Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „poda��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

poďakovať (sa), -uje, -ujú dok.

1. (komu za čo i bezpredm.) prejaviť, vysloviť vďaku, poďakovanie, zaďakovať: pekne, srdečne (sa) poďakovať;
p. (sa) ústne, písomne, listom;
p. niekomu za pozdrav;
Ona mu poďakovala s milým úsmevom.
(Ondr.) Peniaze vezmú, ale nepoďakujú. (Heč.) Nepoďakoval som sa vám za pomoc. (Šolt.);
hovor. iron. to by som sa (pekne) poďakoval vyjadruje odmietnutie, nestojím o to, nechajte si to;
Bola tma, že keby mi bol dal dakto zaucho, nebol by videl ani, komu sa poďakovať (Taj.) žart. komu vrátiť

2. trochu zastar. (za čo i bezpredm.) vzdať sa úradu, funkcie, zložiť úrad, odstúpiť, zaďakovať: (Vyslanec) Bobrovský sa môže poďakovať. (Vaj.) Dnes som sa poďakoval za úrad. (Taj.);

nedok. k 1 poďakúvať (sa), -a, -ajú

podariť sa, -í, -ia dok.

1. byť úspešný, úspešne sa skončiť;
vydariť sa: operácia sa podarila;
pokus sa (ne)podaril;
plán sa podarí;
dobrá vec sa podarila;
obraz sa podaril, večera sa podarila;
Predsa sa mi podaril môj fígeľ.
(Jégé) Možno sa ti to podarí. (Hor.)

2. (komu, často s neurč.) mať s niečím úspech, dobrý výsledok;
pošťastiť sa: Podarilo sa mu zdokonaliť obrábacie stroje. (Ondr.) Učiteľovi sa podarilo urobiť poriadok. (Min.);
hovor. iron. to sa (ti) podarilo to si pokazil, vyviedol si, povedal si hlúposť;
Janko ani sám nevie, ako sa mu podarí vše voľačo vyparatiť (Ráz.-Mart.) prihodí sa mu, nechtiac urobí niečo zlého.

podarkúvať sa, -a, -ajú nedok. nár. (komu čím) ponúkať, obdarúvať, obdarovávať niekoho: Potuchnutá (slanina): preto sa ti ňou podarkúva. (Kuk.)

podaromne,podaromnici, zried. i podaromky prísl. márne, nadarmo, zbytočne: p. márniť, strácať čas;
p. čakať;
Tráviš podaromne noc.
(Vaj.) Aby si tu nesedel len tak podaromnici, dám aj tebe robotu. (Zúb.) Už sa zdalo, že hľadali podaromky. (Zgur.)

pôda, -a žen. r.

1. (mn. č. pôdy, pôd) zvetraný zemský povrch, na ktorom rastie rastlinstvo, prsť, zem: úrodná, neúrodná p., obrábať p-u;
orná p.
ornica;
lesná p.;
kyslá, mastná, ťažká, ľahká p.;
piesočnatá, hlinitá, humusová, ílovitá, štrkovitá, kame-nitá (skeletová) p.;
sondovať p-u
skúmať sondami, pren. skúmať situáciu

slová padli na úrodnú p-u našli ohlas;
pripravovať p-u pre niečo
starať sa o vytvorenie podmienok pre niečo;

2. zemský povrch, zem: Na zamrznutú pôdu spustila sa hustá hmla. (Jes.) Keby sa mu skok nepodaril, padol by dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Pôda je večne rozpálená, takže nohy chodia po nej sťa po pahrebe. (Fig.)

strácať p-u pod nohami mať neisté postavenie, byť neistý;
horí mu (nám, im) p. pod nohami hrozí nebezpečenstvo;
hovor. páli ho p. pod nohami je nespokojný;
nachádzať (pevnú) p-u pod nohami nadobúdať, mať pocit istoty;

3. poľnohospodársky pozemok, roľa: majiteľ p-y, sceľovanie p-y, vyvlastnenie (statkárskej) p-y;
Hlad po pôde nás ku kaštieľu hnal.
(Štítn.) Ostatní gazdovia podľa výmery pôdy boli strední roľníci. (Tal.) Chlapi chodia pracovať do fabrík, ženy zostávajú doma, obrábajúc škvarku pôdy. (Mráz)

