Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pam����” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

pamäť, -ti žen. r.

1. schopnosť uchovávať a vybavovať vnemy: logická, zraková, sluchová p., pohybová (motorická) p.;
verná p., mať dobrú, slabú, krátku, zlú p., ostať, zachovať sa v p-i, utkvieť v p-i, vymiznúť, vypadnúť z p-i

vštepiť, vryť si čo do p-i dobre si zapamätať;
mať niečo v živej, čerstvej p-i dobre sa na niečo pamätať;
ísť, hľadať, robiť niečo po p-i bez pomoci zraku;
byť pri p-i pri plnom vedomí;
od p-i sveta odjakživa, vždy;
pokiaľ siaha ľudská p. odpradávna;
arch. za pamäti našich otcov (Škult.) za života;

2. kniž. spomienka, pripomienka, pamiatka: na večnú p., na p. výročia oslobodenia Bratislavy

arch. blahej p-i, slávnej p-i (pri spomínaní slávnych mŕtvych ľudí);

3. tech. zariadenie stroja slúžiace na uchovávanie kódovaných informácií: vnútorná, vonkajšia p.;

pamäťový príd. m.

pamätať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) zachovávať, uchovávať, mať v pamäti: Bezzubé babky ho pamätajú už iba s bielou hlavou. (Tat.) Pamätám tie hrozné časy vojnové. (Žáry) Pamätaj na moje slová. (Jes-á) Pamätáš, drahá, keďs` tak spievala. (Sládk.) Pamätaj, budeš chýrnym majstrom (Kuk.) uvidíš, dožiješ sa toho;

expr. v hrozbách: Ej, keby ho dolapil — ale by pamätal! (Kuk.) Tak ťa sotím, že ma budeš pamätať! (Al.)

hovor. niečo, niekto veľa pamätá je už starý;
hovor. čo svet pamätá odjakživa;

2. (na koho, na čo) myslieť na potreby dakoho, mať na pamäti dakoho, dačo: Robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Ľudia, ktorí nepamätajú na zajtrajšok, skôr či neskôr zle sa mávajú. (Heč.)

hovor. p. na zadné kolesá (kolieska) myslieť na budúcnosť;
hovor. p. na zadné dvierka na možnosť úniku

|| pamätať sa (na koho, na čo i bezpredm.) uchovávať niekoho, niečo v pamäti: Hlava bola mu ako prázdna, nepamätal sa na nič čisto. (Kuk.) Pamätám sa na ňu len hmlisto. (Zúb.) studňa, ako sa pamätám, bola vždy tak. (Tim.) Pamätáš sa, s čím si prišiel ku mne? (Heč.)

|| pamätať si

1. (koho, čo i bezpredm.) mať, zachovávať v pamäti, pamätať, pamätať sa na niekoho, na niečo: Pamätaj si to a nehnevaj ma. (Kal.) Vtedy, čo si ho ja pamätám, prišiel ostatný raz zo sveta. (Janč.)

2. (čo i bezpredm.) mať na pamäti: S tými krčmami ďaleko nezájdeš, pamätaj si, Maťo. (Min.)

pamäti, -í mn. č. žen. r. zápisky verejne činných osôb o prežitých udalostiach, spomienky, memoáre: písať p.

pamätihodný príd. m. hodný spomenutia, pamätný, významný, význačný: p. deň, p-é budovy;
Utvorili pamätihodný štát veľkomoravský.
(Škult.);

pamätihodnosť, -ti žen. r. kultúrnohistoricky pozoruhodná pamiatka, pamätnosť: p-i Bratislavy

pamätlivý, 2. st. -ejší príd. m. (bezpredm., na čo, star. i čoho) dbajúci, pamätajúci na niečo, starajúci sa o niečo, nezabúdajúci: (Lenin) hospodár dobrý, vopred pamätlivý (Pláv.);
bol pamätlivejší na svoju zemiansku dôstojnosť (Vaj.);
pamätlivý dobrého naučenia svojich rodičov (Kal.);

pamätlivosť, -ti žen. r.

pamätnica, -e, -níc žen. r. kniha, sborník vydaný na pamiatku nejakej významnej udalosti;
pamätná kniha

pamätník1, -a, mn. č. -ci muž. r. človek, ktorý sa na niečo pamätá;
očitý svedok niečoho: To boli všetko pamätníci prvej velikej cholery. (Kuk.) Lebo pamätníka nebolo, aby dakde dáka žena takô dieťa bola porodila. (Dobš.) V Trapiari niet pamätníka, aby kto bol fúzy nosil. (Kuk.)

pamätník2, -a muž. r.

