palica -e -líc ž.
1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u;
vychádzková p.;
hokejová p. hokejka;
lyžiarske p-e;
biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci;
chodiť o p-i
2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc
● → vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u;
p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;
palička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké
2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y;
čipkárske p-y;
paličkovať nedok. zhotovovať pomocou čipkárskych paličiek: p-né čipky
paličkovitý príd. podobný paličke
palicový príd.;