4. územie, krajina, kraj;
prostredie: Krátky Moyzesov pobyt na slovenskej pôde preplnený je intenzívnou prácou. (Vaj.) Ak sa mi niečo mimoriadneho nepridá, vstúpim ešte dnes na pôdu Čiernej Hory. (Kuk.);
na domácej p-e v domácom prostredí, doma;
na p-e parlamentu v parlamente;
na p-e OSN v OSN, na p-e úradu (Karv.) v úrade;
na p-e mŕtvych (Top.) na cintoríne;
pren. Gazdovia dostávali sa na plytkú pôdu miziny (Urb.) na mizinu.

5. biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie čistých baktériových kultúr;
pren. živná p. pre niečo (napr. pre určité názory) výhodné, vyhovujúce prostredie;

6. zastar. podlaha, dlážka;
nezametená pôda (Tim.);
Na železnej pôde rušňa stojí vysoká postava. (Vaj.)

7. zastar. základ, podklad: Vy nič dôkladného nevykonáte s ľudom na čisto politickej pôde. (Vaj.) Slovenské ústavy prísne stáli na pôde svojich schválených osnov. (Vlč.);

pôdny príd. m. p-e organizmy, p-a vlaha v pôde;
p-e vzorky vzorky pôdy;
p. typ typ pôdy;
p-e sondy urobené v pôde;
p-e pomery, p-e podmienky týkajúce sa pôdy;
p. požiar v prsťovej vrstve;
p-a mapa poskytujúca obraz o zložení pôdy;
p. vrták používaný pri sondovaní pôdy

poda, -ia, -ie príd. m. adm. týkajúci sa podania: p. lístok;
p. úrad, p. protokol
kde sa podávajú spisy, žiadosti, odvolania a i.;
p-ia lehota počas ktorej možno podať žiadosť al. odvolanie: p-ia pečiatka ktorou sa opatrí podaný spis;
p-ia kniha do ktorej sa zapisujú podané spisy: p-ie číslo pod ktorým sa podáva žiadosť al. odvolanie

podagra, -y, -gier žen. r. zastar. lámka, dna: trpí na p-u (Vaj.)

podaj, -a muž. r. žel. zastar. podávanie: p. batožiny, nákladu

podajeden, -dna, -dno, mn. č. obyč. v -dni, -dny zám. neurč. niektorý (-í, -é), podaktorý (-í, -é), poniektorý (-í, -é): Podajeden nemá ani vôle počúvať, za čo je dlžen. (Kuk.) Podajedni škrípali zubami, iní hrešili po kútoch. (Urb.)

poďakovací, -ia, -ie príd. m. ktorým sa ďakuje, ďakovný: p. list, p. prípis, p-ia listina

poďakovanie, -ia stred.

1. prejav vďaky, vďaka: vysloviť p., prijať niečo s p-ím;
Príjmite moje najúprimnejšie poďakovanie. — Kývla hlavou na znak poďakovania.
(Jes.)

2. trochu zastar. odstúpenie z úradu, z funkcie, zaďakovanie: prijať p.

podaktorý zám. neurč. poniektorý, niektorý, daktorý: Podaktorí odtiahli len na kus od skladišťa. (Heč.) Za dlhým stolom sedeli ešte podaktorí gazdovia z doliny. (Zgur.)

poďalej prísl. zried. trochu ďalej, obďaleč: Ale som sa veľmi neponáhľal. Držal som sa vždy poďalej. (Kuk.)

poďalšie prísl. zried. trochu ďalej: Kasnár investoval svoje zgazdované groše poďalšie, ďalej od ruky. (Vaj.)

podanie, -ia stred.

1. p. ruky vystretie a stisnutie ruky (obyč. pravej) na pozdrav: Lúčia sa podaním ruky. (Podj.) Odporúčal sa zdvorile, ale bez podania ruky. (Tim.)

