Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pohyb” v Slovníku slovenského jazyka

pohyb, -u muž. r.

1. pohybovanie, hýbanie niečím na mieste;
zmena polohy niečoho spojená so zmenou miesta: krúživý, otáčavý, oblúkový, rotačný p.;
p. hlavy, rúk, nôh, p. hodinovej ručičky;
nemotorné, smiešne, splašené p-y, energické, rozvážne, graciózne, tanečné p-y
;
div. mimické p-y v tvári;
javiskové p-y na javisku;
uviesť niečo do p-u pohnúť niečím, uviesť niečo do činnosti;
dať sa do p-u začať sa hýbať: vojsko, armáda sa dala do p-u;
odb. mať voľnosť p-u môcť sa slobodne, bez dozoru pohybovať;
ekon. p. cien stúpanie al. klesanie;
peňaž. p. peňazí, kapitálu obeh;
p. obyvateľstva sťahovanie obyvateľstva z miesta na miesto;
p. zamestnancov prijímanie nových a odchod starých zamestnancov z podniku;
pren. kniž. Nesmie dať najavo pohyb duše svojej (Kal.) pohnutie.

2. ruch, hluk, šum: V hlavnej dvorane nastal pohyb. (Kuk.) Pred domom Črpákovým pohyb. (Tim.)

3. kniž. myšlienkový smer, prúd;
hnutie: slovenská účasť v revolučných pohyboch súvekej Európy (Mráz);
(Básnici) bezpečne vedú v atomizačnom pohybe našej literatúry. (Min.)

pohýb, -e, -u dok.

1. (čím, zried. i čo) urobiť pohyb niečím, pohnúť: p. nohami, rukou, hlavou;
(Málik) pohýbal čiernymi fúziskami.
(Hor.) Pohýbe javor konármi. (Pláv.) Prsty ho už nechcú poslúchať, pohýbal ich ako samočinný stroj. (Gráf)

p. rozumom začať rozmýšľať;

2. (čo) nejakým zásahom narušiť, porušiť: Uložená kopa sena bola pohýbaná (Ondr.) rozhádzaná. Môže sa na nás skydnúť pohýbaná skala (Hor.) vyknísaná, uvoľnená;
pohýbaný úľ (Fel.) v ktorom sa včely podráždili;
pren. Pohýbala zgazdované rynštiaky (Kuk.) začala ich míňať. Ťažká vec je pohýb ustálený spisovný jazyk (Škult.) vniesť doň zmeny.

3. (čím, zastar. i čo) spôsobiť aktivitu niekoho, niečoho, podnietiť k činnosti: pohýbaný vek (Vlč.);
demonštračné prejavy pohýbali masami (Votr.);
p. vrstvy národné (Škult.);
pren. (Lenin) pohýbal dejinami (Heč.) urýchlil dejinný vývoj.

|| pohýbať sa

1. urobiť pohyb, trochu sa pohnúť na mieste, pokývať sa, zakývať sa: Junákova hruď sa pohýbala. (Hor.) Nohy idú odmrznúť, pohýb by sa zišlo. (Min.)

2. pohnúť sa z miesta a dať sa do pohybu, začať ísť: Keď sa vlak pohýbe, nesmie sa naskakovať. (Hor.) Žandári sa pohýbali a začali napredovať. (Vaj.)

3. prejaviť činnosť, život, ruch, rozhýbať sa;
pohnúť sa: Turiec bol pohýbaný. (Škult.);
pren. Pohýbalo sa jeho svedomie. (Greg.)

pohýbateľný príd. m. ktorý možno pohýbať, ktorým možno pohnúť

pohyblivý príd. m.

1. schopný konať pohyb, taký, ktorým možno hýbať, hýbajúci sa, pohybujúci sa: p. vozík;
p-é schody, p. žeriav, p-é reklami, p-é svetlá
;
poľov. p. cieľ;
lingv. p. prízvuk ktorý sa v rôznych tvaroch slova kladie na rôzne slabiky;
voj. p-á vojna, p. boj s nestálym, so stále sa hýbajúcim, s preskupujúcim sa frontom;
obch. p-é ceny meniace sa, nestále;

2. čulý, živý, bystrý, obratný: p. človiečik (Tim.);
p-á postava (Zgur.);
p-é ruky (Ondr.);
výbušná, p-á nátura (Tat.);

3. zried. pohnutý, rušný, pestrý: Niko prestál dosť búrok v svojom pohyblivom živote. (Kuk.);

pohyblivo prísl.;

pohyblivosť, -ti žen. r.

pohybovať, -uje, -ujú nedok. (čím) robiť pohyby, hýbať: p. rukou, nohou, hlavou;
p. ústami, perami;
oblôčik vetríkom pohybovaný
(Jégé);
pren. Ty pohybuješ vôľou národa (Hviezd.) vládneš. (Richtár) pohyboval peniazmi, videl, kde môže zvýšiť úrok (Min.) robil finančné manipulácie.

|| pohybovať sa

1. hýbať sa na mieste: pohybujúce sa nozdry (Jégé);
Jej pery sa pohybovali. (Jes.)

2. meniť miesto;
ísť, chodiť: Zem sa pohybuje okolo Slnka;
Na ceste vidno sa pohybovať dlhý voz.
(Kal.);
voľne, s istotou, pružne sa p.;
p. sa ťarbavo, nemotorne, neobratne
;
pren. Reč sa pohybovala v oblasti zdvorilostných fráz (Letz) hovorilo sa vo frázach.

p. sa v zakliatom kruhu byť v položení, z ktorého sa nemožno dostať;

3. (kde) zdržiavať sa niekde;
často niekam, medzi niekoho chodiť, s niekým sa často stýkať: p. sa na čerstvom vzduchu;
p. sa medzi masami;
Diana sa pohybovala v duševne vytríbených spoločnostiach.
(Jégé) Som z Vranova a pohybujem sa medzi okolitým ľudom. (Urb.)

4. kolísať v určitom rozpätí (napr. miery, času ap.): denný prírastok ošípaných sa pohybuje od 15 do 20 Dg;
Sú to ľudia, ktorých vek sa pohybuje medzi tridsiatkou a štyridsiatkou.
(Heč.)

pohybový príd. m.

1. umožňujúci pohyb: p-é orgány, ústroje;
p-é reakcie, p-á energia
;

2. využívajúci pohyb: p-é hry;
div. p-á výchova;
p-á kultúra
(Jes.);

pohybove/-o prísl.: p. hodnotný šport;

pohybovosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. pohyb v Slovníku slov. jazyka