nedok. pohadzovať
pohan -a mn. -ia m.
1. kto vyznáva mnohobožstvo al. kto uctieva modly: starovekí Gréci boli p-ia
2. mn. i -i expr. nekresťan, neznaboh: tureckí p-i
pohanka -y -niek ž.;
pohansky prísl.;
pohanský príd.: p-é modly;
nedok. pohasínať -a
pohánkový príd.: p-á kaša
pohár -a L -i mn. -e m.
1. (sklená) nádoba na pitie; jej obsah: vínový p.;
vypiť (za) plný p. mlieka
2. fľaša na zaváranie: p. kompótu
3. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v (šport.) súťaži: krištáľový, putovný p.
4. súťaž o takúto trofej: P. majstrov európskych krajín
● kniž.: p. utrpenia sa prelial, prekypel utrpenie presiahlo znesiteľnú mieru;
→ vypiť p. horkosti (až) do dna;
pohárový príd.: p-á súťaž;
poháňať -a nedok.
1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje;
loď p-ná parou
2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;
pren. p-la ho túžba po pomste
3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom
4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;