2. admin. predloženie prípisu, žiadosti, žaloby úradu al. súdu: písomné p., p. oslobodené od poplatkov;
jednoduché p.
bez kolku;
deň podania (napr. listu, úradného oznámenia na pošte, úrade);

3. spôsob stvárnenia, umeleckého postupu: básnické, literárne, výtvarné, hudobné p.;
umelecké, realistické, epické p.;
forma, spôsob p-ia;
javiskové, herecké p.
;

4. zachovanie zprávy, legendy ap. bez písomného zachytenia, len v rozprávaní, tradícia: ústne p.;
ľudové p.;
podľa p-ia, p. hovorí;
Stará vlasť žijúca v podaniach susedov
(Jil.) v rozprávaní;
rodinné p-ia (Škult.);

5. lek. spôsob aplikovania lieku: intravenózne p. kalcia, p. ústami, konečníkom;

6. šport. uvedenie lopty do hry pri niektorých hrách (napr. pri tenise, volejbale), servovanie;
zahratie, nahratie lopty al. puku pri futbale al. hokeji: útočné, falošné p., krátke, priame p. lopty;
strieľal priamo z p-ia

poda i podatý príd. m. (na koho) majúci vlastnosti niektorého zo svojich predkov;
podobajúci sa, podobný: Myslím si, žena z mesta, dievča na ňu podané. (Taj.) Nie je ono (dieťa) ani na človeka podaté. (Ráz.)

podar, -u muž. r. bás. zried. podarúnok, dar: Taký on podar chystá, čo všetkým ku osohu. (Žáry)

podárenda, -y žen. r. práv. podnájom

podarený príd. m.

1. vydarený;
majúci veľa dobrých, kladných vlastností: p. syn, p-á dcéra;
p. vtip;
p. fígeľ
(Jégé);
Umelec sa kochá v svojom podarenom diele. (Kuk.)

2. hovor. expr. smiešny, komický: Rozprával podarené anekdoty. (Jégé) Elek bol ináč podarená figúra. (Jégé);
to je podarené;

podarene prísl.: (Oblek) nie celkom podarene doma zafarbený. (Laz.) „Podarene!“ schvaľovali hlučne doktorovu „vydarenú“ produkciu. (Šolt.)

podarok, -rku muž. r. zried. dar, darček: vianočné p-y (Vaj.);
Ako podarok pre neho chcel som nechať malú hrkálku. (Tomašč.)

podaromný príd. m. zried. zbytočný, daromný: p-é reči (Jes.)

podarovať, -uje, -ujú dok. (čo komu) dať do daru, zadarmo, darovať: Obzrel sa po svojom obnosenom kabáte, ktorý mu podaroval Ivan. (Ondr.) Sňal zo svojej baranice červenú hviezdu a podaroval mi ju. (Tomašč.);
pren. kniž. p. niekomu život dať, darovať: Deve žitie s` podaroval (Jes.) celý svoj život si pre ňu obetoval.

podarúnok, -nka muž. r. hovor. dar, darček: Aj podarúnok by mu dajaký bolo treba, keď má tie narodeniny. (Karv.) Ženy v podarúnkoch usilovali sa prevýšiť jedna druhú. (Kuk.);
vianočný p. (Karv.);
p. z jarmoku (Jes-á)

podať, -á, -ajú dok.

1. (čo komu) dať do ruky, priblížiť na dosah ruky: p. niekomu pero, knihu;
Chcela podať batôžtek Pavovi.
(Heč.) Odlomil z koláča a podal chlapcovi. (Zúb.) Prečítali a podali ďalej (Taj.) odovzdali. Musel v noci vstávať a jedno-druhé Anne vše podať (Taj.) obslúžiť ju;
p. niekomu oheň pripáliť (napr. cigaretu);
pren. p. niekomu ústa ponúknuť na bozkanie: Úst mu nepodala (Jégé) nebozkala ho.

