Význam slova „pod” v Slovníku slovenského jazyka

pod (podo len v spojeniach podo mnou, podo mňa, podo dvermi) predl.

I. so 7. p.

1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje v nižšej polohe, ako je vec (osoba), miesto označená(-é) menom v 7. p. (op. nad);
sedieť pod stromom, niečo leží pod stolom;
prejsť, stáť pod bránou, pod schodami;
cencúle (visia) pod odkvapom (Al.);
poznámky pod čiarou;
mať ruky založené pod hlavou;
šatka uviazaná pod bradou;
spať pod perinou, pod dekou prikrytý perinou, dekou;
skrývať niečo pod kabátom;
kopať, pracovať pod zemou v hĺbke (napr. v bani);
plávať pod vodou úplne ponorený do vody;
voda tečie pod ľadom;
Na druhý deň bolo mesto pod snehom (Jes.) zasnežené. Rodičia pod rovom odpočívajú (Čaj.) v hrobe. Niesol pod pazuchou husle. (Kuk.) Šiel pod bremenom nachýlený. (Lajč.);
mať, nahnutá pod batohom (Kuk.);
Nohy sa pod ním kĺžu. (Chrob.) (Dieťa) má skoro pod sebou. (Švant.) Pod týmito práporom stoja všetci. (Jes.) sú rovnakého zmýšľania, presvedčenia;
pod ťarchou túžby (Vaj.) o veľkej túžbe;
Klesajú pod ťarchou múk. (Tim.) Mať zhrbená pod ťarchou rokov (Kuk.) od staroby. Sprevádzali ma štyria vojaci pod bajonetmi (Jes.) mali bajonety. Žandár šiel pod puškou po ulici (Urb.) mal pušku na pleci. Pod zbraňou držané vojsko (Kal.) pripravené na boj.

● hovor. pliesť sa, motať sa niekomu pod nohami prekážať, zavadzať;
strácať pôdu pod nohami istotu;
horí mu (zem) pod nohami je v nebezpečenstve, je prenasledovaný;
byť, hniť pod zemou v hrobe, byť pochovaný;
pod holým, pod šírym nebom (napr. spať, bývať) vonku, vo voľnej prírode, bez prístrešia;
nič nového pod slnkom na svete;
kupovať, predávať niečo pod rukou súkromne;
mať niečo pod strechou (napr. obilie z poľa) doma, v bezpečí;
bývať s niekým pod jednou strechou v jednom dome, v spoločnej domácnosti;
Toto človek musí trpieť pod svojou strechou (Kuk.) v svojom dome;
držať niečo pod zámkou, pod siedmimi zámkami dobre schované, zatvorené;
robiť, držať niečo pod pokrievkou v tajnosti;
kniž. robiť niečo pod pláštikom, pod kepienkom niečoho zastierať niečím nesprávne, nečestné konanie;
hovor. žart. mať pod klobúkom, pod čapicou byť podnapitý;
mať niečo pod klobúkom byť múdry;
byť pod čepcom (o žene) byť vydatá;
nosiť dieťa pod srdcom o tehotnej žene;
byť pod papučou podliehať vôli niekoho (obyč. o mužovi, ktorý sa nechá ovládať manželkou);

2. vyjadruje, že sa niečo nachádza al. deje vedľa, v blízkosti, ale v nižšej polohe ako vec (osoba) označená menom v 7. páde, poniže, niže niečoho: stáť pod oblokmi;
Hrčia kolesá pod oknami. (Taj.) (Chlap) stenal pod stenou. (Taj.);
dediny pod pätou vrchov, dedinka pod hoľami (Taj.);
dedina pod hradom (Jégé);
Pásal pod cestou kravy. (Taj.) Pod horou stretol stádo kráv. (Laz.) Zastavil sa pod medzou pri studničke. (Skal.);
kraj pod Tatrami;
boje pod Moskvou (Tat.);
Pod Žilinou leží vojsko Rákocziho. (Kal.)

