Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pohárik” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

poharkať sa, -á, -ajú dok. expr. (s kým i bezpredm.) pohádať sa, pohašteriť sa, pohnevať sa, poškriepiť sa: S tebou sa mám poharkať pre kasanicu? (Vaj.) Čo sa stalo, že sa tak poharkali a nemôžu sa dohodnúť? (Bedn.)

poharušiť sa, -í, -ia dok. expr. (s kým i bezpredm.) povadiť sa, poškriepiť sa, pohašteriť sa: V čas hodov poharušili sa trochu kmotor Mamľas s kmotrom Omáčkom. (Lask.) Jerguš sám bol vinovatý, že sa vtedy tak prudko poharušili. (Ondr.)

pohár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r.

1. sklenená nádoba na pitie nápojov, obyč. bez podstavca;

pren. obsah tejto nádoby: vínový, vodový, pivový p.;
plný, prázdny p.;
puknutý, rozbitý p.;
dvojdecový, pollitrový p.;
p. z brúseného skla;
nalievať víno do p-ov, štrngať p-mi;
vypiť p. piva, vína, vody, p. pálenky;
Vypil pohár na dúšok.
(Vaj.);
pren.: podvihnúť, zodvihnúť p. na zdravie niekoho pripiť mu na zdravie;
hovor. pri p-i pri pití, pri pijatike

chytiť sa p-a oddať sa pitiu;
žart. rád pozerá pohárom na dno, do p-a rád pije (alkoholické nápoje);
nazrel hlboko do p-a opil sa;
iron. búrka v p-i vody nadmerné zveličovanie niečoho bezvýznamného, malicherného;
kniž. Prelial sa pohár utrpenia (Záb.) utrpenia už bolo príliš veľa. Úbohému treba dopiť pohár do poslednej kvapky (Vám.) znášať utrpenie až do konca.

2. šport. predmet (podobný poháru) dávaný ako odmena víťazovi nejakého športového podujatia;
súťaž, v ktorej sa víťazovi odovzdáva pohár: získať, vyhrať p.;
putovný p.;
Stredoeurópsky p.
;

3. niečo svojím tvarom podobné poháru: anat. očný p. distálna časť druhého mozgového nervu stavovcov;

pohárový príd.: šport. p. zápas, p-é stretnutie o pohár;

pohárik,pohárček, -a, zried. i poháriček, -čka muž. r.

1. zdrob. expr. pohár, obyč. malý;

2. anat. chuťové poháriky orgány chuti umiestené na jazyku

poharcovať, -uje, -ujú nedok. kniž. kratší čas, chvíľu harcovať: Milanec prišiel koňmo, poharcoval na širokom dvore pred dámami. (Vaj.);
pren. Poletia si (včely), poharcujú, očistia krídla (Kuk.) prudko sem-tam polietajú.

pohárnik1, -a, mn. č. -ci hist. zried. stredoveký dvorský hodnostár, ktorý mal na starosti víno pre kráľa, čašník: Važecký bol kráľovým pohárnikom. (Vaj.)

pohárnik2, -a muž. r. zried. skrinka na ukladanie pohárov (Zgur.)

pohárovitý príd. m. majúci podobu, tvar pohára: p-á nádoba, p-á forma

pohárový p. pohár

Naposledy hľadané výrazy

1. pohárik v Slovníku slov. jazyka