Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „polo��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

polo prísl. napolo, napoly, spolovice, čiastočne, nie celkom, nie úplne: Anna hovorila polo odvrátená. (Vaj.) Odpovie polo žartom, polo nahnevaná. (Tim.) Telkiza polo ležala, polo sedela v nosidlách. (Fig.)

pólo, stred. šport. : vodné p. kolektívna loptová hra vo vode;
p. na koňoch hra, pri ktorej sa hráči pohybujú na koňoch a pálkami sa usilujú vstreliť drevenú loptu do súperovej bránky;
p. na motocykloch;

pólový2 príd. m.

poloangora, -y žen. r. hovor. priadza s polovičným obsahom angorovej vlny;

poloangorový príd. m.: p-á vlna;
p. sveter
z poloangorovej vlny

poloautomat, -u muž. r. stroj, prístroj, ktorý len sčasti samočinne vykonáva nejakú prácu, poloautomatický stroj

poloautomatický príd. m.

1. vykonávajúci niečo sčasti, napoly samočinne, automaticky: p. stroj, p. sústruh, p-á vŕtačka;

2. napoly, polo, sčasti uvedomený, čiastočne mimovoľný: p. pohyb;

poloautomaticky prísl.: stroj pracuje p.

polobaník, star. i polbaník, -a, mn. č. -ci muž. r. kto popri baníctve má aj iné zamestnanie (remeslo): Vladár je polgazda, polbaník. (Hor.)

polobdenie, -ia stred. stav medzi bdením a spánkom: V polobdení, poloblúznení prejavovala svoje myšlienky o smrti. (Vans.)

polobezvedomie, -ia stred. zried. stav veľmi blízky bezvedomiu: Stonal a halucinoval, jeho reč tackala sa po neschodných cestách polobezvedomia. (Gráf)

polobláznivý príd. m. trocha, čiastočne nenormálny, bláznivý, pološialený: Prišiel mu na um polobláznivý Daňo, tancujúci ulicami za grajciar. (Vaj.)

poloblázon, star. i polblázon, -zna muž. r. človek nemajúci celkom zdravý rozum, nie celkom normálny človek, pološialenec: Vaňa bol nešťastník, prihlúpy poloblázon. (Vaj.) Dodo Dubidovie, vidno, je asi polblázon. (Kuk.)

poloblbý príd. m. (čes.) kniž. duševne čiastočne menejcenný, nahlúply: p-é deti (Vaj.);
Zanechal ju v pazúroch šialenej, ju nenávidiacej ženy a jej poloblbého manžela. (Jégé)

poloblok, -a muž. r. polovičný oblok al. polovica obloka: Cela bola malá. Poloblok s mrežami a hustou hrubou sieťou. (Jes.)

poloblúk, zried. i polooblúk, -a muž. r. polovičný oblúk, polovica oblúka, polkruh: Hlavu sklonil a klobúkom opísal polooblúk. (Zúb.);

poloblúkový príd. m.

poloblúznenie, -ia stred. zried. stav medzi normálnym stavom a blúznením;
horúčkovitý stav, stav v horúčke: V poloblúznení prejavovala svoje myšlienky o smrti. (Vans.)

poloboh, zastar. i polboh, -a, mn. č. -ovia muž. r.

1. mytologická bytosť vyššia, mocnejšia než človek a nižšia ako boh, héros: mýty o p-och;
Ty si ľudský hrdina, nie kamenný poloboh.
(Lajč.)

2. expr. vznešený, uctievaný, mocný, obávaný človek: Hľadel na grófku ako na poloboha. (Jégé) Vzal na seba postoj víťazného poloboha s pohybom dokonalého svetáka. (Hruš.);
vodcovskí p-ovia (Jes-á);
Sme len ľudia a nie nejakí hegeliánski polbohovia. (Vaj.);

polobožský príd. m.: p. skutok (A. Mat.) nadľudský

polobosý príd. m. temer, skoro, napoly bosý, nedostatočne obutý: (Deti) vybehli polobosé zo školy. (Tomašč.) Tváre zarastené, šaty rozodrané, polobosí. (Šteinh.) Handry na nás rozbité, špagátmi a drôtmi pozväzované, bosí a polobosí. (Fr. Kráľ)

polobrat1, -u muž. r. polovičný obrat: urobiť pri tanci p.;

tel. otočenie tela o 90ř okolo výškovej osi tela

polobrat2, -a muž. r. zried. dôverný priateľ, skoro, temer ako brat, polovičný brat: Bol (Ondriš) umným, zábavným polobratom. (Vaj.)

polobruč, zried. i poloobruč, -e žen. r. poloblúk, polkruh: Moji chlapci, ako sa nepriateľský cúg zatáčal v polobruč, spustili rýchlu paľbu. (Taj.) Ako rajské polobruče skvejú s` dúhy v celej sláve. (Horal);
pevné oceľové poloobruče (Brez.)

polocelok, -lku muž. r. film. spôsob záberu zachytávajúci polovicu, pol celku: filmový p.

polochrupka, -y, -piek žen. r. druh čerešne s veľkými plodmi, u nás veľmi rozšírený

polocivil1, -a muž. r. hovor. napolo uniformovaná osoba, napolo civilista, polovojak

polocivil2, -u, 6. p. -e muž. r. hovor. poloobčiansky, polocivilný, polovojenský oblek: Sedel na okraji môjho lôžka, v uniforme s rozopätým golierom a takto v polocivile, holohlavý. (Letz)

polocivilný príd. m. majúci len čiastočne, spolovice civilný, občiansky ráz: p. oblek;

polocivilne prísl.: p. oblečený

poločkať, -á, -ajú dok. expr. (čo) nejaký čas, krátko ločkať: Vylupne naraz, poločká pálenku v ústach, akoby si vyplachoval zlú chuť. (Fig.)

poločkom, zried. i poloočkom prísl. expr. na pol oka, jedným okom, nesmelo, kradmo: pozerať, hľadieť, škúliť p.;
Kedy-tedy zaškúlil poločkom zo vzdialenosti po príchodzích.
(Čaj.) Ešte chvíľu poloočkom hľadel na Máriu. (Vaj.);

zried. spodst. poločko, -a stred. (obyč. v 7. p.) : Ťaj, tým svojím poločkom ako za ním kuká. (Hviezd.)

poločlovek, -a, mn. č. -ľudia muž. r. pejor. osoba nedosahujúca fyzickú al. duševnú úroveň normálneho človeka: Vaši poloľudia sú samé korálové existencie. (Vaj.)

polocudzí, -ia, -ie príd. m. temer, skoro cudzí: Prijme ho chladne ako polocudzieho človeka. (Jégé)

Naposledy hľadané výrazy

1. polo��i�� v Slovníku slov. jazyka