piskľavý príd. m.
1. (o zvuku) vysoký, ostrý, prenikavý: p. hlas; Hudú svoju piskľavú, nepríjemnú nôtu. (Kuk.)
2. vydávajúci ostrý, prenikavý zvuk, pištiaci: p-é kura;
piskľavo prísl.: p. kvíliť, p. spievať, p. kašlať;
piskľavosť, -ti žen. r.
.jpg "Foto: Toto je vraj najkrajší muž sveta!")