● hovor. expr. sedieť pod pecou a) leňošiť, povaľovať sa doma;
b) nezúčastňovať sa verejného, spoločenského života;
mať niečo pod nosom veľmi blízko;

3. vyjadruje podriadenosť, podrobenosť niekoho al. niečoho nejakej moci, nadvláde, vplyvu: Pod Maďarmi nám bolo zle. (Jes.) Ani pod Turkami takú biedu by sme nezakúsili. (Ráz.-Mart.);
nová éra pod Jelačičom (Vaj.);
Radosť bola pod ním (kapitánom) slúžiť. (Jes.) Ľud žil pod panskou čižmou. (Laz.);
kniž. úpieť pod cudzím jarmom, panstvom (o ľude, o národe) žiť v neslobode, v porobe;
uskutočňovať niečo pod vedením, pod vodcovstvom niekoho;
byť pod vplyvom niekoho, niečoho;
urobiť niečo pod tlakom, pod nátlakom (napr. strachu, udalostí, verejnej mienky);
byť pod dozorom, pod ochranou niekoho al. niečoho (napr. rodičov, zákona);
byť pod kuratelou;
pod akýmsi slepým zákonom prírody (Šolt.);
Jej duša nerozvinula sa pod feruľou Podolského (Vaj.) jeho prísnou výchovou. Chlapec zostal pod opaterou tetky. (Kuk.);
zastar. Učil sa pod Jánom Molnárom (Vaj.) u Molnára

● hovor. mať niečo, niekoho pod rukou (napr. obchod, zamestnancov) viesť, byť zodpovedný za niečo, za niekoho;

4. vyjadruje, že sa niečo deje činnosťou, účinkom, vplyvom, pôsobením niečoho: obilie padá pod kosou;
Drevo prašťalo pod nárazmi sekery. (Urb.) Má mŕtvolu pod nožom pitevným (Vaj.) pitve ju. Kdeže by dožila prirodzenej smrti pod nožom. (Vám.) pri operácii. Sneh škrípal pod krokmi. (Jes.) Pod krpcami cvrkalo mu blato. (Fr. Kráľ) Tráva šuchorila pod nohami. (Urb.) Pod jej príčinlivou rukou sa nič nestratlo (Kuk.) dobre sa o všetko starala. Pod ich rukami priam navidomoči rástol múr (Zúb.) ich prácou. Stará pod vplyvom prvého dojmu uponížila sa. (Kuk.);
robiť niečo pod dojmom niečoho nechaj sa ničím ovplyvniť v konaní;
Pod účinkom reči sa priklonil ku katolicizmu. (Jégé) Tvár pod pohľadom Martinovým sa červenie. (Kuk.) Vlny (sa vzdúvali) pod nápormi vetra. (Urb.) Bolesť tratí sa pod jeho vrelými bozkami. (Kuk.) Mala sa roztopiť pod žiarou jeho oka. (Kuk.)

● práca mu horí, rastie pod rukami darí sa mu, rýchle, dobre pracuje;

5. vyjadruje okolnosti, spôsob, akým sa niečo deje: urobiť niečo pod nejakou podmienkou;
Želka odišla pod akousi zámienkou. (Jes.);
pod pečaťou tajomstva (napr. oznámiť niekomu niečo);
Nabili ho pod titulom, že žaluje (na rodičov). (Jégé) Pod hrozbou pištole ho (dievča) znásilnili. (Tomašč.) Zmenil sa pod dojmom vojny. (Stod.) Zmluva sa musí pod pokutou dodržať. (Švant.);
pod prísahou (napr. dosvedčiť niečo);
Každý pod trestom smrti odovzdal zbraň. (Švant.) Pod týmže uhlom viedla cesta na hole (Urb.) mala rovnaké stúpanie;
kniž. pod zorným uhlom niečoho (napr. hodnotiť niečo);
náb. prijímať pod obojím chlieb a víno;

6. vyjadruje, že niečo nedosahuje istú hodnotu, výšku, hranicu: teplota pod nulou;
predať, kúpiť niečo pod cenou za menej, ako je obvyklá cena;
niečo je pod normálom (napr. výška, teplota);
niečo je pod úrovňou (napr. článok) nedosahuje dobrú úroveň;

7. vyjadruje miesto, príslušnosť, vlastnosť: býva pod číslom 8 v dome, izbe č. 8;
spis založený pod bežným číslom označený číslom;
Vždy len pod týmto menom spomínam na ňu. (Letz) (Spolok) bol známy pod menom Klub silných (Vaj.) nazývali ho tak;
písať pod pseudonymom, vystupovať pod cudzím (krycím) menom;
Čo myslíš pod tým? (Ráz.) tým. Rozumel pod tým svoje bacily. (Šolt.);
tovar pod dobrou, známou značkou;
zastar. Zvedela, že je pod penziou (Gab.) v penzii;

8. zastar. za, počas, cez: Rodičia mu jeden za druhým pod týždňom zomreli. (Dobš.) Pod obedom Skladanský neustal hovoriť. (Vaj.) Hajdúch bol tu pod kázňou. (Vaj.) Pod piatimi minútami sa rozišli. (Šolt.) I z pekla vystanoví potravu pod hodinou. (Kuk.)

