Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „padnúť” v Slovníku slovenského jazyka

padnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť na zem: tehla, lopta padla na zem, dieťa padlo na kamene;
Padol dokaličený na rovnú pôdu.
(Jégé) Dobre nepadla od ľaku. (Urb.);
hovor. p. na nos dolu tvárou;
padol prvý sneh napadol;
padol dážď napršalo, spŕchlo;
pren. zastar. p. na cene (Tim.) zlacnieť;
hovor. p. na váhe schudnúť;
bral všetko, čo mu padlo do cesty čo cestou našiel;
čo mu bolo, stálo v ceste

Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa nevyplácajú;
Šupiny mu padli z očú (Kuk.) spoznal pravý stav vecí;
p. niekomu okolo krku objať ho;
p. si do náručia objať sa navzájom;
p. (pred niekým) na kolená úctivo, pokorne kľaknúť (obyč. i prosiť);
expr. Čo som padol na hlavu? čo som hlúpy? (prejav odmietnutia). Padla kosa na kameň zrazili sa dvaja tvrdohlaví ľudia. Slová padli na úrodnú pôdu mali účinok. To nepadne na váhu nezaváži, nie je dôležité;
expr. srdce mu padlo za sáru, do nohavíc zľakol sa;

2. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou), zahynúť: p. v boji, otec vo vojne padol;
Oj, veď padnúť za národ, oj, veď to nebolí!
(Chal.) A mne toho roku kone padli hladom. (Jes-á)

3. stratiť moc, platnosť: francúzska vláda padla odstúpila;
niekoľko poslancov padlo odstúpilo;
neboli zvolení;
teória padla ukázala sa neplatnou, neúnosnou;

4. byť (obyč. vojensky) premožený, dobytý, zabratý: padol Berlín;
keď padla Bystrica
(Heč.);

5. dostať sa niekam, do nejakej (obyč. nepriaznivej) situácie: p. do osídla, p. do zajatia;
p. do nemilosti;
Zaradoval sa, keď padol pod odpredaj kus vinice.
(Kuk.)

6. vniknúť, dostať sa, dopadnúť niekam: Svetlo padlo na obrus. (Kost.)

padol mu do oka všimol si ho;
oko mu na to (naňho) padlo zazrel to (ho);

7. (bezpredm. i na koho, na čo) náhle sa uskutočniť;
dopadnúť, zosypať sa: padol výstrel, padli zauchá, buchnáty;
I druhý úder padol z výšky.
(Gráf) pren. Hnev ma uchvátil, padlo mnohé slovo, ktoré ma trápi (Kuk.) odznelo. Klaňal sa jej s úsmevom, akoby nič zlého nebolo padlo medzi nimi (Tim.) akoby sa nič nebolo prihodilo.

8. (komu ako) dotknúť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne): Dobre mu padla táto návšteva. (Kuk.) Ťažko padne zapriahnuť sa ako hoviadko. (Kal.)

p. niekomu na ťarchu byť ťažký pre niekoho;
p. niekomu na úžitok byť niekomu užitočné;
Večera bola dobrá, padla na úžitok (Rys.) chutila, nezaškodila.

9. (na koho, na čo) zasiahnuť, opanovať niečie vedomie al. city: Prvý raz v živote padla mu na dušu duma. (Kuk.) Akási vina padla na svedomie Marino. (Tim.) Odrazu padla ťarcha na jeho dušu. (Hor.) Na deti padol strach. (Bend.)

10. zastar. (na koho, na čo, pren. i komu) prejsť na niekoho, dostať sa niekomu (ako údel al. podiel), pripadnúť niekomu ako dedičstvo: p. niekomu za podiel;
voľba padla na Mateja
zvolili ho;
na jednu dušu padne poldruha jutra dostane sa;
Kúria i so všetkým v nej a naokolo padne na potomkov po praslici. (Kuk.) Zodpovednosť za vyrovnanie padne naňho. (Ráz.)

p. za obeť (niečoho, niekoho i niekomu) stať sa obeťou;

11. hovor. zried. (do čoho) dostať sa, upadnúť do nejakého stavu: p. do mdlôb omdlieť;
p. do bezvedomia stratiť vedomie;
Hrdlo jej vyschýna, azda do suchôt padne (Tim.) azda ochorie na suchoty.

12. mravne klesnúť;

13. expr. odbiť;
uplynúť (o hodinách): jedenásta padla (Kal.);
hovor. padla je koniec pracovného času;

14. (nakedy) pripadnúť na istý čas: Voľba padla na prvé dni januára. (Jégé) Starý rok padol na sobotu. (Laz.)

15. hovor. (komu) svedčať, pristať: šaty mu dobre (zle) padnú;

nedok. k 1-11 padať

Naposledy hľadané výrazy

1. padnúť v Slovníku slov. jazyka