Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pôvod” v Slovníku slovenského jazyka

pôvod, -u muž. r.

1. začiatok existencie niečoho, miesto al. čas vzniku, východisko: p. sveta, p. hornín;
p. druhov (v biológii), p. slova;
Kalinčiakova rodinasvoj pôvod v Dolnej Orave.
(Mráz) Táto kniha bola prvým rytierskym románom vytlačeným v Španielsku a všetky ostatné majú v nej svoj pôvod. (Fel.)

2. národná, rodová, spoločenská al. iná príslušnosť: p-om Slovák, Čech, Nemec;
básnik slovenského p-u
(Gráf);
proletársky, meštiacky, šľachtický p.;
triedny p.
triedna príslušnosť;
látky organického (anorganického) p-u;
horniny sopečného p-u;
bielkoviny rastlinného (živočíšneho) p-u
;

3. zastar. podnet, popud k vzniku niečoho;
dôvod, príčina vzniku niečoho: Nuž je už nebohá, aby som jej neublížil, ale ona bola pôvod všetkého. (Taj.) Tráva je pôvod vlahy (v zemi). (Kuk.)

povodiť sa, -í neos. dok. (komu) stať sa, prihodiť sa: dobre, zle sa mu povodilo;
Chvalabohu, že sa vám horšie nepovodilo.
(Ráz.-Mart.)

pôvodca, -u, mn. č. -ovia muž. r.

1. kto je príčinou niečoho, strojca niečoho: Keď sa na dedinu začalo valiť nešťastie za nešťastím, začali ľudia hľadať jeho pôvodcu. (Chrob.) Domín ani nevedel, že bol pôvodcom toho pohoršenia. (Gráf) Mlynár až o pol roka zvedel, kto bol pôvodcom toho kúska. (Kuk.)

2. zostavovateľ niečoho, obyč. literárneho al. iného (umeleckého) diela;
autor: Kto bol pôvodca piesne, nepovedal nikto. (Kuk.) V r. 1861 vyšiel v Budíne epos „Svätomartiniáda“. Pôvodca (Sládkovič) bol v ťažkom položení. (Vlč.);

pôvodkyňa, -ne, -kýň žen. r.;

pôvodcovský príd. m.: p-é právo autorské

pôvodcovstvo, -a stred. trochu zastar. autorstvo: (Ivan) bol v podozrení pôvodcovstva niektorej z prenasledovaných brožúr. (Šolt.)

povodeň, -dne, -dní žen. r. záplava spôsobená stúpnutím vodnej hladiny nad brehy toku: jarná p.;
Ukrutná, nesmierna povodeň zaleje všetko.
(Smrek) Žiara zaplavovala úbočie ako povodeň polia. (Fr. Kráľ);
pren. p. citov (Jes.) mocné citové vzplanutie

valiť sa, hrnúť sa ako p. rýchlo al. vo veľkom množstve: Vojsko sa hrnulo ako povodeň. (Heč.);

povodňový príd. m.: p. násyp;
p-á oblasť

povodie, -ia stred. vodná oblasť rieky, oblasť, z ktorej odvádza vody niektorý vodný tok;
kraj pozdĺž toku rieky: p. Váhu, Dunaja

pôvodina, -y, -dín žen. r. dielo, najmä umelecké, napr. literárne, v pôvodnom spracovaní, v pôvodnom jazyku, originál: Naučil sa niektoré Puškinove sloky v pôvodine. (Vaj.) Hovoríte po francúzsky? Môžete v pôvodine čítať. (Jes.) Vzal knihu pohodenú na pohovke. Bola to Hugova Marion Delorme v pôvodine. (Jégé);
práv. p. listiny prvopis

povodiť, -í, -ia dok. (koho kade) pochodiť s niekým po určitých miestach a oboznámiť ho s nimi: Povodí nás po domoch, po dvore, poukazuje nám všetky zvláštnosti. (Kuk.) Ja vás teraz povodím po horách, aby ste dohonili zameškané. (Mor.)

pôvodkyňa p. pôvodca

pôvodne prísl. od pôvodu, od počiatku, spočiatku, najprv, predtým: obyvateľstvo p. slovenské;
zápisky pôvodne len pre rodinný kruh určené
(Šolt.);
Pôvodne si bol umienil, že sa v Benátkach nezastaví. (Jégé) Začal sa vyťahovať z kútika, kde sa bol pôvodne učupil. (Taj.)

pôvod príd. m.

1. ktorý je od počiatku, prvotný;
originálny: p-é spracovanie niečoho;
text v p-om znení;
Národ je veľmi starý, pôvod, nevyšiel z miešaniny pri sťahovaní národov.
(Kuk.) Pôvodné slovenské bájoslovie sa nezachovalo. (Vlč.) Bolo čo pozerať a obdivovať, najmä nevídaný kroj, pôvodný. (Bodic.);
obch. p-é balenie ktoré výrobok dostáva v továrni, kde bol vyrobený;
knih. p-á väzba ktorú má kniha pri vyjdení;
bot. p-é rastlinné spoločenstvá nedotknuté ľudským zásahom;

2. bývalý, predošlý, niekdajší: položiť niečo na p-é miesto;
vrátiť sa k p-ej práci;
Uspokojuje sa s prostým obnovením (domu) na pôvodnom mieste.
(Heč.)

3. nepreložený, nie prepísaný, originálny: Čítajú klasickú literatúru, pôvodnú i preloženú. (Jes-á) Písal básne pôvodné i prekladal. (Vlč.);
práv. p. spis nie odpis, originál;
účt. p. účet prvopis, originál;

4. zried. svojrázny, svojský, zvláštny, osobitý, originálny: Zapáčil sa mi veľmi, povaha pôvodná, zvláštna. (Jes.);

pôvodnosť, -ti žen. r.

1. prvotnosť;

2. originálnosť;
svojskosť

Naposledy hľadané výrazy

1. pôvod v Slovníku slov. jazyka