Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „plyn” v Slovníku slovenského jazyka

plyn, -u muž. r.

1. látka majúca také skupenstvo, pre ktoré je príznačná nehmatateľnosť, nestálosť, premenlivosť tvaru a rozpínavosť: jedovatý, otravný p., ťažký p., vodíkový p., zemný p., kychtový, banský, horľavý p., vzácne p-y;
lek. rajský p. kysličník dusnatý;
voj. bojové p-y chemické bojové látky

hovor. pridať p-u zvýšiť rýchlosť, zrýchliť;

2. hovor. druh prírodného plynného paliva, horľavý ľahký uhľovodík, zemný plyn;
druh umelého plynného paliva, svietiplyn: kúriť, svietiť p-om, variť na p-e;

plynový príd. m.: p. boiler, p-á pec;
p-á bomba
naplnená plynom;
p-á lampa v ktorej svetlo vydáva plyn horiaci v azbestovej pančuške;
hovor. p-á maska ochranná maska, chrániaca proti bojovým látkam;
p-á komora hermeticky uzavretá miestnosť na vykonávanie pokusov s plynom;
za vojny používaná nemeckými fašistami na ničenie ľudí plynom

plynáreň, -rne, -rní žen. r. továreň na výrobu svietiplynu;

plynárensky príd. m.: p. decht

plynárstvo i plynárenstvo, -a stred. továrenská výroba plynu

plynatosť, -ti žen. r. lek. naplnenosť plynom: črevná p.

plyn1 príd. m. majúci skupenstvo príznačné pre plyn;
majúci vlastnosti plynu: p. stav, p-é skupenstvo, p-á látka;
p-é palivo

plyn2 príd. m. plynulý, súvislý: p-á reč;
p. vývin
;

plynne prísl. plynulo, súvislo: p. hovoriť (po rusky), p. čítať, p. ovládať jazyk;

plynnosť, -ti žen. r. plynulosť, súvislosť

plynojem, -u muž. r. nádrž na uskladňovanie plynu

plynomer, -u/-a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. prístroj na meranie množstva spotrebovaného plynu;

plynomerový príd. m.

plynonosný príd. m. odb. tvoriaci, obsahujúci plyn: p-é ložiská nafty

plynotesný príd. m. neprepúšťajúci plyn: p. úkryt;

plynotesne prísl.: p. uzavrieť (nádobu, kryt)

plynotvorný príd. m. odb. vytvárajúci plyn: p. bacil;

plynotvornosť, -ti žen. r.: p. cesta

plynovanie, -ia stred. ničenie hmyzu a pod. plynom, zamorovanie plynom: dezinfekčné p. domov;
Plynovanie bolo obyčajným spôsobom vraždenia.
(Fr. Kráľ)

plynovať, -uje, -ujú nedok. (čo) dezinfikovať plynom

plynovka, -y, -viek žen. r. hovor. plynová lampa

plynovod, -u muž. r. tech. potrubie, ktorým sa rozvádza plyn: diaľkový, vysokotlakový p.;

plynovodný príd. m.: p-á sieť, p-é potrubie, zariadenie, p-á rúra

plynový p. plyn

plynulý príd. m. bez prestávok, súvislo, hladko prebiehajúci;
nepretržitý, súvislý: p. priebeh udalostí, p. výkup, p-é zásobovanie, p-é vychádzanie novín;

plynule/-o prísl.: p. vykonávať prácu;
p. hovoriť
;

plynulosť, -ti žen. r.: p. vývinu, p. výroby, p. ťažby, p. hry, p. hospodárskych stykov

plynúť, -nie, -nú nedok.

1. (o kvapaline) zvoľna, pomaly tiecť: vody plynú;
pren. svetlo plynie cez okno preniká;
Hladko im plynulo z úst slovo (Urb.) plynne hovorili.

2. postupovať v prirodzenom časovom poriadku, pomaly, zvoľna sa míňať: čas plynie, minúta plynie za minútou;
Deň pomaly plynie.
(Kuk.)

3. kniž. (z čoho) byť dôsledkom niečoho, vyplývať: z toho plynú výhody;
Nebola to radosť, z čoho plynul tento smiech.
(Hor.);

dok. k 2 uplynúť, k 3 vyplynúť

|| plynúť si expr. zvoľna, nerušene tiecť: Kde Váh plynie si striebristý. (Podj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. plyn v Slovníku slov. jazyka