II. so 4. p.

1. vyjadruje smerovanie do nižšej polohy ako je vec (osoba), miesto označená(-é) menom v 4. p. (op. nad);
kniha padla pod stôl, vojsť pod bránu, schovať sa pod strechu, pod posteľ, položiť si vankúš pod hlavu;
Sadli sme si pod gaštany. (Kuk.);
dostať sa pod kolesá (napr. voza, vlaku);
Najradšej by bol (Kúrňavu) chytil pod krk. (Urb.) Chytí ju galantne pod briadku. (Ráz.) Ulapil ju pod pazuchy. (Laz.) Vzal háby pod pazuchu. (Taj.) Babka šťuchla ju nahnevane pod rebrá. (Jil.) (Kolomažnicu) sme zahrabali pod zem. (Kuk.) Lampu zavesili pod poval. (Urb.) Topánky vtiahol pod seba. (Urb.) Dobrovoľne hrnú sa pod zástavu brániť vlasť (Tim.) hlásia sa k vojsku. Ledva prišiel dom pod krov, Mate sa oženil (Kuk.) sotva mu urobili strechu. Jej pohľad prenikal pod povrch vecí (Zúb.) chápala podstatu

● pliesť sa niekomu pod nohy prekážať mu, zavadzať;
prísť, dostať sa niekomu pod ruku (o človeku) dostať sa do moci niekoho, (o veci) namanúť sa, dostať sa niekomu do rúk;
dostať sa pod čepiec vydať sa;
dostať, mať niečo pod zuby na jedenie;
ani čo by sa pod necht vošlo veľmi málo, nič;
hundrať, šomrať, frflať si pod nos pre seba, potichu;
smiať sa, usmievať sa pod fúzy nebadane, pre seba;
hádzať niekomu polená pod nohy robiť mu prekážky;
hodiť niekomu niečo pod nohy, pren. vzdať sa niečoho, opovrhnúť niečím;
vidieť si pod nohy na cestu;
prepadnúť sa pod zem zmiznúť bez stopy;
ponížiť niekoho pod zem veľmi;
dostať sa z dažďa pod odkvap zo zlej situácie do horšej;

2. vyjadruje smerovanie na miesto, nachádzajúce sa vedľa, v blízkosti a nižšie ako vec (osoba) označená menom v 4. páde, niže, poniže: postaviť niečo pod oblok, stať si pod plot;
Šli sme pod mlyn chytať hláče. (Kuk.) Vošli sme pod cestu do chalúpky. (Taj.) Prevalil sa pod pec na lavicu. (Taj.) Prišli šťastne až pod múry mesta. (Kal.)

3. vyjadruje podriaďovanie, podrobovanie niekoho al. niečoho moci, vplyvu, nadvláde niekoho;
niečomu: dostať niekoho pod svoju moc;
dostať sa pod nadvládu niekoho;
Nemci poddávajú sa pod francúzsky vplyv. (Vaj.) Nové kone dostal pod opateru Duga. (Zgur.) Beriem vás pod ochranu. (Žáry) (Mat) oddala sa pod krutovládu ferule. (Kuk.)

● vziať niekoho pod svoje krídla do ochrany;

4. vyjadruje, že niečo nedosahuje istú hodnotu, výšku, kvalitu, hranicu: ochladiť niečo pod bod mrazu;
predať pod cenu so stratou;
sukňa pod kolená

● hovor. spiť sa pod obraz veľmi;
niečo je pod úroveň, pod kritiku, pod ľudskú dôstojnosť;
niž. hovor. pejor. niečo je pod psa veľmi zlé, mrzké, nepodarené;

5. hovor. vyjadruje účel: Žena zaprávala pod chlieb (Taj.) pripravovala cesto na chlieb. Dávali chudobe tabličku zeme pod zemiaky (Fig.) na zasadenie zemiakov.

pod- i podo- predpona

I. pri slovesách dok. i nedok. a pri dejových podst. a príd. m. menách vyjadruje:

1. smerovanie deja, pohybu do nižšej polohy, dospodu niečoho (pri slovesách pohybu a odvodených menách): podísť niečo, popod niečo, podchod, podjazd;
podbehnúť (pod auto);

