Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „plod” v Slovníku slovenského jazyka

plod, -u muž. r.

1. rastlinný útvar, ktorý sa vyvinie po odkvitnutí kvetu z piestika a obsahuje semená: Jedlé p-y, p-y ovocných stromov;
lesné p-y
(jahody, maliny, čučoriedky a i.);
suché, dužnaté p-y, červivý p.;
obrať, uskladniť p-y
;

2. všetky jedlé rastlinné produkty, listy, podzemné hľuzy a dužnaté korene: p-y podzemnice olejnej;
zem, pôda vydáva p-y
;

3. zárodok živočíšneho mláďaťa;
zárodok ľudského potomka: ľudský p.;
donosiť, potratiť p.;
vyhnať, usmrtiť p.;
donosený, nedonosený p.
;

4. výsledok nejakej činnosti, práce, najmä umeleckej al. vedeckej: p-y ľudskej, dlhoročnej práce, literárne, básnické p-y, p-y ducha, p-y gotického umenia;

plodový príd. m.: anat. p-á blana, p-á voda;
anat. p. koláč lôžko, placenta;
bot. p-é stonky (ovocia);
p-é drevo prinášajúce ovocie;
včel. p. rámik;

plôdik, -a muž. r. zdrob. expr.

plodiarka, -y, -rok žen. r. včel. včela, ktorá znáša vajíčka

plod, -a muž. r. zried. kto niečo plodí: p. budúceho pokolenia

plôdik p. plod

plodina, -y, -dín žen. r. úžitková rastlina: kultúrne p-y, skoré, neskoré, jarné, jesenné p-y, kŕmne p-y, poľné p-y, koreňové p-y;
priemyselné p-y
(napr. cukrová repa);
pestovať poľnohospodárske, hospodárske p-y;
konzervovať, silážovať p-y;
zbierať lesné p-y
;

plodinový príd.: zastar. p-á burza

plodisko, -a, -dísk stred. včel. časť úľa určená na dochovávanie plodu;

plodiskový príd. m.: p. rámik

plodistvý príd. m. bás. zastar. plodný, úrodný: (Dážď) napája zem a činí ju plodistvou. (Hviezd.)

plod, -í, -ia nedok.

1. (čo) prinášať, vydávať plody: zem plodí plodiny, jabloň plodí ovocie;

2. (čo, koho) spôsobovať zrod dakoho: p. potomstvo;
Nemáte sami čo jesť a plodíte nových hladošov.
(Jégé);

pren. spôsobovať vznik dačoho, tvoriť: Premeny plodia sladkosť v živote. (Sládk.);

dok. k 2 splodiť

|| plodiť sa množiť sa

ploditeľ, -a, mn. č. -lia muž. r. jedinec zúčastnený pri rozmnožovaní na vzniku nového jedinca, rodič;

pren. pôvodca;

ploditeľka, -y, -liek žen. r. pôvodkyňa (zem) ploditeľka chleba (Hviezd.)

ploditeľnosť, -ti žen. r. schopnosť plodiť sa, rozmnožovať sa

plodivý príd. m. schopný plodiť, plodný, tvorivý: p-á sila zeme;
hmyz je veľmi p.
rýchlo sa rozmnožuje;

plodivosť, -ti žen. r. schopnosť plodiť

plodnica, -e, -níc žen. r. bot. pri hubách, plesniach a tajnosnubných rastlinách útvar s výtrusmi (napr. podhubie);

plodnicový príd. m.;

plodnička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

plodník, -a muž. r. nár. maternica

plod príd. m.

1. (o ľuďoch a zvieratách) často rodiaci al. majúci veľa mláďat, potomstva: p. národ;
kapor je veľmi p-á ryba
;

2. (o rastlinách a pôde) prinášajúci plody, úrodný: p. strom, p-á prsť, p-á jabloň, p-é pole;

3. prinášajúci nové poznatky, výsledky, bohatý na podnety, výsledky, produktívny, podnetný, tvorivý: p. život, p-á práca, p-á myšlienka, diskusia, úvaha, p. spisovateľ;

plodne prísl.;

plodnosť, -ti žen. r. schopnosť mať plody, potomkov: bohyňa p-i, symbol p-i, p. plemenníkov, p. pôdy, p. ovocných stromov

plodolist, -u muž. r. bot. listový útvar nesúci výtrusnice al. semená

plodomorka, -y, -riek žen. r. škodlivý hmyz;
zool. p. hrušková (Cantarinia pirivora)

plodonos, -u muž. r. bot. mäsitá plodnica vyšších húb

plodonosný príd. m. ovoc. majúci, dávajúci plody, rodiaci: p. výhonok;
p-é drevo
vetva, ktorá kvitne a prináša ovocie;
pren. bás. p-á práca prinášajúca plodné výsledky, tvorivá;
bás. p. strom múdrosti (Fr. Kráľ);

plodonosne prísl.

plodorodný príd. m. zried. plodonosný (Hviezd.)

plodotvorný príd. m. vytvárajúci plod: p-é bunky;
pren. p-é myšlienky tvorivé, plodné;

plodotvorne prísl.;

plodotvornosť, -ti žen. r.

plodovať, -uje, -ujú nedok. včel. znášať vajíčka do buniek, zakladať plod: doba plodovania

plodový p. plod

Naposledy hľadané výrazy

1. plod v Slovníku slov. jazyka