Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „po��te” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

poachkať (si), -á, -ajú dok. expr. chvíľu, trocha achkať, zavzdychať, povzdychať, postonať: Na pniaka si sadne trocha odpočinúť, poachká, pomrmle. (Pláv.)

poafektovať (si), -uje, -ujú dok. hovor. chvíľu, trocha afektovať: Musel počkať na môj súhlas, kým som vážne poafektoval, čo povedia mne prváci a jemu štvrtáci. (Gab.)

poamerikánčiť sa, -i, -ia dok. hovor. prispôsobiť sa americkému spôsobu života, americkým pomerom, amerikanizovať sa, poameričtiť sa

poaprehendovať (si), -uje, -ujú dok. hovor. zastar. chvíľu, trocha aprehendovať, zatváriť sa ako urazený (Šolt.)

pobabrať sa2, -e, -ú, rozk. -i dok. expr. (s čím, v čom, kde) chvíľu, trocha sa zaoberať niečím, poprplať sa, popiplať sa, poihrať sa: p. sa s robotou;
deti sa chvíľu pobabrali v piesku

pobádať sa2, -a, -ajú dok. nár. popichať sa, pobodať sa: Mladému pánovi sa neťaží pobádať sa na jeho strnisku na tvári. (Kuk.)

pobafkať (si), -á, -ajú dok. expr. kratší al. dlhší čas bafkať, pofajčiť si, zafajčiť si (z fajky) (Hviezd.)

pobafkávať (si), -a, -ajú nedok. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) pomaly, po troche si fajčiť, poťahovať si z fajky: Fajočku pobafkával. (Krno) Daňo si pobafkával z fajočky. (Fig.)

po predl.

I. so 4. p. vyjadruje

1. koncovú hranicu v priestore (až pokiaľ): odprevadiť dakoho po most, po rázcestie;
Nech beží po čiaru obzoru družstevné pole.
(Kost.) Na jeseň budeme pásť až po tamtú horu. (Ondr.);
v spojení od... (až) po vymedzuje rozsah, hranicu v priestore: od hradskej až po úpätie kopcov (Vaj.);
Ozvalo sa to celou dedinou do domu do domu, od chalupy po chalupu. (Tim.)

2. v spojení od... (až) po rozsah, rozmedzie v istom rade: Za pár rokov prešiel všetky obecné úrady od mladšieho prísažného až po salašného gazdu a richtára. (Vaj.) Všetko im brali, od dobytka až po životy. (Urb.)

3. koncovú hranicu v čase: preštudovať dejiny po stredovek, po novovek;
Po tú chvíľu šla tvoja cestička samostatne.
(Zel.);
v spojení od... (až) po určuje bližšie hranicu v čase: Od zrodu až po večnosť. (Ráz.-Mart.) Od štyridsiatych rokov minulého storočia až po naše dni. — Slávna cesta KSČ od jej založenia až po dnešok.

4. trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku (ako dlho), cez, počas: pracovať po celú sezónu, po celý deň, po celý týždeň, po celý čas;

5. (pri opakovaní podst. mena) pravidelné opakovanie deja v istých časových intervaloch: vracať sa domov rok po rok každý rok, rok čo rok;
deň po deň každý deň, deň čo deň;
Vicišpánke sa noc po noc snívalo o Dežkovi a Hanuli (Jégé) každú noc.

6. (po slovesách pohybu) cieľ, účel: Sedliak z dedín najradšej chodí po doktora v nedeľu. (Kuk.) Sám beží do komory po chlieb, maslo a soľ. (Al.) Raz vybral sa Kramár po slamu do humna. (Urb.)

7. mieru: stáť po pás, po členky, po kolená vo vode;
Ležal zarytý v slame až po uši.
(Kuk.) šaty dlhé po päty, brada po kolená;
hovor. zapätý, zababušený po bradu veľmi;
hovor. byť v dačom po uši veľmi zapletený;
hovor. zapálil sa po uši veľmi sa začervenal;
expr. mať dačoho po krk a) byť zasýtený;
b) byť znechutený;

8. podielnosť, distributívnosť: Vrstovnice mali po pätnásť rokov. (Tim.) Ja som predával zajace po tridsaťpäť grajciarov. (Ráz.) Mohlo sa im ujsť po málo. (Kuk.)