2. činnosť dolu, v nižšej polohe, odspodu, naspodku (pri činnostných slovesách a odvodených menách): podložiť, podložka;
podstrčiť, podhodiť niečo pod niečo;
podvrhnúť niekomu niečo;
podkopať, podkop;
podpísať, podpis;
podmyť, podoprieť, podbiť;
podrezať, podšiť, podšitý;
podťať, podpichovať niekoho;
podkuť, podkutý;

3. v abstraktnom význame a) tendenciu deja k získaniu, k ovplyvneniu niekoho al. niečoho: podrobiť si, podmaniť si, podkúpiť, podplatiť niekoho;
b) tendenciu deja k podľahnutiu nejakému vplyvu al. moci: podrobiť sa, podrobený, poddať sa, poddaný, podriadiť sa, podriadený, podľahnúť, podstúpiť (muky);

4. nižšie hodnotenie niekoho al. niečoho: podceňovať, podhodnotiť niekoho, niečo;

5. malú mieru deja: podísť (bližšie), podskočiť, podučiť sa, podrásť, podnapiť sa, podnapitý, podlamovať sa, podfarbiť, podstrihnúť (vlasy), podvýšiť (plat);

6. začiatok deja al. činnosti: podchytiť, podkúriť, podpáliť, podnietiť, podujať sa, podobrať sa na niečo, podujatie;

II. používa sa pri podst. a príd. m. menách s významom :

1. umiestený, nachádzajúci sa pod niečím al. povedľa, poniže niečoho: podzemie, podzemný, podsvetie, podpažie, podhubie;
podkrovie;
podmorský, podkožný;
podhorie, podhorský, podtatranský, podhradie, podstenie;
podbradok, podbradník, podhlavnica, podpätok, podšívka, podvedomie;

2. tvoriaci súčasť nejakého vyššieho celku: podskupina, pododdelenie, pododdiel;

3. majúci v istej hierarchii hodnosť, zaradenie o stupeň nižšie ako označuje základné pomenovanie: podplukovník, poddôstojník, poddôstojnícky;
podpredseda, podúradník;
podnájom, podnájomník;

4. nedosahujúci istú hranicu, úroveň: podvýroba, podvýkon, podvýživa, podvýživený;
podpriemerný

III. používa sa pri príslovkách času vyjadrujúcich časové určenie bezprostredne pred istým obdobím: podvečer, podjeseň

poď,poď ho, pís. i poďho cit. vyjadruje pohyb preč, pričom zastupuje obyč. tvary slovies ísť, odísť, ujsť ap., hybaj: Miesto do školy ušiel za humná a poď do hory. (Zgur.) Ale keď sa to mať dozvedela, poď ho rovno za tesármi. (Janč.) pobrala sa. Obliekol si rýchlo košeľu a poďho na ulicu. (Zúb.)

poďakovať (sa), -uje, -ujú dok.

1. (komu za čo i bezpredm.) prejaviť, vysloviť vďaku, poďakovanie, zaďakovať: pekne, srdečne (sa) poďakovať;
p. (sa) ústne, písomne, listom;
p. niekomu za pozdrav;
Ona mu poďakovala s milým úsmevom. (Ondr.) Peniaze vezmú, ale nepoďakujú. (Heč.) Nepoďakoval som sa vám za pomoc. (Šolt.);
hovor. iron. to by som sa (pekne) poďakoval vyjadruje odmietnutie, nestojím o to, nechajte si to;
Bola tma, že keby mi bol dal dakto zaucho, nebol by videl ani, komu sa poďakovať (Taj.) žart. komu vrátiť

2. trochu zastar. (za čo i bezpredm.) vzdať sa úradu, funkcie, zložiť úrad, odstúpiť, zaďakovať: (Vyslanec) Bobrovský sa môže poďakovať. (Vaj.) Dnes som sa poďakoval za úrad. (Taj.);

nedok. k 1 poďakúvať (sa), -a, -ajú

podariť sa, -í, -ia dok.

1. byť úspešný, úspešne sa skončiť;
vydariť sa: operácia sa podarila;
pokus sa (ne)podaril;
plán sa podarí;
dobrá vec sa podarila;
obraz sa podaril, večera sa podarila;
Predsa sa mi podaril môj fígeľ. (Jégé) Možno sa ti to podarí. (Hor.)

