Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „poh��ba��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

pohádať sa, -a, -ajú dok. (s kým i bezpredm.) povadiť sa, poškriepiť sa, pohašteriť sa: (Dievča) prišlo samo, lebo sa pohádalo so snúbencom. (Bedn.) Boli sme sa zas pohádali, ale cigáni zahrali polnoc. (Jes.)

pohalaškovať si, -uje, -ujú dok. expr. trochu požartovať, halaškovať: Hoc si náš zeman pohalaškuje, tu i tam uchlipne, je predsa vždy človek dobrý. (Kal.)

pohanbievať sa, -a, -ajú nedok. zried. trochu sa hanbiť: (Ivan) sa začína v spoločnosti pohanbievať. (Fr. Kráľ) Pohanbievala sa (Karolína), že jej chýbal venček. (Gab.)

pohanbiť sa, -í, -ia dok. trochu, chvíľu, krátka sa hanbiť: (Tovariš) sa pohanbí, trochu si pocigáni, ale nebolí ho chrbát pod mašinou. (Taj.)

pohanský,pohansky,pohanstvo p. pohan

poharkať sa, -á, -ajú dok. expr. (s kým i bezpredm.) pohádať sa, pohašteriť sa, pohnevať sa, poškriepiť sa: S tebou sa mám poharkať pre kasanicu? (Vaj.) Čo sa stalo, že sa tak poharkali a nemôžu sa dohodnúť? (Bedn.)

pohabať, -e, -ú dok. expr. (čo) zhabať, skonfiškovať (viac vecí) (Heč.)

pohabkať, -á, -ajú dok. expr. (čo, po čom, čím i bezpredm.) nahmatať, ohmatať niečo, hmatom, hmataním niečo zistiť, niekde sa orientovať: Otec pohabkal na prste obrúčku. (Žáry) Keby som bol v bezvedomí, pohabkal by mi po vreckách. (Gab.) Pohabkala rukami a našla ju (konvalinku). (Jes-á);
pren. Plachým pohľadom chvíľu pohabká (Švant.) sem-tam sa poobzerá. Máločomu sa učil, po mnohom pohabkal (Vaj.) s mnohým sa povrchne oboznámil.

pohádka, -y, -dok . kniž. zastar. rozprávka;

pren. nepravdepodobné rozprávanie, výmysel. lož: veci, o ktorých ľudia celé pohádky vyprávajú (Jil.);

pohádkový príd. m. rozprávkový;

pohádkovo prísl. rozprávkovo

pohádzať, -dže, -džu dok.

1. (čo, zried. i čím i koho) viac predmetov (al. jedincov) niekam (postupne) hodiť, mrštiť: Ďuro raz pohádzal hrnce o zem. (Kuk.) Chlapi pohádžu pušky k plotu. (Heč.) Koho chcete pohádzať do vĺn? (Jégé) Skladanský pohádzal veci do kufríka (Vaj.) v rýchlosti neporiadne nahádzal;
hovor. p. na seba šaty rýchlo sa obliecť;
p. do seba jedlo rýchlo sa najesť

hovor. p. po niečom (po niekom) očami rýchlo sa dookola popozerať;

2. (čo) rozhádzať, porozhadzovať: Pri presťahovaní sa mnoho sem-tam pohádzalo. (Kal.);
pren. kniž. Mračná boli po oblohe pohádzané (Jil.) roztrúsené.

|| pohádzať sa expr. (kam) postupne sa niekam hodiť, posadať si, políhať si: Po tanci sa chlapci pohádzali ustatí na lavicu. (Kuk.) Pohádzali sa na chvojinu, ktorou vystlali zem. (Ondr.)

pohadzovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čím, kým, čo, koho) prudko pohybovať, triasť, otriasať, potriasať, natriasať, mykať, knísať: p. rukami, plecami, p. hlavou;
Pohadzoval kabanicou z pleca na plece.
(Tim.) Koníky pohadzovali plavými hrivami. (Urb.);
neos. (Ela) plakala, že ju len tak pohadzovalo. (Jégé) Hreščo sekerou pohadzoval v dlani. (Tat.)

2. (čo čomu) hádzaním potravy kŕmiť: p. koňom seno;
Chudobný mal iba jedno prasiatko, i tomu nebolo čo pohadzovať.
(Dobš.)

3. (čím, čo, pren. i kým) prekladať, klásť, hádzať ľahostajne, bez záujmu z miesta na miesto: dieťa pohadzuje hračky;

pren. ľahostajne, nehospodárne, bez záujmu s niečím zaobchádzať;
nevážiť si niečo: Ľudia pohadzujú tým, za čím on roky baží. (Kuk.) Každý tebou opovrhuje, pohadzuje tebou. (Hurb.)

4. zried. (čo) po troche hádzať, odhadzovať: Prsť zhŕňal na okraj, pohadzoval. (Hviezd.)

5. pohadzovať (si) expr. (čo) nahlas hovoriť, pokrikovať: Hlavaj počul, ako si záložníci pohadzujú: „Má pravdu.“ (Urb.) Dali sa pohadzovať naňho zlomyseľné poznámky. (Bod.) (Gríša) pohadzoval si so ženami žartíky a úsmevčeky (Jil.) vymieňal si;

dok. k 1-4 pohodiť

pohan, -a, mn. č. -ia/-i muž. r. podľa kresťanského učenia človek, ktorý verí vo viacerých bohov;

pren. expr. lapaj, lotor, naničhodník: Phi, pohan, že vraj ujde! Vari ste niekedy lepší (dohán) mali? (Ráz.-Mart.) Ach, ty pohan! Svoreňom by si ma chcel katovať! (Skal.);
hovor. expr. hrešiť, nadávať ako p. veľmi;

pohanka, -y, -niek žen. r.;

pohanský príd. m.: p-é mýty;
p-é národy, náboženstva
;
pren. hovor. p-é reči (Kuk.) rúhavé;

pohansky prísl.;

pohanstvo, -a stred.

