes.);
p. si klobúk na hlavu (Vaj.);
Ondrej si postavil okuliare na nos. (Kal.) Karol postaví si otcovu čiapku. (Rys.)

3. (koho, čo kam) prikázať, vykázať, určiť niekomu, niečomu nejaké miesto, nejakú úlohu: p. niekoho na zodpovedné miesto;
p. vojaka na stráž;
p. stráž;
Páni všade postavili ozbrojených sliedičov.
(Smrč.) Postavil svoju poéziu do služieb prestavby mesta. (A. Mat.);
kraje pod mocou budínskeho pašu postavené (Škult.);
Proti nemeckej ríši postavili tri a pol milióna vojska (Tat.) poslali do boja;
šport. p. hráča určiť do mužstva, do zápasu;
práv. p. niekoho, niečo mimo zákona vyňať spod ochrany zákona;

4. (koho za čo, kam, zastar. i čím) ustanoviť, určiť, zvoliť do nejakej hodnosti, funkcie: Na čelo vyslanstva postavil Moyzesa. (Vaj.) Kráľ ho postavil za hlavu celému vojsku. (Dobš.) Slovenská banka otvorila filiálku a postavila do nej svojho úradníka Kôrku. (Taj.) Janka postavili kráľom. (Dobš.);
p. niekoho, niečo za vzor;
p. niekoho na roveň niekomu
;

5. (čo) stavebným postupom zriadiť, vybudovať, vystavať: p. dom, plot, komín, most;
p. školu;
p. cestu;
p. niekomu pomník;
kostol je postavený v gotickom slohu;
p. snehuliaka
zlepiť zo snehu;
pren. rodinný život postaviť na nové základy (Laz.) dať mu novú náplň;
pren. Nemožnosť postavila hrádze medzi nich (Tim.) bola prekážkou.

6. (čo; class="sc" /> čo na čo) dať variť niečo: p. obed, večeru;
Anča začala variť večeru. Postavila kašu.
(Tim.);
p. (hrniec, obed) na šporák, na plyn;
p. (vodu) na čaj

nemá čo do hrnca p. má sa zle, trpí núdzu;

7. (čo, zried. i koho do čoho, na čo) vsadiť, vložiť do hry (obyč. hazardnej): Postavil si tie (dva zlatiaky) na zeleného kráľa a prehral zasa. (Jégé);
zeman, čo postaví do hry i ženu (Ráz.);
Na ruletke som vyhral, potom som si zas postavil a prehral som to. (Jes-á) Pečuhu postaví do lutrie a keď vyhrá, stane sa majstrom. (Záb.)

p. všetko na jednu kartu (kocku) riskovať, hazardne sa rozhodnúť v kritickom položení;
Kto postaví, ten vyhrá (prísl.) o rozhodnosti;
niekedy treba riskovať

8. (čo) vytýčiť, určiť, formulovať: p. otázku;
p. si niečo za cieľ, za úlohu;
p. si cieľ;
p. program;
Politický pracovník postavil veci veľmi správne.
(Sev.) Povinnosť! Kto ju postavil? Vaša vôľa. (Kuk.) Proti slepej náruživosti ostatných postavil (otec) túto svoju pravdu. (Karv);
mat. p. rovnicu;

9. kniž. (čo) vytvoriť, dať vzniknúť niečomu: Nie je to maličkosť postaviť dobrý súbor v rote. (Sev.) Na lýceu v Bratislave postavili stolicu slovenskej reči a literatúry. (Škult.) Gramatickým prácami a veľkým slovníkom slovenského jazyka postavil spisovnú reč slovenskú. (Škult.) Musíme postaviť armádu. (Sev.);

nedok. zried. k 1, 2 postavovať, -uje, -ujú

|| postaviť sa

1. (bezpredm. i na čo) vlastným pričinením sa dostať, prejsť do stojacej polohy, vstať: Šmýkali sme sa až na také miesto, na ktorom sme sa mohli postaviť. (Bedn.) Martinko postavil sa na svoje dve bosé nôžky. (Vaj.);
p. sa na rovné nohy (rýchle) vstať;
Postavil sa chlapček najprv na štyri a chcel vstať (Ráz.-Mart.) stál na nohách i na rukách.