2. (komu, často s neurč.) mať s niečím úspech, dobrý výsledok;
pošťastiť sa: Podarilo sa mu zdokonaliť obrábacie stroje. (Ondr.) Učiteľovi sa podarilo urobiť poriadok. (Min.);
hovor. iron. to sa (ti) podarilo to si pokazil, vyviedol si, povedal si hlúposť;
Janko ani sám nevie, ako sa mu podarí vše voľačo vyparatiť (Ráz.-Mart.) prihodí sa mu, nechtiac urobí niečo zlého.

podarkúvať sa, -a, -ajú nedok. nár. (komu čím) ponúkať, obdarúvať, obdarovávať niekoho: Potuchnutá (slanina): preto sa ti ňou podarkúva. (Kuk.)

podaromne,podaromnici, zried. i podaromky prísl. márne, nadarmo, zbytočne: p. márniť, strácať čas;
p. čakať;
Tráviš podaromne noc. (Vaj.) Aby si tu nesedel len tak podaromnici, dám aj tebe robotu. (Zúb.) Už sa zdalo, že hľadali podaromky. (Zgur.)

poď p. ísť

pôda, -a žen. r.

1. (mn. č. pôdy, pôd) zvetraný zemský povrch, na ktorom rastie rastlinstvo, prsť, zem: úrodná, neúrodná p., obrábať p-u;
orná p. ornica;
lesná p.;
kyslá, mastná, ťažká, ľahká p.;
piesočnatá, hlinitá, humusová, ílovitá, štrkovitá, kame-nitá (skeletová) p.;
sondovať p-u skúmať sondami, pren. skúmať situáciu

● slová padli na úrodnú p-u našli ohlas;
pripravovať p-u pre niečo starať sa o vytvorenie podmienok pre niečo;

2. zemský povrch, zem: Na zamrznutú pôdu spustila sa hustá hmla. (Jes.) Keby sa mu skok nepodaril, padol by dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Pôda je večne rozpálená, takže nohy chodia po nej sťa po pahrebe. (Fig.)

● strácať p-u pod nohami mať neisté postavenie, byť neistý;
horí mu (nám, im) p. pod nohami hrozí nebezpečenstvo;
hovor. páli ho p. pod nohami je nespokojný;
nachádzať (pevnú) p-u pod nohami nadobúdať, mať pocit istoty;

3. poľnohospodársky pozemok, roľa: majiteľ p-y, sceľovanie p-y, vyvlastnenie (statkárskej) p-y;
Hlad po pôde nás ku kaštieľu hnal. (Štítn.) Ostatní gazdovia podľa výmery pôdy boli strední roľníci. (Tal.) Chlapi chodia pracovať do fabrík, ženy zostávajú doma, obrábajúc škvarku pôdy. (Mráz)

4. územie, krajina, kraj;
prostredie: Krátky Moyzesov pobyt na slovenskej pôde preplnený je intenzívnou prácou. (Vaj.) Ak sa mi niečo mimoriadneho nepridá, vstúpim ešte dnes na pôdu Čiernej Hory. (Kuk.);
na domácej p-e v domácom prostredí, doma;
na p-e parlamentu v parlamente;
na p-e OSN v OSN, na p-e úradu (Karv.) v úrade;
na p-e mŕtvych (Top.) na cintoríne;
pren. Gazdovia dostávali sa na plytkú pôdu miziny (Urb.) na mizinu.

5. biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie čistých baktériových kultúr;
pren. živná p. pre niečo (napr. pre určité názory) výhodné, vyhovujúce prostredie;

6. zastar. podlaha, dlážka;
nezametená pôda (Tim.);
Na železnej pôde rušňa stojí vysoká postava. (Vaj.)

7. zastar. základ, podklad: Vy nič dôkladného nevykonáte s ľudom na čisto politickej pôde. (Vaj.) Slovenské ústavy prísne stáli na pôde svojich schválených osnov. (Vlč.);

pôdny príd. m. p-e organizmy, p-a vlaha v pôde;
p-e vzorky vzorky pôdy;
p. typ typ pôdy;
p-e sondy urobené v pôde;
p-e pomery, p-e podmienky týkajúce sa pôdy;
p. požiar v prsťovej vrstve;
p-a mapa poskytujúca obraz o zložení pôdy;
p. vrták používaný pri sondovaní pôdy

podací, -ia, -ie príd. m. adm. týkajúci sa podania: p. lístok;
p. úrad, p. protokol kde sa podávajú spisy, žiadosti, odvolania a i.;
p-ia lehota počas ktorej možno podať žiadosť al. odvolanie: p-ia pečiatka ktorou sa opatrí podaný spis;
p-ia kniha do ktorej sa zapisujú podané spisy: p-ie číslo pod ktorým sa podáva žiadosť al. odvolanie

podagra, -y, -gier žen. r. zastar. lámka, dna: trpí na p-u (Vaj.)

