Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pisk��av��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

pisk, -u muž. r. expr. pisknutie, pískanie, piskot: Strhol sa pisk, vrava, nadávanie, pohyb. (Bod.) Ostrý sponáhľal sa pisk. (Hviezd.)

piskáč, -a, muž. r. žel. slang. stĺp vedľa trate, pri ktorom dáva rušeň znamenie pískaním

písk, -a muž. r. kto píska, hrá na píšťalke: dobrý písk Stach (Sládk.)

písk, -a, -ajú nedok.

1. vydávať prenikavý, vysoký, ostrý zvuk, pišťať: vlak, lokomotíva píska, koleso píska;
Drobné vtáctvo píska.
(Kuk.) A nad samou hlavou pískali a svišťali mi šrapnely. (Jes.)

2. (bezpredm. i čo) cez zúžené pery al. fúkaním do nástroja, obyč. píšťaly, vydávať ostrý, vysoký zvuk: chlapec píska (pesničku), pekne p., p. na píšťalke, na flaute

hovor. p. podľa jeho nôty konať podľa jeho vôle;
expr. tancuje, ako sa mu píska (ako mu pískajú) koná podľa cudzej vôle;
Keď vtáčka lapajú, pekne mu pískajú (spievajú) (prísl.) lákajú (človeka) peknými sľubmi;
hovor.: A ďalej sa píska o ďalšom sa pomlčí, nehovorí sa Teraz si môžeš pískať pokazil si to, nevyšlo ti to, nepodarí sa ti to

3. (na koho, na čo) hvízdaním dakoho (dačo) privolávať al. upozorňovať: p. na kamaráta, na psa

pejor. p. na dakoho, na dačo nevšímať si;

opak. pískavať, -a, -ajú;

dok. k 1 pisknúť, k 2, 3 zapískať

|| pískať si (bezpredm. i čo) na spríjemnenie, voľne pískať;
hvízdať si: Našpúlil ústa a pískal si do kroku. (Ondr.) Pískajúc si, ide domov. (Jes.);
p. si pesničku

pískavý príd. m. (o zvuku) spôsobený pískaním, ostrý, prenikavý: p. zvuk

piskľa, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -liat/-eniec stred. expr. prenikavo pištiace mláďa

piskľavý príd. m.

1. (o zvuku) vysoký, ostrý, prenikavý: p. hlas;
Hudú svoju piskľavú, nepríjemnú nôtu.
(Kuk.)

2. vydávajúci ostrý, prenikavý zvuk, pištiaci: p-é kura;

piskľavo prísl.: p. kvíliť, p. spievať, p. kašlať;

piskľavosť, -ti žen. r.

pisknúť, -ne, -nú, -kol dok. vydať prenikavý, ostrý, vysoký zvuk, zapískať, zapišťať: Prepelička vo sne piskla. (Vaj.)

hovor. ani nepiskne ani nemukne, čuší;

nedok. pískať

piskor1, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. náustok píšťaly pri gajdách: Do huku hviždí piskor tuli-tuli. (Vaj.);

piskorový príd. m.: p. nástroj

piskor2, -a, mn. č. -y muž. r. myši podobný malý cicavec;
zool. p. obyčajný (Sorex araneus)

piskot, -u muž. r. expr. ostrý, prenikavý zvuk, pískanie: p. koliesok;
V noci ho šramot, piskot a behanie zobudili.
(Zgur.)

piškóta, -y, -kót žen. r. ľahký múčnik z vajec, cukru a múky, majúci obyč. podlhovastý tvar v strede mierne zúžený: medové, detské p-y;

piškótový príd. m. pripravený z piškót al. z cesta na piškóty: p-á torta, p-é cesto, p-é rezy

piskotať, -oce, -ocú nedok. expr. zried. pískať: tenké piskotanie kolieska (Kuk.)

piskotavý príd. m. expr. ostrý, prenikavý: p-é zvuky (Hviezd.)

piškótovitý príd. m. oválne podlhovastý, uprostred mierne zúžený, tvaru piškóty: p. tvar;

piškótovite prísl.: piškótovite pretiahnutý

Naposledy hľadané výrazy

1. pisk��av�� v Slovníku slov. jazyka