Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „plán” v Slovníku slovenského jazyka

plán, -u muž. r.

1. rozpracovaná, premyslená, pripravená predstava o niečom, týkajúca sa budúcnosti: životný p., dobrodružný, fantastický p., robiť p-y do budúcnosti, má plnú hlavu p-ov, uskutočniť svoj p., mať p-y, zmeniť p.;
prečiarknuť, prekaziť, skrížiť p-y;
v jeho hlave sa zrodil tento p.;
osnovať p. úteku;
všetky plány zlyhali;
Pán notár majú v pláne krčmu stavať.
(Tim.) Pokyvuje hlavou, v ktorej snujú sa ďalekosiahle plány. (Kuk.) Ale darmo kula svoje plány, darmo čakala. (Barč)

2. (obyč. v plánovanom hospodárstve) rozvrh činnosti s uvážením cieľa a prostriedkov na jeho dosiahnutie, obsahujúci postup procesov, lehoty splnenia činností ap.: národohospodársky, budovateľský p., dvojročný, päťročný p., pracovný, učebný p., osevný, hospodársky, finančný, výrobný, odbytový p., p. práce, smerný, dlhodobý, krátkodobý, výhľadový, perspektívny, ústretový p.;
edičný p.;
rozpis p-u, kontrola p-u, robiť nad p., splniť, prekročiť p., pracovať podľa p-u, vypracovať, zostaviť p., predložiť p.
;
voj. mobilizačný, operačný, strategický p.;

3. pôdorysné zachytenie, náčrt krajiny al. stavby, situačný výkres: stavebný, regulačný, situačný p., p. mesta, p. budovy, kótový, topografický p., vrstevnicový p.;
narysovať, navrhnúť p.
;

4. rozvrh, náčrt obsahujúci rozloženie častí niečoho, program: p. článku, p. večierka, p. hry

presunúť dačo na prvý p. vysunúť do popredia;

5. odb. oblasť, súhrn príbuzných javov: literárnohistorický p.;
muzikálny, zvukový, rytmický p.;
jazykový p.
;

plánový príd. m.: plánik, -a muž. r. zdrob. : p. ihriska

pláň, -ne, -ní žen. r.

1. rozľahlá rovina, planina, náhorná plošina: zasnežená, ľadová p., trávnatá p.;
pren. More číra belasá pláň (Taj.) rovná plocha;

2. stav. horná plocha cesty al. železničného násypu

pláňava, -y, -ňav žen. r. zried. veľká plocha nížiny, pláň: bezvýrazná pláňava (Hviezd.)

plánča, -aťa, mn. č. -atá, -at stred. plod nešľachteného ovocného stromu, plánka: kyslé p.;
Berie si z omárie plánča na prieslinku.
(Chrob.)

plane p. planý

planec, -nca muž. r. nár. expr. zlý človek, oplan, naničhodník, ničomník: Ty si planec a ja mám dobrá byť? (Tim.)

planéta1, -y, -nét žen. r. astron. nebeské, kozmické teleso, ktoré sa pohybuje okolo Slnka, hviezda obežnica: naša p. zemeguľa;
Mesiačik, sluha našej planéty...
(Sládk.)

hovor.: mal si sa narodiť na inej p-e, patríš na inú p-u do inej spoločnosti, nie dnešnej;
Museli ste sa v zlú planétu narodiť (Kuk.) v nevhodných, ťažkých časoch, máte ťažký život;

planetárny príd. m.: p. systém, p. pohyb, p-a sústava;

planétový príd.: tech. p-é koleso obiehajúce po obvode iného kolesa

planéta2, -y, -nét žen. r. hovor. lístok s vymyslenou predpoveďou budúcnosti: predávať na jarmoku p-y;
Papagáj ťahal planéty.
(Taj.);

planétový príd. m.: p. lístok, p-á skrinka;

planétka, -y, -tok žen. r. zdrob.

planetár, -a muž. r. hovor. kto predáva planéty;

planetárka, -y, -rok žen. r., planetársky príd. m.

planetárium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách stred.

1. astron. zariadenie na názorné predvádzanie pohybu planét a hviezd na modeli hviezdneho neba: Koperníkovo p.;

2. hovor. budova s rovnomenným zariadením: pražské p.;

planetáriový príd. m.: p. prístroj;
p-é tabuľky
slúžiace na výpočet polohy planét

planetoid, -u mn. č. obyč. v planetoidy muž. r. astron. malé planéty obiehajúce medzi Marsom a Jupiterom

planétový p. planéta1, planéta2

planič, -a muž. r. divý, nezaštepený vinič, podložka

planieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa horším, zlým, zhoršovať sa: paša planie (Kuk.);

dok. splanieť

plánik p. plán

planimeter, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre muž. r. geom., geod. pomôcka na určovanie plochy z plánu al. mapy, plochomer: polárny p.

planimetria, -ie žen. r. geom. náuka o rovinných útvaroch a obrazoch;

planimetrický príd. m.: p-á konštrukcia

planina1, -y, -nín žen. r. nezalesnená, holá rovina, náhorná plošina: horská p.;
prímorská p.
(Kuk.);

planinka, -y, -niek žen. r. zdrob.

planina2, -y, -nín žen. r. hovor. expr. zlý človek (al. zviera), oplan: On je vraj taká planina. (Fig.) Vedel som, že sú tie kone planiny, čo kopú. (Fig.)

planírovací [vysl. -ný-], -ia, -ie príd. m. hovor. používaný na planírovanie: p. stroj

planírovať [vysl. -ný-], -uje, -ujú nedok. hovor. (čo) rovnať, vyrovnávať terén, priestranstvo: p. cestu, ihrisko, záhradu;

dok. splanírovať

planisko, -a, -nísk stred. zried. čo je plané, zlé;
neúrodné pole so zlou, planou zemou: Ak sa nepodvolí, vytisnú ho do planísk. (Heč.)

plánka, -y, -nok žen. r.

1. planý, divý, nezaštepený strom;

2. ovocie z neho

expr. mať oči ako p-y veľké;

plánkový príd. m.: p-é semená;

plánočka, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

planktón, -u muž. r. biol. spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov, unášaných vodným (morským al. riečnym) prúdom;

planktonický i planktónový príd. m.

plano p. planý

planografia, -ie žen. r. typ.

1. fotochemické rozmnožovanie ručne zhotovených plánov;

2. hovor. závod na také rozmnožovanie;

planografický príd. m.: p-á tlač, p-é kopírovanie;

planograf, -a, mn. č. -i/-ovia muž. r. odborník v planografii

plánovač, -a muž. r. kto má (v podniku, závode) na starosti plánovanie: podnikový, vedúci p.;

plánovačka, -y, -čiek žen. r.

plánovací, -ia, -ie príd. m. týkajúci sa plánovania: p-ie oddelenie kde sa v závode robia plány, kde sa plánuje;
p. rok na ktorý sa vzťahuje plán;
p-ia komisia ktorá zostavuje plán;
p-ie smernice pre plánovanie

Naposledy hľadané výrazy

1. plán v Slovníku slov. jazyka