Význam slova „pánboh” v Slovníku slovenského jazyka

pánboh, pánaboha, 3., 6. p. pánubohu, 5. p. panebože (v náboženských spisoch písané obyč. Pán boh, Pána Boha) muž. r. boh (najmä v ustálených spojeniach)

● hovor. expr. : to je pánboh o veľmi vplyvnej osobnosti;
pánubohu za chrbtom na zapadnutom, málo známom mieste;
pánaboha za nohy ťahá o nábožne sa tváriacom človeku;
pánubohu čas kradnúť, pánubohu do okien pozerať nič nerobiť, lenošiť, zaháľať;
žart. komu pánboh, tomu všetci svätí (prísl.) o človeku, ktorému šťastie praje;
zastar.: dal by pánboh kiež by sa tak stalo;
poručeno pánubohu výraz rezignácie, nech sa stane čokoľvek;
pánboh ho povolal zomrel;
pánboh zaplať! poďakovanie (u veriacich);
zaplať pánboh! (novšie pís. i zaplaťpánboh) a) výraz poďakovania ubiedených a veriacich ľudí, b) výraz uspokojenia, chvalabohu, dobre, že je tak;
Pánboh pomáhaj! starý pozdrav veriacich ľudí pri práci;
Pánboh uslyš! Pánboh daj odpoveď na tento pozdrav;
s pánombohom (novšie pís. obyč. spánombohom) pozdrav veriacich pri odchode al. lúčení;

pren. žart. výraz rezignácie

pánbohchráň (star. pís. pánboh chráň) cit. hovor. božechráň, bohchráň: My vám nechceme ukrivdiť, pánbohchráň! (Švant.)

pánbohvie vetná prísl. a čast. hovor. expr. bohvie: Zasiahlo ho pánbohvie koľko žabíc do tela. (Fel.)