Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „para” v Slovníku slovenského jazyka

para, -y, pár žen. r.

1. voda v plynnom stave: zrážky vodných pár, poháňať stroj p-ou;
okná, okuliare zašli p-ou

hovor.: nemá p-y nevládze;
pracovať plnou p-ou usilovne, plným tempom;
beží, čo mu p. stačí čo najrýchlejšie;
hovor. žart. nech to (ho) p. tlačí výraz nespokojnosti al. rezignácie;

2. hmla, opar: Dnes para v doline zvlášť mäkko onežnela. (Kras.) Z brázd stúpala para. (Gráf)

3. hmlovitý výpar unikajúci z horúcej kvapaliny do chladnejšieho okolia: jedovaté p-y, p-y sírouhlíka, vulkanické p-y

pára, -y, pár i párka1, -y, -rok žen. r. nár. partner al. partnerka pri hre al. tanci: Vy hľadáte páru? (Tim.) Už máš páru. (Tim.) Nemá párky, hanblivec. (Hviezd.)

parabióza, -y žen. r. biol. umelé spojenie a súžitie dvoch organizmov;

pren. súžitie rôznych kmeňov, národov

parabola, -y, -bol žen. r.

1. geom. druh krivky, geometrické miesto bodov majúcich rovnakú vzdialenosť od ohniska a riadiacej priamky;

2. lit. literárny útvar so široko rozvedeným prirovnaním: biblická p.;

parabolický príd. m.

1. geom. majúci vlastnosti paraboly: p. tvar, p-á krivka, čiara;
tech. p-é zrkadlo ktorého zrkadliaca plochatvar rotačného paraboloidu;

2. lit. používajúci prirovnanie, podobenstvo: p. literárny útvar, p-á rozprávka

paraboloid, -u muž. r. geom. geometrické teleso, ktoré vznikne otáčaním paraboly okolo osi: rotačný p., eliptický p.

paracentéza, -y žen. r. lek. prepichnutie bubienka (v uchu)

páračka1, -y, -čiek žen. r. žena párajúca perie

páračka2, -y, -čiek žen. r. obyč. v mn. č. hovor. kolektívne, spoločné páranie peria

paráda, -y, -rád žen. r.

1. ozdoba, súhrn ozdobných predmetov: mať, nosiť niečo na (pre) p-u;
Iba na parády, zásterky, kučery okolo čela hľadí nedôverčivo.
(Kuk.) (Ona) ho všelijako cifrovala, česala, lepila na neho kadejaké parády. (Jégé) Češe si mopslíka a páli mu kučery na chvostíku do parády. (Lask.)

hovor. byť v plnej p-e byť slávnostne oblečený;
sekať p-u parádiť sa;
hodiť sa do p-y pekne, sviatočne sa obliecť;
nerobiť s nikým (ničím) p-u drahoty, okolky;
vziať si niekoho do p-y a) vyhrešiť, b) vyskúšať ho;
a je (bude) po paráde a koniec, a hotovo;
To je pekná paráda! (Tim.) To je pekná robota! Nepáči sa mi to.

2. okázalá slávnosť, oslava: vojenská p. defilé;
Zajtra ho pochovajú s veľkou parádou. (Fel.)

hovor. stratiť sa z p-y zmiznúť;
hovor. iron. to bude (bola) paráda hanba, posmech;

3. mn. č. obyč. v huncútstvo, pestvo: robiť, vystrájať p-y;
Tí že si môžu skôr dovoliť výstupky, parády.
(Hurb.) Mladí sú, dobre im je, robia parády. (Tim.) Pozriem, či si sused neurobil zo mňa parádu. (Čaj.);

parádička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

paradajka, -y, -jok žen. r. hovor. druh zeleniny s dužnatými tehlovočervenými okrúhlymi plodmi;

bot. rajčiak (Solanum lycopersicum);
jej plod;

paradajkový príd. m.: p-á priesada;
p. pretlak, p-á polievka, omáčka
z paradajok

paradentóza, -y žen. r. lek. zápal ďasien okolo zubov

paradesantný príd. m. parašutistický, výsadkový;
p-á brigáda

parádička p. paráda

paradigma, -y, -giem žen. r. gram. vzor;
súhrn tvarov určitej lexikálnej jednotky;

paradigmatický príd. m.: p-é tvary;

paradigmaticky prísl.;

paradigmatičnosť i paradigmatickosť, -ti žen. r.

paradírovať, -uje, -ujú nedok. hovor. zastar. robiť parádu, ukazovať sa: Na báloch paradíruje, jak by nikdy neznal psoty. (Sládk.)

parádiť, -i, -ia nedok. hovor. (koho, čo) ozdobovať, krášliť, nápadne obliekať: p. dcéru;

dok. vyparádiť

|| parádiť sa nápadne sa obliekať, fintiť sa;

dok. vyparádiť sa

parádivý príd. m. nápadne sa obliekajúci, fintivý: p-á žena

paradlo, -a, -diel stred. nár. drúk, žrď (Kuk.)

parádnik, -a, mn. č. -ci muž. r. kto nadmieru dbá o obliekanie, kto sa nadmieru parádi;

parádnica, -e, -nic žen. r.: ona je veľká p.

parádny príd. m.

1. určený na parádu, pekný, ozdobný: p. oblek, p-e čižmy;
p-a uniforma
slávnostná;
p-a izba pekná, pekne zariadená, v ktorej sa obyč. nebýva (na dedine predná);

2. súvisiaca s parádou, slávnostný: p-a svadba veľká, slávnostná;
p. krok strmý, vojenský pri slávnostiach;
p. kôň ktorého priahajú len do koča;
pren. hovor. p-e miesto dobré, výhodné;

parádne prísl.

1. pekne, ozdobne: p. sa obliekať;

2. slávnostne: p. vykračovať;

parádnosť, -ti žen. r.

paradox, -u muž. r.

1. protirečiace spojenie myšlienok, protizmyselné tvrdenie;

filoz. antinómia;

2. jav, ktorý zdanlivo odporuje prostému názoru

paradoxný príd. m. protizmyselný: p. jav, p-á situácia, p-é tvrdenie;

paradoxne prísl.: znie to p.;

paradoxnosť, -ti žen. r.

paradoxon, -xa stred.

1. zastar. paradox: smelé, zaujímavé paradoxon (Vaj.);
krvavé p. (Urb.) vojna;

2. lit. vtipný výrok, zdanlivo protizmyselný

parafa, -y, -ráf žen. r. kanc. podpisová značka

parafín, -u muž. r.

1. zmes tuhých nasýtených uhľovodíkov;

2. chem. parafíny nasýtené uhľovodíky mastného radu;

parafínový príd. m.: p. olej, p-á svieca z parafínu;
p. papier napustený parafínom

parafínovať, -uje, -ujú nedok. odb. (čo) napúšťať, natierať parafínom

parafónia, -ie žen. r. hud. spev v kvintách a kvartách;

parafonický príd. m.: p. spev

Naposledy hľadané výrazy

1. para v Slovníku slov. jazyka