Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pomoc” v Slovníku slovenského jazyka

pomoc, -i žen. r.

1. aktívna časť, pomáhanie niekomu pri práci, pri sledovaní nejakého cieľa al. v nebezpečenstve: fyzická, morálna, hmotná, peňažná, finančná, hospodárska p.;
vzájomná p.;
poskytnúť, ponúknuť, odoprieť niekomu p., prijať p. (od niekoho, niečiu, niekoho);
účinná, výdatná odborná, nezištná, bratská, priateľská, súdružská p.;
vojenská p.;
spoliehať sa na niečiu p.;
očakávať p. od niekoho;
odmietať niečiu p.;
požiadať niekoho o p., uchádzať sa o niečiu p., volať o p.
(v nebezpečenstve);
dovolať sa p-i (Švant.);
pomoc! volanie o záchranu v nebezpečenstve;
ísť, prísť niekomu na p.;
utekať, priskočiť niekomu na p.;
Chceli mu prispieť pomocou.
(Vaj.);
pribrať, prizvať, vziať si, zavolať si niekoho na p.;
p. v chorobe, v biede, v nešťastí, v tvŕdzi;
Ľudia sa chytro naučili vyhľadávať jej pomoc.
(Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.);
obracať sa na niekoho o p.;
prosiť o p.;
Ľudia trápia mňa o pomoc
(Ráz.) žiadajú, aby som im pomohol. „Ty sa chceš biť?“ skočí hneď Maroš kamarátovi na pomoc. (Ráz.) Nežne prosili jeho očká o pomoc. (Vaj.) Vandi sa rozreval a bežal k materi o pomoc. (Vám.);
byť niekomu na (dobrej) p-i účinne mu pomôcť;
Zahynul. Aká tu pomoc? (Vaj.) už sa nedá pomôcť. Nebolo mu pomoci, dnes zahynul (Bedn.) nedalo sa mu už pomôcť, bol smrteľne chorý;
lekárska p.;
dať, poskytnúť niekomu prvú p.
najnutnejšie ošetrenie v prípade úrazu;
ľahká p. výraz používaný, keď si niekto vie s niečím rady, vie si poradiť: Ľahká pomoc: postavia ťa k vŕbe a zastrelia. (Urb.) Zmestiť sa musíme, druhej pomoci nieto (Kuk.) nič iné sa nedá robiť. Cítil sa bez pomoci v hlbinách zeme (Vaj.) opustený, nechránený. Denne minú sa i štyri fľaše, pravda, pri pomoci iných (Al.) keď iní pomáhajú piť.

Komu niet rady, tomu niet pomoci (prísl.) kto si nechce dať poradiť, tomu nemožno pomôcť;
hovor. s p-ou božou výraz vyjadrujúci, že sa niekto spolieha na boha, na šťastie, na náhodu: Idem za vnukom. Hádam ho s pomocou božou nájdem. (Zúb.) „Tamto je roľa, tamto lúka,“ ukazoval, „ale ja to všetko s pomocou božou prepijem“ (Záb.) dáko sa mi podarí to prepiť;
urobiť niečo za p-i, s p-ou, zastar. i pri p-i niekoho al. niečoho s podporou, s výpomocou, v spolupráci: (Petöfi) za pomoci svojich druhov strhne mládež (za sebou). (Štítn.) Vyslobodím ho s ich pomocou. (Jégé) Brodský mal dar fantázie, s jej pomocou vedel odstúpiť od reality. (Al.) Tureckú moc zlomili pri pomoci poľského kráľa. (Škult.) To sme ledva pochopili pri výdatnej pomoci prúta. (Taj.)

