Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pe��o” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

pechoriť sa, -í, -ia nedok. expr.

1. usilovať sa, snažiť sa o niečo, znať sa za niečím, pachtiť za niečím, po niečom: Nepechorí sa na viac, než môže. (Kuk.)

2. (bezpredm. i s čím) namáhať sa, s námahou niečo robiť: Práve sa pechorila s batohom. (Hor.)

3. zried. pýšiť sa, vystatovať sa, chvastať sa: Kupec sa pechoril, že by to išlo. (Kuk.)

peán1, -u muž. r. lek. klieštiky na zachytenie ciev

peán2, -u muž. r. zried. slávnostná sborová pieseň (Hviezd.)

peáž, -e, -í žen. r. používanie trate vlakmi dvoch štátov;

peážny príd. m.: p-a doprava cez cudzie územie bez pohraničných formalít

pec, -e žen. r. murované al. z ohňovzdorných látok vyrobené teleso, umelý zdroj tepla, ktoré sa využíva na vyhrievanie, pečenie, varenie, sušenie, tavenie;
zariadenie na výrobu tepelnej energie: kachľová, železná p., elektrická, plynová p., pekárska p., hrnčiarska p., sklárska p., tehliarska p.;
priložiť do p-e, vymetať p., zakúriť do p-e, v p-i
;
tech. atómová p.;
tech. vysoká p. zariadenie na výrobu železa z rudy;
rozpálený ako p. veľmi;
je horúco ako v p-i veľmi;
hovor. môžeš to hodiť do p-e a) spáliť;
b) zahodiť ako bezcenné

hovor. sedieť za p-ou zdržiavať sa prevažne doma, nechodiť medzi ľudí;
Kto je v peci, myslí, že sú všetci (prísl.) v ťažkej situácii;

pecný i pecový príd. m.: p. priestor;

piecka, -y, -cok žen. r. zdrob. : elektrická p.

pečať, -te žen. r. písmená al. znak vtlačený osobitným zariadením do mäkkej hmoty (obyč. vosku) al. odtlačený farebne na potvrdzovaný list, doklad, listinu: úradná p., kráľovská p.;
uzavieracia p.
pripevnená niťou na listinu;
zlomiť p., opatriť list p-ou

kniž. p. tajomstva prísna tajnosť;
ukrývať, uchovať niečo pod p-ou, byť pod p-ou vo veľkej tajnosti;
niesť (zried. i mať) p. niečoho prejavovať príznak dačoho, stopu po dačom

pečatidlo, -a, -diel stred. nástroj s textom al. znakom na vytlačenie pečate (do vosku ap.);

pečatidlový príd. m.: p-á hlavica

pečatiť, -í, -ia nedok. (čo)

1. opatrovať pečaťou, vyrážať pečať: p. list, balík;
pren. bás. krvou p. vernosť k vlasti potvrdzovať znášaním utrpenia;

2. uzatvárať voskom: p. fľaše;

dok. k 1, 2 zapečatiť, k pren. spečatiť

pečatný príd. m. slúžiaci na pečatenie: p. vosk, p. prsteň

peceň, -cňa muž. r. celý upečený chlieb (obyč. v okrúhlom tvare), bochník: p. chleba;

pren. pecňu podobný útvar

pečeň1, -ne žen. r. žľaza červenohnedej farby uložená v tele živočíchov al. človeka blízko bránice;
jedlo upravené z pečene niektorých zvierat: poruchy p-e;
(dusená) husacia, teľacia, hovädzia p.
;

pečeňový príd. m.: p-á paštéta, p-á saláma, p. výťažok;
p-é injekcie
z pečeňového výťažku

pečeňa i pečeň2, -ne, -ní žen. r. zastar. pečené mäso, pečienka: cigánska p. (Kal., Kuk., Hor.)

Pečenehovia, -ov muž. r. hist. kočovný kmeň, ktorý v IX.-XI. stor. žil na území dnešného južného Slovenska

pečeňovky, -viek žen. r. mn. č. bot. trieda z kmeňa machorastov (Hepaticae)

pečeňový p. pečeň1

pečený príd. m. pripravený pečením, upečený: kuch. p-é zemiaky, p-é mäso, p-á teľacia hruď, p-é kurča, p-á bravčovina, p-é ryby, p-é jahňa, p. moriak

hovor. byť u dakoho pečený-varený byť každodenným hosťom, cítiť sa ako doma;
žart. bodaj ťa hus p-á kopla (vo familiárnej reči);
Nikomu nelietajú (nepadajú) pečené holuby do huby (do úst) (prísl.) každý musí pracovať, ak sa chce mať dobre.

pech, -u muž. r. hovor. nešťastie, neúspech, smola: Máte ale pech! (Jes.)

pechorivý príd. m. expr. pechoriaci sa, pachtivý: p. človek;

pechorivosť, -ti žen. r.

pechota, -y, -chôt žen. r. hromad. pešie vojsko, pešiaci: horská p. špeciálne vycvičená pre boj v horách;
motorizovaná p. dopravovaná autami;
letecká p. dopravovaná lietadlami;

pechotný príd. m.: p. oddiel;
p-é zbrane, p-é zákopy
používané pechotou

pechúr, -a muž. r. žart. zried. pešiak (Kal., Taj.)

peciar, -a muž. r. kto stavia al. opravuje pece;

peciarsky príd. m.

pečiarka, -y, -rok žen. r. druh jedlej huby, šampiňón;
bot. p. poľná (Psalliota campestris)

pečiatka, -y, -tok žen. r.

1. nástroj, ktorým sa určitý text al. znak odtláča na list, doklad, listinu, preukaz, papier ap.: dátumová p.;

2. odtlačok úradnej značky, textu na liste, doklade, listine, preukaze, papieri ap., pečať: úradná p., poštová p., rozmazaná p.;
dať, udrieť p-u
;

pečiatkový príd. m.: p-á farba

pečiatkovať, -uje, -ujú nedok. (čo) opatrovať pečiatkou: p. listy, doklady, spisy;

dok. opečiatkovať

pečienka1, -y, -nok žen. r. pečené mäso: husacia p.;

pečienkový príd. m.: p-á misa na pečienku;

pečienočka, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

pečienka2, -y, -nok žen. r. hovor. žľaza v tele, pečeň;

pečienkový príd. m.

pečienkár, -a muž. r.

1. poľov. slang. kto neoprávnene loví zver;

2. zastar. kto pečie mäso, pečienku

pečienkáreň, -rne, -rní žen. r. zastar. miestnosť, kde sa vyprážalo, pieklo mäso (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. pe��o v Slovníku slov. jazyka