9. býva v príslovkových výrazoch spôsobu: po slovensky, po rusky, po maďarsky;
po fabricky, po pioniersky, po sestersky, po vojensky;
po socialisticky, po komunisticky
;

10. býva v číslovkových výrazoch typu po prvé, po druhé, po prvý raz, po prvýkrát;
Oženil sa po druhý raz.
(Tim.) Vždy ma uprosila, až som jej to odpustila po stý raz. (Jégé)

II. so 6. p. vyjadruje

1. a) smer, polohu, miesto (kade, kde;
po dľžke, po povrchu, dotýkajúc sa niekoľkých členov radu al. skupiny, rozličnými smermi, po celom povrchu): Janík potichu kráča bez cesty, chodníka po jamách, po dolinách. (J. Kráľ) Chýr rozniesol sa po celom mestečku. (Taj.) Po hradskej ťahali kone bričku. (Vaj.) Nevidíš, že sa ti ľudia po dedine smejú? (Jil.) Krátke prsty Vierine nešikovne behajú po klávesoch. (Tim.) Izba v kaštieli, v nej po stenách obrazy predkov. (Stod.) Čierne skaly po oboch stranách sedla... (Chrob.) Sám behal po úradoch. (Zgur.) A po samom predku gunár, hrdý ani viťúz. (Ráz.);
a) predmetový vzťah po niektorých predmetových slovesách: Pozeral smutne po prítomných. (Kal.) Rozohnal sa po nich. (Vans.) Vystrel po mne ramená. (Šolt.) Siahne po núkanej jemnučkej cigarete. (Ráz.)

2. (po slovesách pohybu) určité, priame smerovanie deja: ísť, kráčať po vetre;
plávať po prúde;
Voly obracali v jarme hlavy po hlase.
(Zel.)

3. časovú následnosť;
poradie, postupnosť: po matkinej smrti, po prázdninách, po práci, po Novom roku, po vynesení rozsudku, po dlhšom mlčaní, po polnoci, po chvíli, po týždni, po mesiaci, po roku, po rokoch, po čase;
Po hundraní budú nasledovať skutky.
(Urb.) Po kravách trúbia na svine. (Ráz.) Pomaly začali naši kamaráti jeden po druhom odchádzať. (Tomašč.)

4. opakované uskutočňovanie deja v istom čase: Jediný z dediny má robotu po nedeliach v rukách. (Gab.) Veď on často i po nociach chodieva von. (Jégé) Začal ju i po noci špehovať. (Kuk.) Túlať sa po noci s harmonikou? (Tim.);
deň po dni každý deň, deň čo deň;
noc po noci každú noc, noc čo noc;

5. spôsob deja: ísť po pamäti, vykladať dačo po lopate;
Synov vychoval po biede, ale dobre.
(Šolt.) A keď nie po dobrom, pôjde po zlom. (Taj.) Ostalo by všetko po starom. (Tim.) Anča by mi po vôli urobila. (Tim.) Po očku sa prizerajú cudzím ľuďom. (Tat.) Povoľovalo a otáčalo sa všetko ani po masle. (Vám.) Bok po boku kráčajú dolu cestou. (Chrob.);
arch. Ale súďte po zákone (Kal.) podľa zákona.

6. dôsledok: Justina upratuje izbu po nočných hosťoch. (Laz.)

7. podielnosť: kupovať, predávať niečo po korune;
splácať dlh po čiastkach;
oberať ovocie po jednom kuse;
každý prispel po troche;
dostať po mále;
dávať, brať po kúsku, po lyžici, po štipke;
vypiť po pohári piva;
Pochytili sa po troch, po štyroch okolo krkov.
(Kal.) Budú mať i toho gruntu po kúsku. (Taj.) Hanuľa a Dežko mali po jednej rane do srdca. (Jégé) Vychádzali sme po jednom. (Tomašč.)

8. pôvod: Belasé, veľké oči, zdedené po materi. (Urb.) Doniesla mu nohavice a krpce po Štefanovi. (Urb.) Sirota po nebohom Ernestovi Zacharovi. (Krno) Neopovážil sa sadať za stôl ani po meči, ani po praslici. (Heč.) Neostalo mi po rodičoch bohatstvo. (Kuk.) Na rozopätom kabáte veľká, čierna šľapa, miesto po vytečenej krvi. (Urb.) Zostane po mne iba tmavý hrob. (Stod.) Tráva bola hustá, poznať bolo veľké štvorce po košarovaní. (Ondr.) Ústa voňali po jahodách. (Gab.)

