Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pla��livo” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

plachtiť (sa), -í, -ia nedok. šport.

1. lietať na bezmotorovom lietadle, pestovať plachtársky šport, plachtáriť;

2. plaviť, člnkovať sa na plachtovej loďke

plač, -u muž. r. prejav citového vzrušenia, žiaľu, zried. i radosti, spojený s ronením sĺz a s vydávaním nepríjemných zvukov: detský p., srdcervúci p., usedavý, žalostný p.;
dať sa, pustiť sa do p-u, potlačiť p.;
hovoriť, prosiť s p-om;
skriviť tvár do p-u;
je mu do p-u
chce sa mu plakať;
Po smiechu býva plač. (prísl.) Šklbala si vlasy a v plači sa zachodila. (Ondr.)

hovor. vždy má plač na konci (končeku) je náchylný plakať;
to je do p-u smutné

pľac, -u muž. r. (nem.) hovor.

1. voľné miesto na sedenie;

2. nezastavaný pozemok: Predal rodnú chalupu aj s pľacom a humnom. (Pláv.)

3. námestie;
tržište: kúpiť, predávať na p-i;
Kúp si ho (kvietok) so sapúnom na pľaci.
(Vans.) Celkom ako nebohý Beňo, čo ho na bystrickom pľaci spálili. (Hor.)

pláca, -e, plác žen. r. hovor. odmena za prácu, za výkon, plat, mzda: denná p., podvýšiť p-u, dobrá, biedna p.;
Aká práca, taká pláca
(prísl.);

plácička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

placet neskl. (zastar. i placetum, -ta) stred. (lat.) schválenie, súhlas: dal na to svoje p., vyžiadať si od vrchnosti p.;
Richtár sa tiež poškrabal, či má dať na to svoje richtárske „placetum“.
(Kuk.)

plácha, -y, plách žen. r. kraj.

1. jemný povlak, jemná vrstva;
pleseň (obyč. na tekutine): Odhrniete pláchu pavučín. (Hviezd.);
pren. Pod nízkou pláchou trhajúcich sa oblakov poletovali drobné, žartom korenené výkriky. (Urb.)

2. beľmo, zákal na oku: Spadá plácha z tých mútnych očí. (Hviezd.) Iným na chvíľu plácha zastrela zrak. (Fig.)

3. kúsok niečoho, plátok: Stieral klobúk od plách, čo mu od vatry zapadol. (Tim.);

pláška, -y, -šok žen. r. zdrob. expr. (Hviezd.)

pláchať p. plákať

plachetka, -y, -tiek žen. r. kraj.

1. menšia plachta, plachietka, plachtička, obrúsok: Pomaly (trávu) odnesie v plachetkách. (Kuk.) Nevoľná mať s dietkami v plachetke pobrala sa plačúci svetom. (Dobš.)

expr. To je riedka plachetka (Vaj.) nanič nevesta (zried. ženích);

2. šatka na hlavu ako súčasť ľudového odevu: Prehodila si na hlavu plachetku. (Podj.)

plachetnica, -e, -níc žen. r. loď poháňaná silou vetra zapierajúceho sa do plachiet: rybárska p.;

plachetnicový príd. m.;

plachetnička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

placho p. plachý

plachta, -y, -chiet/-chát žen. r.

1. väčší (obyč. podlhovastý) kus hrubšej tkaniny, plátna na okrajoch upravený: ľanová, konopná, posteľná p., senná, trávna p. na nosenie sena, trávy;
šiatrová, vozová p.;
zamotať, zakrútiť, zavinúť dakoho, dačo do p-y, prikryť dakoho, dačo p-ou;
uviazať dačo do p-y;
prestrieť p-u na posteľ
;

pren. dačo pripomínajúce plachtu, súvislá prikrývka, vrstva: plachty bieleho prachu (Jes.);
plachta snehu (Zúb.);
plachty pavučín (Švant.);
expr. noviny ako p. veľkého formátu;
expr. p-y papiera veľké kusy;
hovor. doniesli ho v p-e mŕtveho al. raneného;
anat. podnebná p. velum palatinum;
dreňová p. velum medullare

hovor. Toho pánboh tenkou plachtou prikryl (úsl.) dostal ľahkomyseľnú ženu;

