Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „podiv” v Slovníku slovenského jazyka

podiv, -u muž. r. zadivenie, počudovanie, začudovanie, prekvapenie: Otázka, akoby vyslovovala nielen podiv, ale i prekvapenie. (Fr. Kráľ) O chvíľu vyšiel na všeobecný podiv spomedzi Slovanov vysoký muž. (Jégé) Za pol roka zbohatnú na podiv svetu. (Min.) Na podiv je životná sila týchto ľudí (Jes-á) obdivuhodná;
vynášať niečo na p. odhaľovať, ukazovať, dávať najavo: Vynášali tu svoje zúfalstvo na podiv. (Jil.)

podívať sa, -a, -ajú dok.

1. (na koho, na čo, do čoho, po kom, po čom i bezpredm.) pozrieť sa: Šli sa podívať na jej syna. (Tim.) Ešte sa podíva po širokých chotároch. (Ráz.-Mart.) Podíval sa okolo seba. (Jégé) Znova sa podíva v tú stranu. (Chrob.) Všade, kam sa podívaš, samé drevo. (Zúb.);
hovor. Stojí to za podívanie (Taj.) hodno si to pozrieť;
p. sa niekomu (priamo, smelo, pevne, uprene) do očí, i pren. prejaviť odvahu, nebáť sa;
Svojim hrdinom podíval sa do očí prvý raz. (Tat.)

p. sa niekomu (niečomu) na zuby, do ľadvia, do duše dôkladne niekoho, (niečo) preskúmať: Autor sa dobre podíval veciam na zuby. (Heč.) Ale dočkaj, ešte sa ti podívame na zuby. (Tat.) Podíva sa hosťovi dôkladne do ľadvia. (Zúb.) Pošlite mi ho sem a ja sa mu podívam do duše. (Karv.)

2. (za kým, za čím, po kom, po čom, na čo i bezpredm.) pohľadať niekoho, niečo;
pozrieť sa, popozerať sa: Podívam sa za ním. (Tat.) Podívaj sa po tej knihe ešte raz! — Dobre sa podívaj! — Podívaj sa na to (či už došiel projekt). (Bedn.)

3. v neurč. po slovesách pohybu (na koho, na čo i bezpredm.) navštíviť niekoho: Prišli sme sa na vás podívať, ako sa máte.

4. v tvaroch rozk. podívaj sa, podívajme sa, podívajte sa vyjadruje: a) len v 2. os. upozornenie, upútanie pozornosti na to, čo sa chce povedať: Podívaj sa: zajtra je nedeľa a ja chodím na prechádzku. (Tat.) Podívaj sa, nemáš pravdu;
b) začudovanie, pozrime len, aha, hľa: Podívajme sa, aký jemný takt. (Vaj.);
c) rozhorčenie, nesúhlas: Podívajme sa, aký bitkár;

5. v tvaroch podm. podíval(a) by som sa (bezpredm. i na koho, na čo) vyjadruje: a) kladné hodnotenie: Vie. A ako! By ste sa podívali. (Taj.);
b) nesúhlas, protest: To by som sa podívala. (Tat.) To by sme sa na to podívali, keby nás chceli prekabátiť!

podiviť sa, -í, -ia dok. (čomu, nad čím i bezpredm.) prejaviť údiv, zadiviť sa, začudovať sa: Pani sa podivila jeho nápadu. (Jil.) Jaroslav sa podivil nad touto rečou. (Kal.) Martin sa podivil, kde sa to v Mišovi berie. (Kuk.)

podívanie, -ia stred. kniž. zried. zaujímavý pohľad na niečo: Podívanie to zas krásne. (Hviezd.)

podivenie, -ia stred. zadivenie, údiv, počudovanie: vzbudiť všeobecné podivenie (Kuk.);
počúvať s podivením (Kal.);
Na moje podivenie na tetino čelo nevysadá červeň. (Tim.) Otec v podivení zahľadel sa na mňa. (Šolt.);
dreva až do podivenia (J. Kráľ) veľa

podivený príd. m. zried. zadivený, udivený, začudovaný, prekvapený: Gazda podivený hľadí. (Taj.) Všetci stáli podivení nad bolesťou Mikulášovou. (Kal.);

podivene prísl.: Odpovedala trochu podivene pozrúc na neho. (Šolt.)

podivín, -a muž. r. kto má neobvyklé, podivné správanie, čudák: Vieš, tu býval jeden ujec, podivín, mrzutý. (Vans.);
pošmúrny p. (Jes.);

podivínka, -y, -nok žen. r. čudáčka: Bola v mnohých veciach podivínkou. (Urbk.);

podivínsky príd. m. i prísl. čudácky: p. človek;
p. samotár;
p-a myšlienka;
p. nápad
(Al.);
p. žiť (Kal.);

podivínstvo, -a, -stiev stred.

1. mn. č. bez čudácka, podivínska povaha;

2. čudácky čin: Naše slabosti a podivínstva. (Kuk.)

podivnôstka, -y, -tok žen. r. zried. čudácky čin, slabôstka: Ľudia podivnôstkami, hlúposťami zaneprázdnení. (Vaj.)

podiv príd. m. vzbudzujúci údiv, zvláštny, čudný, nezvyčajný: p. tvor (Ráz.);
p. pocit;
p-é chovanie
(Vaj.);
p-é poriadky (Ondr.);
p-á príhoda (J. Kráľ);
Vyvádzali podivné kúsky. (Jes.) Na hlave cítil podiv chlad. (Hor.) Upadla do podivného spánku. (Vaj.);
je mi to podivné;
Podivná je tichosť.
(Šolt.) Stávajú sa veci podivné a nezvyklé. (Jil.);

podivne prísl.: p. sa cítiť, p. sa usmievať;
p. oblečený
(Fr. Kráľ);
Veci sa podivne vyvinuli. (Škult.);

podivnosť, -ti žen. r.

podivuhodný príd. m. zvláštny, nezvyčajný;
obdivuhodný: p. človek;
p. stroj
(Jil.);
p-é príhody (Mor.);
p-é nadanie (Šolt.);

podivuhodne prísl.: Práve tak podivuhodne a presne sa znova dvíhal a zohýnal sochor. (Jil.) Podivuhodne rozličné povahy. (Karv.);

podivuhodnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. podiv v Slovníku slov. jazyka