Význam slova „plocha” v Slovníku slovenského jazyka

plocha, -y, plôch žen. r.

1. dvojrozmerný plošný útvar, povrch, rovina: hladká, drsná p., lesklá p., rovná p., ľadová p.;
veľká p. nevyužitej zeme;
rybničné p-y, pastevné p-y;
zmerať, vymerať p-y pôdy;
tech. rezná p.;
trecia p. miesto dotyku dvoch súčiastok;
geom. guľová, valcová p. vymedzená geometrický;
anat. spánková p., šijová p.

● hovor. byť na šikmej p-e, dostať sa na šikmú p-u upadať, rútiť sa do záhuby;

2. neodb. merné číslo vymedzeného plošného útvaru;
obsah: p. trojuholníka, štvorca;
kruhová, obdĺžniková p., vypočítať p-u;

plôška, -y, -šok žen. r. zdrob.

plochatý i plochastý príd. m. nár. trocha plochý, ploský, tľapkavý, ploskatý: plochastý bok putne (Kuk.)