p. sa na nohy a) začal chodiť (obyč. o dieťati);
b) vzchopiť sa, zmôcť sa (napr. finančne);
p. sa na vlastné nohy osamostatniť sa;
p. sa na zadné nohy prejaviť odpor, vzdor (o ľuďoch);
Tu sa Ondrej Levický postavil na všetky štyri nohy a držal vicišpánovvi kázeň o skúposti (Kal.) vzoprel sa;
aj keby sa (všetci) na hlavu postavili, čo sa (všetci) na hlavu postavia navzdor všetkým, všetkému, za každú cenu;
vlasy sa mu dupkom postavili (od strachu, od hrôzy) zježili sa;
oči sa mu dupkom postavili (od strachu, od hrôzy) vyvrátili sa, obrátili dohora;

2. zaujať miesto stojac, stať si: Postav sa rovno!;
p. sa pred zrkadlo;
p. sa do radu, do kruhu;
Richtárka sa postavila do kuchynských dverí.
(Kuk.) Chlapi sa postavili zoči-voči (Tat.) oproti sebe, tvárou v tvár;
p. sa do pozoru, i pren. prejaviť rešpekt, poslúchnuť;
pren. p. sa na nejaké stanovisko (napr. opačné, zákonné ap.) zaujať istý postoj;
pren. p. sa pózy trpiteľa, mučeníka chcieť budiť zdanie trpiteľa, mučeníka;
pren. keď sa už do radu mládencov postaviť mohol (Dobš.) keď dospel;
pren. Chcú sa zasa postavť medzi ňu a nového priateľa (Kuk.) chcú ich rozdeliť, rozlúčiť, znepriateliť.

p. sa k niekomu, k niečomu chrbtom prejaviť nezáujem, opovrhnutie;
p. sa do cesty niekomu, niečomu spôsobiť prekážky;
p. sa tvárou v tvár (do tvári) niekomu, niečomu byť odhodlaný, neohrozený, nebáť sa;
p. sa niekomu po boku, bok po boku, k boku prejaviť solidaritu, pomôcť;
p. sa na čelo (do čela) niečoho zaujať popredné, vedúce miesto, postavenie ap.;
p. sa na stranu niekoho, niečoho stať sa prívržencom, zástancom niekoho, niečoho;
p. sa doslužieb niečoho (napr. národa, vlasti ap.) pracovať pre niečo;
p. sa na odpor (niekomu, niečomu) odporovať, prejaviť odpor, vzdor;
p. sa pred oči niekomu stať sa zjavným, ukázať sa: Kováčovi celá jeho bieda postavila sa pred oči. (Dobš.)

3. (proti komu, proti čomu, za koho, za čo, k čomu i bezpredm.) zaujať nejaké stanovisko, vyjadriť svoj záporný al. kladný postoj: p. sa proti odporcom;
p. sa za svojich priateľov;
Dievčence nechcú ani Anču a rady sa proti nej postavia.
(Tim.) Postavil sa dôsledne proti vojne. (Votr.);
p. sa proti otcovej vôli (Barč);
postavil sa proti návrhu (Zúb.);
Postavil sa celkom za družstvo. (Sev.) Postavil sa na obranu prenasledovaných študentov. (Mráz);
p. sa (kladne, záporne) k programu, k návrhu;

4. (komu, čomu i bezpredm.) dať najavo nesúhlas, odpor, vzoprieť sa: Vedel, že jej matka je žena rozhodná, ale aby sa aj notárovi postavila, nevedel si predstaviť. (Urb.) Matke sa postaviť, to by sa neopovážila. (Laz.) Nevedela pochopiť, ako je možné nepostaviť sa zlu. (Urb.) „Pán doktor nočné vizity neprijíma,“ postavila sa Marka. (Jes.)

5. nár. vystavať si dom: Mladší syn vystúpil z domu, postavil sa osobitne. (Bodic.) Dva razy sme vyhoreli a postavili sa zakaždým poriadnejšie a pohodlnejšie. (Jégé) Postavil sa v poli, kus od dediny. (Tat.)

6. nár. (o čo) uzavrieť stávku, staviť sa: O čo sa postavíte, že si bačík Paľo nájdu ženu? (Tim.)

7. zastar. (za čo) ujať sa nejakej funkcie, stať sa niečím, ustanoviť sa za niečo: Mladý prešporský teológ nie sám od seba postavil sa za zákonodarcu slovenského písomného jazyka. (Škult.)

postavka p. postava

Naposledy hľadané výrazy

1. posta��uj��ci v Slovníku slov. jazyka