1. uznávanie viacerých bohov, viera vo viacerých bohov;

2. hromad. pohani, pohanský svet

pohana, -a, -hán žen. r. pohanenie, potupenie, hanba, potupa: (Neznámy) sypal pohanu na štrajkolomcov. (Jil.) Neboli tieto slová dostatočným zadosťučinením za pohanu jeho matky. (Fr. Kráľ)

poháňač, -a muž. r. kto niekoho al. niečo do niečoho poháňa: Už je tu pánov dráb a poháňač. (Jes-á) Ráno (ma) poháňač kopnutím zobudí. (Fr. Kráľ);

poháňačský príd. m.: p. systém (v kapitalistických podnikoch)

poháňací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na poháňanie: p. mechanizmus, p-ie koleso, p. hriadeľ

poháňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, hnať: elektrina poháňa stroje, para poháňa rušeň, voda poháňa mlyn;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Ujec ho (Jánošíka) volal, aby mu šiel kravu poháňať na jarmok. (Al.) Jano pred sebou chcel poháňať celú svoju skupinu. (Tat.)

3. (bezpredm. i čo) robiť pohoniča: Pred tromi rokmi poháňal ešte otcovi. (Kuk.) Poháňal ich (kone) panský kočiš. (Fig.)

4. (koho, čo) nútiť do rýchleho pohybu, do behu, do rýchlej práce;
p. kone do cvalu, p. niekoho do práce, do behu;
Poháňať by som chcela (čas), aby moje deti rástli.
(Šolt.);
pren. Neustále ho poháňa túžba čo najviac dokázať. (Laz.)

5. hovor. expr. ponáhľať sa, hnať sa, uháňať: Ľudovít poháňa s papiermi pod pazuchou k bráne. (Al.);

dok. k 1, 2, 4 pohnať

pohánčený p. pohánka

pohanenie, -ia stred. potupenie, hanba, potupa: To bolo neslýchané pohanenie zavolať na zdravie protivníka. (Kal.) Ja svoje pohanenie musím do hrobu odniesť. (Škult.)

pohaniť, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu pohanu, potupiť, zneuctiť, uraziť: pohanená rodina, pohanený národ;
Ju pohanil Ďuro, keď si vzal druhú.
(Tim.)

pohanka p. pohan

pohánka, -y žen. r. rastlina, ktorej semeno slúži na prípravu jedál al. ako krmivo;
bot. p. krovísková (Fagopyrum dumetorum);

pohánkový i pohánčený príd. m.

1. pochádzajúci z pohánky;
urobený z pohánky: p-á slama, p. med;
p-á kaša, p-á polievka, p-é osúchy, p-é pivo
;

2. osiaty pohánkou: p-é lány, p-é polia

pohár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r.

1. sklenená nádoba na pitie nápojov, obyč. bez podstavca;

pren. obsah tejto nádoby: vínový, vodový, pivový p.;
plný, prázdny p.;
puknutý, rozbitý p.;
dvojdecový, pollitrový p.;
p. z brúseného skla;
nalievať víno do p-ov, štrngať p-mi;
vypiť p. piva, vína, vody, p. pálenky;
Vypil pohár na dúšok.
(Vaj.);
pren.: podvihnúť, zodvihnúť p. na zdravie niekoho pripiť mu na zdravie;
hovor. pri p-i pri pití, pri pijatike

chytiť sa p-a oddať sa pitiu;
žart. rád pozerá pohárom na dno, do p-a rád pije (alkoholické nápoje);
nazrel hlboko do p-a opil sa;
iron. búrka v p-i vody nadmerné zveličovanie niečoho bezvýznamného, malicherného;
kniž. Prelial sa pohár utrpenia (Záb.) utrpenia už bolo príliš veľa. Úbohému treba dopiť pohár do poslednej kvapky (Vám.) znášať utrpenie až do konca.

2. šport. predmet (podobný poháru) dávaný ako odmena víťazovi nejakého športového podujatia;
súťaž, v ktorej sa víťazovi odovzdáva pohár: získať, vyhrať p.;
putovný p.;
Stredoeurópsky p.
;

3. niečo svojím tvarom podobné poháru: anat. očný p. distálna časť druhého mozgového nervu stavovcov;

pohárový príd.: šport. p. zápas, p-é stretnutie o pohár;

pohárik,pohárček, -a, zried. i poháriček, -čka muž. r.

1. zdrob. expr. pohár, obyč. malý;

2. anat. chuťové poháriky orgány chuti umiestené na jazyku

poharcovať, -uje, -ujú nedok. kniž. kratší čas, chvíľu harcovať: Milanec prišiel koňmo, poharcoval na širokom dvore pred dámami. (Vaj.);
pren. Poletia si (včely), poharcujú, očistia krídla (Kuk.) prudko sem-tam polietajú.

pohárnik1, -a, mn. č. -ci hist. zried. stredoveký dvorský hodnostár, ktorý mal na starosti víno pre kráľa, čašník: Važecký bol kráľovým pohárnikom. (Vaj.)

pohárnik2, -a muž. r. zried. skrinka na ukladanie pohárov (Zgur.)

pohárovitý príd. m. majúci podobu, tvar pohára: p-á nádoba, p-á forma

Naposledy hľadané výrazy

1. poh��ba�� v Slovníku slov. jazyka