9. zreteľ: čo ma, ťa ... po všetkom;
Čo jej je po Maďaroch?
(Tim.) Čo ťa po nedeli, sviatky sú len pre pánov. (Krno);
po rečovej, finančnej, umeleckej, vedeckej stránke z rečovej ... stránky;

10. prostredníctvo, sprostredkovanie;
prostriedok: Bajan mi písal po mendíkovi. (Vaj.) Pošli mi po hájnikovi rumu. (Vaj.) Odkázal Kristíne po jej malom bratovi, aby ho večer čakala v sade. (ZGur.) Iba to ho tešilo, že sa povezie po železnici. (Kuk.) Chce poslať domov balík po pošte. (Jégé) Zostúpil po ňom (rebríku) až na ostatnú stupaj. (Kuk.)

11. cieľ, účel;
a) po slovesách pohybu: chodiť po doktoroch, po pýtaní, po žobraní;
Ja by som už po majálesoch chodil.
(Kuk.) Ich potomci tiež nechodievali po súdoch a po prosení. (Jégé) (Šelmy) idú si po zboji. (Ondr.) Idem po povinnosti. (Fig.);
b) po predmetových slovesách túžiť, pátrať, sliediť, volať ap.: túžiť po šťastí, po dievčati;
Pachtiť po niečom.
(Vaj.) (Žandári) iste budú sliediť po ňom. (Urb.);
volať po spravodlivosti;
c) po podstatných menách typu túžba, volanie, dopyt ap.: pud po pohybe, po sebazáchove;
dopyt po tovare;
túžba po kráse, po dokonalosti;
dravosť po žití
(Gab.);
túžba po voľnosti (Mor.);

12. (po neos. sponovom slovese byť) koniec, zánik, stratu dačoho, dakoho: je (bolo) po ňom zomrel;
Už je po všetkom. (Lask.) Zišlo mi na um to, i bolo po veselosti. (Kuk.) A už by bolo po šťastí. (Jil.)

13. (po sponovom slovese byť al. mať v niektorých ustálených spojeniach) stav: (ne)byť dakomu po srsti (ne)vyhovovať;
(ne)byť dakomu po chuti, po vôli (ne)vyhovovať, (ne)byť vhodným;
byť po raňajkách, po obede, po večeri;
Jurko je po raňajkách.
(Kuk.)

III. čast. vyjadruje podielnosť: stoja po dvaja, po štyria v rade, v zástupe;
Chlapci sa všetci rozišli po dvaja-traja.
(Tomašč.)

po troche,po troške p. trocha

po domácky, novšie pís. i podomácky prísl. ako doma, doma obvyklým spôsobom: Tajomník si podomácky pretiahol ramená. (Tomašč.) Po domácky sa posadil za stôl. (Pláv.)

po prvé čísl. výraz; class="sc" /> p. po i prvý

po- predpona

I. pri slovesách vyjadruje

1. priebeh deja (u prechodných al. zvratných slovies, spravidla párových) po povrchu, na povrchu niečoho (ide najmä o pokrytie, potiahnutie, povlečenie, natretie, poliatie, znečistenie al. poškodenie niečoho): pokryť/pokrývať niečo niečím, počarbať, počmárať;
potiahnuť/poťahovať kreslá novou látkou, povliecť sa/povliekať sa povlakom;
potrieť/potierať;
poliať/polievať;
pokropiť;
posypať/posypávať;
poprášiť/poprašovať;
pocínovať, pozlátiť/pozlacovať;
poglejiť;
posoliť;
popľuť/popľúvať
;

2. dodanie, dodávanie al. nadobudnutie, nadobúdanie vlastnosti vyjadrenej menným základom, od ktorého je sloveso odvodené: poslovenčiť/-čovať (sa), poameričtiť/-ťovať (sa), popanštiť/-ťovať (sa), posilniť/-ňovať (sa), povýšiť/povyšovať (sa), polepšiť/-ovať (sa);

3. postupné ukončenie deja zahrnujúceho viaceré (všetky) predmety al. podmety (u jednovidových dok. slovies utvorených od nedok. základných a najmä predponových slovies) : pobrať, podláviť, podeliť (sa), podochnúť, pobehať celú dedinu;
podonášať, podopĺňať, ponalievať, ponavštevovať, pooberať, poobväzovať, poodnášať, popolievať, popredkladať, poprenášať, popriväzovať, poskladať, pospájať, poukladať, povpisovať, povyberať, povynášať, povychádzať, pozlievať, pozošívať, pozapletať, pozatvárať
;