2. (komu ruku) vystrieť na pozdrav pri stretnutí, lúčení, predstavovaní, blahoželaní a pod;
pomôcť napr. pri nastupovaní, preskakovaní ap.: p. niekomu ruku na uvítanie, na privítanie, na rozlúčku, na zmierenie;
Predstavila ho a podala ruku na odchod.
(Greg.) Podala Rovnianskemu ruku na bozkanie. (Jégé) Pod ním stojacemu podal len konce prstov (Jégé) nie celú ruku;
p. niekomu rameno ponúknuť oporu pri chôdzi

p. niekomu bratskú, priateľskú ruku ponúknuť priateľstvo;
p. niekomu pomocnú ruku pomôcť v ťažkostiach: Ja som ochotný podať mu pomocnú pravicu. (Vaj.);
p. si ruky pomeriť sa;
p. si ruky na niečo (na to) spečatiť sľub, dohodu podaním ruky;
podaj čertu prst, chytí ti celú ruku (prísl.) komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac;
Keby vám len malý prst podala, i vy by ste šaleli za ňou (Jégé) keby vám iba trochu záujmu, priazne dala najavo;
hovor. môžu si ruky podať sú rovnakí (obyč. v negatívnom zmysle);

3. (čo, čoho komu) predložiť, ponúknuť, najmä pokrm al. nápoj;
servírovať: p. niekomu vodu, vody, chleba;
p. niekomu liek;
Veď je ten nie hoden, aby môjmu dieťaťu vody podal
(Kuk.) aby mu čo akú malú službu preukázal. Podali krém, cifrovaný šľahanou smotanou a piškótami. (Jes.) Mojžík podal ešte statku do jasieľ (krmu). (Tim.);
p. jedlo na tanieri, na mise, na podnose, na striebre

p. niekomu chlieb a soľ privítať ho priateľsky, s úctou;

4. šport. p. loptu (napr. pri tenise) servovať;
(pri futbale, hokeji) prihrať spoluhráčovi;

5. (čo) písomne predložiť, odovzdať úradu na vybavenie: p. žalobu, sťažnosť, odvolanie;
p. (si) žiadosť
(napr. o miesto);
p. na niekoho trestné oznámenie;
p. dizertačnú prácu na posúdenie;
p. demisiu;
Živnostenské spoločenstvo podalo proti vašej žiadosti protest.
(Jil.);
p. peniaze, balík, list, telegram odovzdať na pošte;

6. (čo; class="sc" /> čo komu) ústne al. písomne oznámiť, ohlásiť;
predložiť, poskytnúť: p. zprávu, hlásenie, referát (napr. o činnosti);
p. návrh;
p. vysvetlenie
vysvetliť;
p. svedectvo dosvedčiť;
p. dôkaz (o niečom, niečoho) dokázať;
p. bližšie informácie;

7. (čo) ústne al. písomne popísať, načrtnúť, znázorniť, vylíčiť, predložiť poslucháčom al. čitateľom: p. stručný výklad;
zhustene, jasne, prehľadne, zrozumiteľne, populárne, obšírne niečo p.
(napr. obsah spisu);
kniž. p. obraz (napr. o súčasnom umení);
Záhorec podal stručne svoj životopis.
(Vaj.) Naho vyslovená myšlienka nepodala nám to, čo nám vylialo srdce. (Štúr) Umienil som si podať ju (históriu) i širšiemu obecenstvu. (Jégé)

p. niečo po lopate a) jednoducho, prístupne vyložiť;
b) bez okolkov, otvorene povedať (napr. nepríjemnú vec);
povedať z mosta doprosta;

8. podať výkon vykonať isté množstvo nejakej práce: p. dobrý, pekný, vynikajúci, nadpriemerný, slabý výkon;

9. kraj expr. (komu) nabiť niekoho: (Mamenka) už aj zdvihnú ruku podať mu (chlapcovi). (Ráz.-Mart.);

nedok. podávať

|| podať si hovor. expr. (koho) vybrať si niekoho za predmet útoku, kritiky ap.: p. si protivníka (napr. v diskusii);
A mňa si veru ten Petényi v meste podal. (Ráz.) Počkajte, dnes si vás podáme. (Zúb.);

nedok. podávať si

Naposledy hľadané výrazy

1. poda�� v Slovníku slov. jazyka