Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „počúvať” v Slovníku slovenského jazyka

počúvať1, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) vnímať sluchom;
načúvať: p. hudbu, koncert, p. rozhlas;
dobre, pozorne, roztržite p.;
nemo p.
(Vaj.);
p. bez slova (Rys.);
napäto p. (Bod.);
Pekne sa to počúva (Laz.) je to pekné na počutie;
hudba do tanca a na počúvanie;
Také reči som ja počúvať neprišiel.
(Jil.) Celé hodiny by rozprával, keby ho mal kto počúvať. (Al.) Akiste počúval niekde pri dverách (Urb.) načúval potajomky. Počúval jedným uchom dnu, druhým von (Hor.) nepozorne, s nezáujmom;
radosť (je, bolo) počúvať, zle (je) počúvať;
p. jedným uchom, na pol ucha
nepozorne, bez záujmu, roztržite;
p. s otvorenými ústami, so zatajeným dychom veľmi pozorne;
Pre hrče mal často počúvanie (Taj.) musel znášať výčitky. Samko má čo počúvať (Vám.) musí znášať výčitky, napomínanie.

2. (na čo) všímať si niečo, dať na niečo, reagovať: Nepočúval nič na jeho výhovorky. (Dobš.) Dali sme mu (prasaťu) meno, ale nepočúvalo naň. (Taj.)

3. (čo) dozvedať sa, mať, dostávať zprávy: Nedobré veci počúvam o tebe. (Vám.) Počúvam, že Sladič je už v župe. (Vaj.)

4. trochu zastar. (čo, koho) chodiť na univerzitné prednášky, byť poslucháčom: p. prednášky;
počúval gréčtinu
(Bod.) bol poslucháčom gréčtiny;
počúval Ľ. Štúra chodil na jeho prednášky;

dok. k 1, 3 počuť

počúvať2, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i koho, čo, na koho, na čo) poslúchať: dieťa nepočúva;
p. rodičov;
Počúvajte mamku!
(Fr. Kráľ) Si ako dieťa, ktoré nepočúva na rozumné slová. (Vans.);
p. na rozkazy (Urb.);
Mal som ja len na moju mamu počúvať. (Tim.) Preto som si myslel, že ju nemusím na slovo počúvať. (Jes.) bez dohadovania, hneď, bez slova. Ináč mu ostáva už sa len jej poddať a počúvať na jej pesničku (Skal.) poslúchať ju;

dok. počúvnuť

Naposledy hľadané výrazy

1. počúvať v Slovníku slov. jazyka