Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pokoj” v Slovníku slovenského jazyka

pokoj, -a muž. r.

1. mech. stav, v ktorom na pevné telesá nepôsobia nijaké vonkajšie sily, stav bez pohybu, nehybnosť: teleso je v stave p-a;

2. stav bez ruchu, bez hluku, ticho, idyla: (rušiť) nočný p.;
p. letného večera
(Kuk.);
hlboký pokoj (kedy-tedy prerušený špľachotom potôčka) (Lask.);
Na ostrove panuje idylický pokoj. (Hruš.) Pokoj a ticho sa rozhostilo v stavaniach. (Kuk.);
domáci p., p. v dome a) stav bez hluku, ticho;
b) stav bez svárov, sporov, znášanlivosť: Nie mati, ja už viem, že pokoja v dome nebude, ak sa vrátim. (Taj.);
deň pracovného p-a v ktorom sa nepracuje;
nedeľný (sviatočný) p.;
biol. vegetačný p. obdobie v ktorom rastliny nerastú, vegetačný odpočinok;

3. stav bez rušenia, stav normálneho, pokojného, voľného vývinu: tri pre pokoj obyvateľstva neblahé sily (Jégé);
Je záujem oboch, aby život plynul v pokoji a porozumení. (Vám.);
pren. večný p. po smrti

dať (niekomu) p. neznepokojovať, nevyrušovať, nestarať sa do niekoho;
nedať (niekomu) pokoja, pokoj znepokojovať, vyrušovať, starať sa do niekoho;
dať niečomu (svätý) p. nezapodievať sa niečím, nemiešať sa, nestarať sa do niečoho;
Daj pokoj! a) nevyrušuj!, prestaň!;
b) vo funkcii modálneho výrazu „len nehovor“: Daj pokoj, keď už nebudeš vládať pracovať, zídu sa ti. (Al.) Daj (dajte) mi (svätý) p.! prestaň(-te)!, nechaj(te) ma!, neotravuj(-te)! Daj (dajte) s tým p.! nechaj(-te)!, nespomínaj(-te) to!;
dať si p. s niekým (s niečím) nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho;
Maj s ňou pokoj! (Urbk.) nezačínaj si s ňou! Pokoj s ním! (Ondr.) nezačínaj si s ním!;
nechať niečo (niekoho) na p-i nevšímať si, nezasahovať do niečoho;
mať (svätý) p. a) nebyť rušený, znepokojovaný;
b) byť bez starosti;
nemať p. (p-a) a) byť rušený, znepokojovaný;
b) byť nespokojný, nevedieť sa uspokojiť: Občas vyšla na dvor, chvíľu sa prechádzala, nikde nemala pokoja. (Tomašč.);
mať s niečím, s niekým (svätý) p. nemať do činenia, nemať nič spoločného;
niečo (niekto) mu nedá p. (p-a) núti ho, nabáda ho, aby sa stále zaoberať niečím (niekým), premýšľal o niečom (o niekom);
nedá (nedalo) mu to p. (p-a) núti (nútilo) ho, aby stále premýšľal, uvažoval o tom, zaoberal sa tým;
hovor. byť na p-i byť spokojný;
v p-i pokojne, nerušene, ticho: Nevydržal dlho v pokoji. (Hor.) Prosil, aby ho prepustili v pokoji. (Taj.) Vyčkaj v pokoji (Laz.) Ako išli opáčiť, bolo všetko pri pokoji (Škult.) v najlepšom poriadku. S Jankom bol už pokoj do konca vyučovania (Ráz.-Mart.) bol spokojný, poriadny. Čo napísal do úradného oznamu smrti, to neviem, ale bol pokoj (Taj.) tým sa vec skončila, nič sa viac nedialo;
odobrať sa, odísť na p. zomrieť;
nech odpočíva v pokoji želanie pokoja nebohému pri spomienke naňho;

4. duševná spokojnosť, vyrovnanosť, duševný stav bez vzrušenia: duševný, vnútorný p.;
Do srdca mu vtiahol akýsi pokoj.
(Vaj.) Ozvala sa Anzula so svojím obvyklým pokojom. (Kuk.)

5. stav bez vojny, mier: hovor. v čase (v čas) p-a v mieri;
Počas vojny pravotárstvo veľmi slabo šlo. Búroš ho tešil, že všetky úbytky nahradí pokoj. (Jégé) Oj ty mládež nových časov, bojovnica za pokoj! (Ráz.-Mart.);
podpísať p. (Jes.) mierovú zmluvu;
bás. palmy p-a (Botto);
ratolesť p-a (Fr. Kráľ) symboly mieru;

pokojový príd. m. k 1: odb. p-á poloha;
fyz. p-á masa elektrónu

pokojamilovný príd. m. zachovávajúci pokoj, snažiaci sa o mier, znášanlivý, mierumilovný: p. človek, p-í ľudia, p-é národy;
p-á čeliadka
(Jégé);
p-í dedinčania (Kuk.);

pokojamilovne prísl.: p. žiť;

pokojamilovnosť, -ti žen. r.

pokoj príd. m.

1. ktorý nie je v prudkom pohybe, nie búrlivý, nie rozbúrený: p-á hladina (vody);
p-é more, p-á rieka
;

2. oplývajúci tichom, plný ticha, nehlučný, tichý: p. kraj (Vaj.);
p. večer;
prišlo pokojné leto
(Pláv.);

3. ničím nerušený, majúci normálny priebeh, tichý: p. život;
p. spánok;
nemať p-ého dňa, p-ej noci;
p-á práca;
p-é časy;
p. vývin;
dlhé, p-é vladárenie
(Stod.);

4. (o človeku a jeho charakterových črtách) prejavujúci duševnú spokojnosť, vyrovnanosť, vyrovnaný, nevzrušený, triezvy: remeselník, pokoj, tichej povahy (Stod.);
strážnik jediný je pokoj a chladný (Kuk.);
Buď pokojná, vrátim sa ešte pred polnocou. (Urbk.);
povedať p-ým hlasom;
p-á tvár;
p-é oči;
p-á myseľ;
p-é svedomie
;
pren. p-á myšlienka (Vám.);

5. pokojamilovný, mierumilovný: p-é obyvateľstvo;
p. národ
(Tim.)

kniž. p-ou cestou pokojne, bez násilných zásahov;
bez vojny;

pokojne prísl.

1. bez prudkého pohybu, nie búrlivo: Dunaj plynie ticho, pokojne. (Kal.)

2. ticho, nerušene;
nehlučne: p. žiť, pracovať, spať;
p. sedieť;
srdce bije p.;
Chorý oddychuje pokojne.
(Kuk.) Obloky boli natreté na sivo a za nimi pokojne svietila izba. (Fig.) Brezno si leží pokojne na tichom Hrone. (Ráz.) (Stromy) stáli pokojne. (Gab.)

3. nerušene, bez vzrušenia: spýtať sa, odvetiť p.;
p. hľadieť, p. počúvať;
Hlas sa mu už nechvel. Znel tíško a pokojne.
(Hor.);

pokojnosť, -ti žen. r.

pokojový p. pokoj

pokojská, správ. chyžná

Naposledy hľadané výrazy

1. pokoj v Slovníku slov. jazyka