2. plátenná súčiastka plachetnice, vetrilo: lodné p-y, p-y sa nadúvajú;
napnúť, rozpínať p-y, spustiť, zvinúť, obrátiť p-y

kniž. vziať, vyfúknuť dakomu vietor z plachát (plachiet) prekaziť dakomu dačo;
predísť dakoho v dačom;

3. hovor. visiaci plátenný záves, španielska stena: ísť za p-u;
nár. kútna p. oddeľujúca kút izby, v ktorom je posteľ šestonedieľky, kútnica;

plachtový zried. i plachetný príd. m.: p-é plátno na plachty;
p-á loď plachetnica;
p-á kolíska visiaca, urobená z plachty;

plachietka, -y, -tok i plachtička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

1. malá plachta

hovor. expr. to je riedka, tenká p. nanič nevesta (zried. ženích);

2. šatka (obyč. z plátna) ako súčasť ľudového odevu, šatôčka;
Na hlave má damaškovú plachtičku. (Tim.)

3. odb. kus plátna vo filtri;

plachtičkový príd. m.

plachtár, -a muž. r.

1. šport. kto lieta na bezmotorovom lietadle;

2. šport. kto sa člnkuje na plachetnici, plachtovej loďke;

3. kto vyrába plachty;

plachtárka, -y, -rok žen. r.;

plachtársky príd. m.: p. šport, p. tréning, p-e preteky;

plachtárstvo, -a stred. plachtársky šport

plachtáriť, -i, -ia nedok. šport.

1. pestovať lietanie na bezmotorových lietadlách, plachtiť;

2. pestovať plavenie, člnkovanie na plachetniciach

plachtica, -e, -tíc žen. r. menšia plachta: Mala na rukách v bielej konopnej plachtici malé dieťa. (Vaj.) Ona už vyzerala s plachticou prehodenou cez plecia. (Pláv.)

plachtička p. plachta

plachtičkový p. plachta

plachtovie, -ia stred. hromad. plachty na plachetnici

plachtovina, -y žen. r. text. hrubšie tkané plátno používané obyč. na plachty: Mať musela sito obšiť novou plachtovinou. (Taj.) Zakryjú delo plachtovinou. (Karv.)

plachtovka, -y, -viek žen. r. hovor. zried. plachtová loďka, plachetnica (Kuk.)

plachtový p. plachta

plachučký príd. m. expr. zried. veľmi plachý, bojazlivý (Karv.);

plachučko prísl.

plachý, 2. st. plachejší príd. m.

1. (o človeku) nesmelý, bojazlivý: p. človek, p-á žena, p-é dieťa;

2. (o zvierati) utekajúci pred všetkým rušivým, bojazlivý;
neskrotený: p. kôň, p-á srnka, p-á ryba, p-é vtáča;

3. prezrádzajúci bojazlivosť, nesmelosť, ustrašenosť: p. pohľad, p-á prosba;
p-á zvedavosť
(Pláv.);
p. sen krátky, letmý;

placho prísl. nesmelo, bojazlivo, ustrašene: p. pozerať, prosiť, p. klopiť oči;

plachosť, -ti žen. r.: p. vtákov, rýb, lesnej zveri

placička p. placka

placička p. pláca

placka, -y, -ciek žen. r. kuch. plochý pagáč z cesta, posúch: rozvaľkať cesto na p-u, zemiakové p-y;

placička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

plačka, -y, -čiek žen. r.

1. nariekačka;

2. hovor. k plaču náchylná žena al. dievča, ktoré (-á) často a bezdôvodne plače

pľačkanina, -y, -nín i pľačkanica, -e, -níc žen. r. expr. zlé počasie s dažďom a blatom, al. snehom a dažďom, čliapkanica

plačkať, -á, -ajú nedok. det. plakať: Neplačkaj, veď som ti nechcel ublížiť. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. pla��livo v Slovníku slov. jazyka