2. kto je schopný pomôcť, pomáhať niekomu: Premýšľala, že musí syna oženiť, pomoc treba do domu. (Tim.) Myslel som, že mi budeš pravou rukou, pomocou v škole. (Čaj.) Mala by utekať pre pomoc. (Švant.) Výbor sa uzniesol držať líniu, kým nepríde pomoc (Jes.) posila

pomoč1, -í, -ia dok. (čo) zamokriť, zašpiniť močom: p. plienky, p. si košieľku, šatôčky

|| pomočiť sa nevdojak vypustiť moč do postele al. do bielizne: dieťa sa pomočilo;

opak. pomočievať sa, -a, -ajú

pomoč2, -í, -ia dok. (čo) chvíľu máčať vo vode: Choď si ju (poranenú ruku) umyť a pomočiť. (Kuk.)

pomôcka, -y, -cok žen. r. predmet, vec slúžiaca na uľahčenie niečoho: vyučovacie p-y, optické p-y, mechanické p-y;
Mal dokonale zariadené laboratórium so všetkými diagnostickými pomôckami.
(Jégé) Vyučovanie matematiky a ruštiny deje sa názornými pomôckami. (Pláv.)

pomocnica1, -e, -níc i pomocníčka, -y, -čok žen. r. žena, ktorá niekomu pomáha: Tvardek má niekoľko pomocníčok, ktoré skupujú vajcia, maslo, syr. (Jil.);
pomocnica v domácnosti

pomocnica2, -e, -níc žen. r. zastar. ústav pre vzájomnú podporu, druh sporiteľne: Hospodársky bránili ľud zakladaním pomocníc a iných pokladníc. (Kuk.) Prečo ste už dávno nezaložili pomocnice, sporiteľne? (Vaj.)

pomocník, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. kto niekomu v niečom pomáha: Odpísal, aby mu poslal syna za pomocníka. (Tim.)

2. vyučený, ale nesamostatný remeselník, tovariš: pekársky, mlynársky, mäsiarsky, krajčírsky p.;
Ako kupecký pomocník usporil si niekoľko sto zlatých.
(Vans.);

pomocnícky príd. m.: p-a prax, p-e zamestnanie;

pomocníček, -čka, mn. č. -čkovia muž. r. zdrob. expr.

pomoc príd. m. poskytujúci pomoc, vypomáhajúci;
výpomocný: p. pracovník, robotník, zriadenec, p. učiteľ, notár, skladník, pisár;
p-á sila;
p-á čiara;
p-é práce, p-é vedy
;
gram. p-é sloveso (napr. byť);
p-é pracovné miestnosti, p-é suroviny

podať niekomu p-ú ruku poskytnúť pomoc;
prijať p-ú ruku prijať ponúkanú pomoc;
Chytili sme sa pomocnej ruky. (Kuk.) Teda nedáte mi pomocnej ruky? (Tim.)

pomocou predl. s 2. p. prostredníctvom, za pomoci niečoho, niečím: merať niečo p. prístrojov;
Pomocou elektriny konajú sa mnohé práce.
(Vans.);
prúd meníme p. usmerňovačov;
S kolesami sú spojené pomocou remeňových transmisií všetky stroje továrne.
(Fr. Kráľ);
vyťahovať most pomocou primitívneho mechanizmu (Jégé)

pomôcť, pomôže, pomôžu, pomohol, rozk. pomôž dok.

1. (komu, komu v čom, pri čom, s čím, kam, s neurč. i bezpredm.) byť nápomocný, prispieť pomocou, poskytnúť pomoc niekomu pri nejakej činnosti, uľahčiť niekomu prácu: p. jeden druhému;
p. (matke) v domácnosti, pri varení;
p. niekomu v učení;
p. niekomu s robotou;
Mohol by si mi pomôcť obracať.
(Ráz.) Kto môže, pomôže;
účinne, aktívne p. niekomu;
Pomohol jej do ľahkého zvrchníka
(Jégé) obliecť si ho;
p. niekomu na nohy zodvihnúť ho, aby mohol vstať, pren. (i niečomu napr. podniku) poskytnúť pomoc v zlej situácii, zlepšiť situáciu (napr. finančne)

Pomôž pánboh! starý pozdrav veriacich ľudí (najmä na vidieku) pri práci;