4. veľkú al. plnú mieru deja (u niektorých jednovidových dok. slovies odvodených od nedok. základných slovies; class="sc" /> často synonymné s predponou do-): pochrámať sa, pojašiť sa, podriapať (sa), potrundžiť sa, potrundžený, potreštený, potrhať sa, poudierať sa, postrapatiť, pokrkvať (sa), pofúľať, pofušovať, poklebetiť;

5. malú mieru deja (u jednovidových, zried. i párových dok. slovies utvorených od základných dok. zried. i nedok. slovies) : poblednúť, pookriať, pošmyknúť sa, postreliť/-ľovať (sa), postrčiť, postúpiť/postupovať, posunúť/posunovať (sa), poskočiť, pošibať, pošibnúť, pokľaknúť, poklesnúť, pokĺznuť sa, podrmnúť, pousmiať sa, povyskočiť;

6. obmedzené, kratšie al. dlhšie trvanie deja (u jednovidových dok. slovies utvorených od základných nedok. slovies; class="sc" /> u bezpredm. slovies často s čast. si al. sa s expr. odtienkom „do vôle, dosýta, spokojne“): poležať si, posedieť si, pospať si, postáť si, pobežkať si, pohvízdať si, pofajčiť si, pocvičiť si, pochutnať si, pochrumkať si na kačičke, poplakať si, poveseliť sa, poihrať sa, poklepkať, poklopkať, postrečkovať, pošermovať, pošmátrať, pošibrinkovať;

7. uskutočňovanie, trvanie deja s prerušovaním al. občasným opakovaním (u jednovidových nedok. slovies utvorených od nedok. základných slovies predponou po- a niektorou z prípon bežných u opakovacích slovies ): pobolievať, pofajčievať (si), pofukovať, pohrmievať, popíjať, povrávať, pokašlávať, posedávať, poškrabkávať (sa), polihovať, poskakovať, pospevovať (si), poškuľovať, pobehovať/pobehúvať/pobiehať;

8. dokončenie al. výsledok deja (u jednovidových dok. slovies odvodených od nedok. základných slovies) : podojiť, počachrovať, pokoriť, pobalamutiť, poblázniť (sa);

9. má expresívnu funkciu (u dok. slovies odvodených od dok. slovies; class="sc" /> predpona po- sa javí ako nadbytočná ): pobozkať, podarovať, potrafiť, polapiť, povšimnúť si, povzdychnúť (si), pokývnuť, postretnúť (sa);

10. prostú dokonavosť slovesného deja (tvorí dok. vidové formy): pohostiť, počastovať, pochváliť (sa), pochvastať (sa), pošeptať, potrestať, pourgovať, posúriť, pousilovať (sa), pohádať sa, poškrabať (sa), poďakovať (sa), počudovať sa, povečerať;

11. tvorí bud. čas (s tvarmi prít. času niektorých bedok. slovies, najmä s významom pohybu) : pobeží, poletí, polezie, pocestuje, potečie, povedie, ponesie, povezie, povlečie, pokvitne, pokypí, pôjde;

II. pri podst. menách

1. dejového významu utvorených od slovies s preponou po-: pochop, pochvala, posudok, postup, poskok, poklop, podrep, pokrik, poklesok, pokrok, pokrivenina;

2. pomenúvajúcich oblasť, okolie niečoho, najmä v zemepisných názvoch: povodie, poriečie, pohraničie, pomedzie, Podunajsko, Považie, Pohronie;

III. pri príd. menách s významami:

1. ktorý sa stal po tom, čo vyjadruje základ: pofebruárový, pofrontový, povojnový, poprevratový, porevolučný, povianočný, pochrípkový, posmrtný, poškolský;

2. majúci malú mieru nejakej vlastnosti al. slabý odtieň nejakej farby: pochmúrny, pobelavý, počerný, počernastý;

3. nachádzajúci sa, vyskytujúci sa, dejúci sa na mieste označenom základom, charakteristický pre isté prostredie: pouličné boje, pohraničné pásmo, podomový obchodník, podunajské štáty, pozemné vojsko;
pozemský život;
postranné úmysly
;