1. kniha, do ktorej sa na pamiatku zapisujú podpisy al. kratšie texty, prípadne kreslia kresby: zapísať niečo do p-a;

2. predmet, ktorý pripamätáva nejakú udalosť, pomník, stĺp a pod.: p. oslobodenia;
postaviť p.
;

pamätníček, -čka muž. r. zdrob. k 1

pamätný príd. m.

1. význačný, významný, nezabudnuteľný, pamätihodný: p-á bitka, p-á udalosť;

2. majúci vzbudiť, vyvolať pamiatku, spomienku na niečo al. niekoho, určený na pripamätanie niečoho, niekoho: p. deň, p-é peniaze;
p-á tabuľa
(na dome);
p-á kniha (mesta, múzea);

pamätnosť, -ti žen. r. pozoruhodná kultúrnohistorická pamiatka, pamätihodnosť: p-i mesta

pamäťový p. pamäť

pámbodaj p. pamodaj

pamflet, -u muž. r. aktuálny útočný spis al. článok satirického al. polemického rázu, hanopis: štvavý, urážlivý p.;

pamfletický i pamfletový príd. m. majúci ráz pamfletu: p-á literatúra

pamfletista, -u muž. r. autor pamfletov, hanopisec

pamiatka, -a, -tok žen. r.

1. trvalá, stála spomienka, pripomienka: dať, dostať niečo na p-u;
na p-u nášho oslobodenia;
p. mŕtvych;
Česť jeho pamiatke!
záverečná formula smútočného prejavu;

2. pamätihodný, pamätný predmet: staviteľské, umelecké p-y, kultúrne, historické p-y, ochrana pamiatok;
písomné, literárne, jazykové p-y
staré písomné diela;

3. stopa, pozostatok po niečom: ostala mu p. po bitke (napr. jazva), niet po tom ani pamiatky;

pamiatkový príd. m. k 2 : p. predmet;
p. úrad
na ochranu staviteľských a výtvarných pamiatok

pamiatkár, -a muž. r. zberateľ pamiatok, pracovník starajúci sa o odborné uchovanie umeleckých pamiatok;

pamiatkársky príd. m.;

pamiatkárstvo, -a stred. odborné uchovávanie kultúrnohistorických umeleckých pamiatok

pamlsný príd. m. kniž. maškrtný: p-á myška (Šolt.)

pamlsok, -sku muž. r. kniž. pochúťka, lahôdka, maškrta: Nosia si pamlsky do školy. (Ráz.)

pamodaj i pámbodaj cit. ľud. zastar. skomolený pozdrav pánboh daj: Pamodaj dobrý večer. (Tim.) Pamodaj šťastia, lavička. (Dobš.) Pamodaj, lavička — vraví Janko, — prepusťže nás, prepusť! (Karv.) Pámbodaj, bača! (Žáry)

pamok p. pamuk

pampa, -y, pámp žen. r. trávnatá rovina bez stromov v Južnej Amerika;

pampový príd. m.

pampúch, -a muž. r. kraj.

1. múčnik z okrúhlych kúskov kysnutého cesta vyprážaných na masti, šiška: pražiť p-y;
Líca sa jej nadúvali ako pampúchy.
(Tim.)

2. fánka, pampúšok: Hanka doniesla šišiek a pampúchov. (Kuk.);

pampúchový príd. m.: p-é cesto;

pampúšok, -ška i pampúšik, -a m., nár. i pampúška, -y, -šok žen. r.

1. zdrob. k pampúch: ručičky ako pampúšiky (Taj.) malé a tučné;
pren. pampúšiky mäsa navierajú (Švant.);

2. fánka: pražiť p-y;

pampúškový príd. m.

pamuk (nár. i pamok) -u muž. r. bavlnená, obyč. farebná niť: Plachty vyšité sú červeným pamukom. (Vaj.);
obrus natkaný zo samých svetlozelených a žltozelených pamokov (Janč.);

pamukový príd. m.: p-á šatka (J. Kráľ) utkaná z pamuku

Naposledy hľadané výrazy

1. pam���� v Slovníku slov. jazyka