Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pani” v Slovníku slovenského jazyka

pani, panej, 4. p. paniu, 7. p. s paňou, mn. č. panie, paní, paniam, o paniach, s paniami žen. r.

1. za feudalizmu žena, ktorá je majiteľkou pôdy, zámku, kaštieľa, ktorá nad niečím vládne: hradná p.;

2. hovor. majiteľka (domu, bytu ap.);
hostiteľka: domáca p.;
p. domu
;
zastar. pani domová (Vaj.)

hovor. je svojou paňou nikto jej nerozkazuje, má svoju domácnosť;

3. (v predsocialistickej spoločnosti) zamestnávateľka: Mara počula o nej, že ju (slúžku) pani mieni odoslať. (Tim.)

4. pomenovanie vydatej ženy z mestských vrstiev (op.) a) sedliačka, b) slečna: stará namaľovaná pani (Jes.);
rozvedená p. (Jes.)

hovor. žart. jedna pani povedala o nespoľahlivých šuškaných zprávach;

5. zastar. pomenovanie manželky v mestských vrstvách: Jeho pani bola chudobná barónka. (Jégé) So mnou bude spokojný a ešte spokojnejší s mojou paňou. (Kuk.)

6. neskl. súčasť oslovenia al. titulu dospelej ženy al. manželky niekoho s titulom v predsoc. spoločnosti (u nás sa ešte používa, ale ustupuje osloveniu „súdružka“): pani majstrová, pani hostinská;
hovor. zastar. pani richtárka richtárova žena;
pani farárka žena evanjelického farára;
pani doktorka;
pani direktorka;
pani direktorová
(Jes.) manželka direktora;
pani podsudcová (Jes.);
zastar. pani kmotra;
pani matka;
pani urodzená
oslovenie šľachtičnej vo feudálnej spoločnosti;
milostivá pani oslovenie vydatej ženy v buržoáznej spoločnosti: pani Votická;
Ach, pani suseda, plačete?
(Kuk.) Privítajú sa s pani Hermínou. (Švant.);
pren. expr. pani náhoda

panic, -a muž. r. slobodný, bez pohlavného styku žijúci muž: Zarazila jeho jemná krása, akou sa môžu chváliť len panici. (Fig.);

panický príd. m.: p. stav;

panicky prísl.;

panickosť, -ti žen. r. i panictvo, -a stred. panický stav

panička, -y, -čiek žen. r.

1. hovor. dnes často pejor. vydatá žena, pani z meštiackej spoločnosti: paničky v kožuchoch (Zúb.);
Paničky blahosklonne prijímajú tieto pozdravy. (Ondr.)

2. zastar. mladá žena: dvanásť vodných paničiek (Dobš.);
Povedajú starí ľudia o zakliatej paničke. (J. Kráľ)

panický p. panika

pánik, -a, mn. č. -ovia/-ci muž. r. pejor. vyparádený mladý muž, fičúr, pánko, panák: vyfintený p. (Vaj.);
Vidí pred sebou pánika, ulízaného, navoňaného. (Chrob.) Uhol tvrdšej robote a stal sa pánikom. (Ondr.);
mladý, namyslený pánik (Jes.)

panika [vysl. -ny-], -y, -ník žen. r. zmätok, bezhlavé zdesenie vo väčšej skupine ľudí: nastala p.;
vyvolať, šíriť, robiť p-u;
Ľudí sa zmocňovala hrôza, poplach a panika.
(Fr. Kráľ);

panický príd. m.: p. strach, p. útek bezhlavý, chaotický

panikár [vysl. -ny-], -a muž. r. človek, ktorý robí zmätok, poplach, šíriteľ paniky al. poplašných zpráv;

panikárka, -y, -rok žen. r.;

panikársky príd. m.: p-a zpráva;

panikárstvo, -a stred. robenie a šírenie paniky

panirenický [vysl. -nyreny-] príd. m. kniž. zried. týkajúci sa svetového mieru: p. cieľ, p-á teória

panírovať, -uje, -ujú nedok. (nem.) kuch. zastar. (čo) obaľovať do múky, vajca a strúhanky: p. mäso;
K lobode vypražia sa v mlieku namočené, panírované žemle alebo rožteky.
(Vans.);

dok. vypanírovať

Naposledy hľadané výrazy

1. pani v Slovníku slov. jazyka