IV. pri neurčitých zámenách a číslovkách vytvára štylistické varianty: podaktorí, poniektorí, podajeden;

V. z menných, slovesných al. príslovkových základov vytvára nové príslovkové výrazy

1. spôsobu: podobrotky, pozlotky, popamäti, poväčšine, poľahučky, pošušky, postojačky, posediačky, podaromne, pozvoľna, pokope;

2. času a miesta s významom a) po istom časovom rozhraní: poobede, popoludní, pozajtra;
b) po isté časové al. miestne rozhranie: podnes, posiaľ, pokým, potiaľto;
c) miestnu blízkosť: poruke

poameričtiť, -í, -ia dok. hovor. (čo, koho) dať niečomu americký ráz, zmeniť niekoho na Američana, amerikanizovať: poameričtené meno (Tat.);

nedok. poameričťovať, -uje, -ujú

|| poameričtiť sa prispôsobiť sa americkému spôsobu života, americkým pomerom, amerikanizovať sa: poameričtený Slovák;

nedok. poameričťovať sa

poantický príd. m. nasledujúci po antickom období: p. humor

pobabrať, -e, -ú, rozk. -i (nár. i pobabriť, -í, -ia) dok. expr. (čo)

1. pokaziť, zbabrať: p. prácu, p. úlohu, p. dobrú vec;
Pobabril tam čosi.
(Kuk.) I tak sme si život dosť pobabrili. (Jil.);
pobabrané družstvo (Heč.);

2. pošpiniť, zababrať: p. šaty, obrus;

3. nevhodne chytiť do ruky, ohmatať, ochytať, pochytať: Všetko v sklepe pobabre. (Tim.)

4. začať niečo robiť a nedokončiť, nechať tak;
(o jedle) rozbabrať, poprplať: (Jedlo) len tak pobabril, lyžicou popichal. (Taj.) Jedlu nevenoval pozornosť. Trochu pobabral a zdvihol sa. (Tat.)

|| pobabrať sa1 zašpiniť sa, zababrať sa

pobádací, -ia, -ie príd. m. pobádavý, povzbudivý: p. fond, p-ie mzdy

pobadať, -á, -ajú dok. (čo i so spoj. že) zbadať, spozorovať, všimnúť si: Pobadal som mu na tvári čosi nepríjemné. (Fig.) Jerguš pobadal, že je reč o ňom. (Ondr.) Pobadal som i ja, že čosi je nie v poriadku. (Urb.)

|| pobadať sa všimnúť si niečo na sebe, spamätať sa: Mataj sa konečne pobadal, že nemá s kým diskutovať. (Tat.)

pobádať, -a, -ajú nedok. (koho, čo k čomu, do čoho, na čo i s neurč.) povzbudzovať: p. žiakov zvýšiť pozornosť, p. robotníkov do práce, p. mládež k usilovnosti, k činom, p. koňa ostrohou do klusu;
Môžbyť ho na to pobádala iná príčina.
(Jes-á) Pobáda (Ivan) Elenku: „No, ktorý prv zjeme tento kaleráb?“ (Šolt.)

|| pobádať sa1 vzájomne sa povzbudzovať, posmeľovať sa: Pozerajúc jeden na druhého, sa pobádali: „No, poďme...“ (Jégé)

pobádateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto pobáda, povzbudzuje, povzbudzovateľ (Šolt.)

pobadateľne prísl. zried. badateľne: Blesk pohľadu pôsobil pobadateľne na oboch. (Jégé)

pobádavý príd. m. povzbudzujúci, povzbudivý, pobádací: p. činiteľ

pobadúriť, -i, -ia dok. nár. (čo) vzbúriť, vzrušiť, rozbúriť: p. krv (Fig.)

|| pobadúriť sa vzbúriť sa, rozbúriť sa, vzrušiť sa: celá dedina sa pobadúrila

pobaláchať, -a, -ajú dok. expr. (koho) nezodpovednými rečami pobalamutiť, popliesť, poblázniť, zbaláchať, zmiasť: p. ľudí, obyvateľstvo;
Kedyže ťa stačil pobaláchať?
(Vaj.)

pobalamutiť, -í, -ia dok. expr. (koho, zried. i čo) pomýliť, popliesť, spliesť, zmiasť, zbalamutiť: p. dievča, ľud;
Rečníci prevracali mienky znepokojených, pobalamutených sedliakov.
(Urb.);
p. niekomu hlavu, rozum

Naposledy hľadané výrazy

1. po��te v Slovníku slov. jazyka