2. (komu, čomu, komu čím, v čom, pri čom i s neurč.) podporiť, napomôcť niekoho (najmä morálne), vypomôcť niekomu (hmotne): p. niekomu v biede, núdzi;
p. (dobrej) veci;
p. dobrou radou, peniazmi;
nezištne, ochotne p. niekomu;
túžba pomôcť svojmu národu
(Podj.);
p. (závodom) pri odstraňovaní nedostatkov;
p. niekomu dostať sa z niečoho
;

3. (komu, čomu kam i s neurč.) umožniť, aby sa niekto (niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dopomôcť k niečomu, umožniť niekomu niečo: p. niekomu prejsť cez ulicu, nastúpiť do električky;
Pomohol mu dostať sa do zamestnania. Kto chce kam, pomôžme mu tam.
(prísl.)

žart. pomohol mu z blata do kaluže nezlepšil jeho situáciu;
p. niekomu (dostať sa) do sedla podporiť ho, aby sa dostal k moci, získal prevahu nad niekým;
pomohol mu do hrobu zavinil jeho smrť;
hovor. p. niekomu na svet aktívne zasiahnuť pri narodení niekoho;
kniž. p. niečomu na svet byť nápomocný pri zrode, vzniku niečoho;
pomohol mu z vrecka pričinil sa, aby minul, vydal peniaze;

4. (bezpredm., komu; class="sc" /> komu od čoho, proti čomu) byť na osoh, byť užitočný, prospešný, mať (obyč. kladný) účinok, zapôsobiť: Pomohlo dohováranie matkino. (Taj.) Nepomohli ani výkriky ani nadávky. (Zúb.) Veru len prísnosť pomôže. (Al.) Pľúcnik hneď nepomohol. (Taj.);
niekomu v chorobe;
liek, čaj pomohol od lámky, proti kašľu
;
neos. Dostala kŕče. Na šťastie sa jej pomohlo (Jégé) vyliečili ju

tu už nič nepomôže všetko je márne, zbytočné;
už sa mu nedá p. (o chorom) zomrie;
tu už len smrť pomôže (o človeku a jeho zdraví) je na smrť chorý, zomrie;
hovor. žart. tomu už ani svätená voda nepomôže (všetci svätí nepomôžu) je stratený, niet mu pomoci;

5. hovor. (komu od čoho) zbaviť niekoho niečoho, doniesť, pripraviť niekoho o niečo: p. niekomu od peňazí;
Teda vy tak, nielen pomôcť od hanby, ale aj od rolí.
(Smrč.)

pomohla jej od dieťaťa urobila jej potrat, zbavila ju plodu;

nedok. pomáhať

|| pomôcť si

1. (pri čom, v čom, čím) poskytnúť si navzájom pomoc, podporiť sa navzájom, vypomôcť si: deti si pomohli pri obliekaní;
priatelia si pomohli pri učení, v práci;
pomohli si navzájom peniazmi, radou
;

2. urobiť niečo vo svoj prospech, vedieť, dať si rady, poradiť si: Nevedel som si inakšie pomôcť. (Jégé);
p. si v ťažkostiach, v nebezpečenstve

Pomôž si, človeče, i boh ti pomôže staré porekadlo veriacich ľudí, vyjadrujúce, že v prvom rade sa treba spoliehať na seba, na svoje sily, schopnosti;
nič si nepomôžeš výraz rezignácie;
nemôžem si p. výraz vyjadrujúci poľutovanie, nedá sa nič robiť;

3. mať zisk z niečoho, nadobudnúť si niečo, obyč. majetok, hmotne sa zmôcť: Vyplatili Singerovi do päťdesiat stovák za humno, zbožie mláťačku. Singer si pomohol, no nie tak sused Juro Cvrlík. Ten poistený nebol. (Taj.)

4. hovor. (od čoho i bezpredm.) zbaviť sa plodu, nechať sa zbaviť plodu, spôsobiť si potrat (o tehotnej žene): pomohla si (od dieťaťa);
nechala si p.
;

nedok. k 1, 2, 4 pomáhať si

Naposledy hľadané výrazy

1. pomoc v Slovníku slov. jazyka