podaj, -a muž. r. žel. zastar. podávanie: p. batožiny, nákladu

podajeden, -dna, -dno, mn. č. obyč. v -dni, -dny zám. neurč. niektorý (-í, -é), podaktorý (-í, -é), poniektorý (-í, -é): Podajeden nemá ani vôle počúvať, za čo je dlžen. (Kuk.) Podajedni škrípali zubami, iní hrešili po kútoch. (Urb.)

poďakovací, -ia, -ie príd. m. ktorým sa ďakuje, ďakovný: p. list, p. prípis, p-ia listina

poďakovanie, -ia stred.

1. prejav vďaky, vďaka: vysloviť p., prijať niečo s p-ím;
Príjmite moje najúprimnejšie poďakovanie. — Kývla hlavou na znak poďakovania. (Jes.)

2. trochu zastar. odstúpenie z úradu, z funkcie, zaďakovanie: prijať p.

podaktorý zám. neurč. poniektorý, niektorý, daktorý: Podaktorí odtiahli len na kus od skladišťa. (Heč.) Za dlhým stolom sedeli ešte podaktorí gazdovia z doliny. (Zgur.)

poďalej prísl. zried. trochu ďalej, obďaleč: Ale som sa veľmi neponáhľal. Držal som sa vždy poďalej. (Kuk.)

poďalšie prísl. zried. trochu ďalej: Kasnár investoval svoje zgazdované groše poďalšie, ďalej od ruky. (Vaj.)

podanie, -ia stred.

1. p. ruky vystretie a stisnutie ruky (obyč. pravej) na pozdrav: Lúčia sa podaním ruky. (Podj.) Odporúčal sa zdvorile, ale bez podania ruky. (Tim.)

2. admin. predloženie prípisu, žiadosti, žaloby úradu al. súdu: písomné p., p. oslobodené od poplatkov;
jednoduché p. bez kolku;
deň podania (napr. listu, úradného oznámenia na pošte, úrade);

3. spôsob stvárnenia, umeleckého postupu: básnické, literárne, výtvarné, hudobné p.;
umelecké, realistické, epické p.;
forma, spôsob p-ia;
javiskové, herecké p.;

4. zachovanie zprávy, legendy ap. bez písomného zachytenia, len v rozprávaní, tradícia: ústne p.;
ľudové p.;
podľa p-ia, p. hovorí;
Stará vlasť žijúca v podaniach susedov (Jil.) v rozprávaní;
rodinné p-ia (Škult.);

5. lek. spôsob aplikovania lieku: intravenózne p. kalcia, p. ústami, konečníkom;

6. šport. uvedenie lopty do hry pri niektorých hrách (napr. pri tenise, volejbale), servovanie;
zahratie, nahratie lopty al. puku pri futbale al. hokeji: útočné, falošné p., krátke, priame p. lopty;
strieľal priamo z p-ia

podaný i podatý príd. m. (na koho) majúci vlastnosti niektorého zo svojich predkov;
podobajúci sa, podobný: Myslím si, žena z mesta, dievča na ňu podané. (Taj.) Nie je ono (dieťa) ani na človeka podaté. (Ráz.)

podar, -u muž. r. bás. zried. podarúnok, dar: Taký on podar chystá, čo všetkým ku osohu. (Žáry)

podárenda, -y žen. r. práv. podnájom

podarený príd. m.

1. vydarený;
majúci veľa dobrých, kladných vlastností: p. syn, p-á dcéra;
p. vtip;
p. fígeľ (Jégé);
Umelec sa kochá v svojom podarenom diele. (Kuk.)

2. hovor. expr. smiešny, komický: Rozprával podarené anekdoty. (Jégé) Elek bol ináč podarená figúra. (Jégé);
to je podarené;

podarene prísl.: (Oblek) nie celkom podarene doma zafarbený. (Laz.) „Podarene!“ schvaľovali hlučne doktorovu „vydarenú“ produkciu. (Šolt.)

podarok, -rku muž. r. zried. dar, darček: vianočné p-y (Vaj.);
Ako podarok pre neho chcel som nechať malú hrkálku. (Tomašč.)

podaromný príd. m. zried. zbytočný, daromný: p-é reči (Jes.)