Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pán” v Slovníku slovenského jazyka

pán, -a, 3., 6. p. -ovi (pred menom al. titulom -u), 5. p. pane, mn. č. páni muž. r.

1. osoba, ktorá niečo ovláda, niekomu rozkazuje, vládca, vladár: lénny p., feudálny p., Matúš Čák bol pánom Váhu a Tatier;
magister rytier Donč, pán zvolenského zámku;
Pred druhou svetovou vojnou v strednej Európe boli pánmi Nemci. — My sme tuná doma, my sme tuná páni!
(Botto)

nebol pánom nad sebou, nebol pánom svojej vôle neovládal sa;
žart. Ja pán, ty pán a kto bude kozy (svine) pásť? (prísl.) nikomu sa nechce robiť podradné práce.

2. hovor. majiteľ, vlastník: domáci p., p. domu majiteľ domu al. bytu

Aký pán, taký krám (prísl.) stav majetku odráža starostlivosť majiteľa.

3. (v predsocialistickej spoločnosti) zamestnávateľ, chlebodarca: Zle je dvom pánom slúžiť! (prísl.) Daromné boli všetky nadávky jeho pána. (Jégé)

4. v triednej spoločnosti šľachtic, zeman al. príslušník vyššej spoločenskej triedy vôbec, mn. č. v vrchnosť: zemský p., stoliční p-i, radní p-i;
To až hen v Budíne srdce pánom stisne!
(Botto) I hudba bola dvojaká. Jedna z mesta pre pánov, druhá dedinská. (Tim.)

5. zdvorilé označenie osoby mužského pohlavia z „vyšších“ vrstiev v predsoc. spoločnosti (najmä v osloveniach a v spojení s titulom): p. učiteľ, p. notár, p. farár, mladý p.;
Celkom správne, pán doktor.
(Ráz.) Výborne, pán inžinier. (Heč.);
zastar. p. veľkomožný, p. otec;
p. brat
vzájomné oslovenie zemanov;
Čo rozkážete, pán urodzený? (Tim.)

6. zried. v meštiackej spoločnosti označenie manžela: Tvoj pán je predsa riaditeľom v továrni. (Tomašč.)

7. bibl. a náb. Pane prívlastok, oslovenie i pomenovanie židovského a kresťanského boha: Pán zástupov, Pán Boh, Pán Ježiš, Kristus Pán

náb. deň Pána nedeľa;
náb. dom Pána kostol;
arch. roku Pána v roku...;
arch. usnúť v Pánu zomrieť;
expr. pre Krista Pána! Pane na nebi! zvolania pri prekvapení al. zhrození

pánbratovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. zastar. (o zemanoch) oslovovať sa „pán brat“, priateliť sa: S tým sa ale pánbratovali, ktorých prišli zraziť. (Záb.)

páňa p. pánča

panacea, -y, 6. p. -i žen. r. zried. údajný liek na všetko (u alchymistov)

panáčik p. panák

panáčkovať, -uje, -ujú nedok. hovor. (o štvornohých zvieratách) stavať sa na zadné nohy: Na vŕšku panáčkuje ušiak. (Fr. Kráľ)

panafrický príd. m. zried. týkajúci sa celej Afriky;
celoafrický: p-á idea

panák, -a muž. r.

1. (mn. č. -ci) pejor. nápadne vyfintený, povýšenecký, ale rozumove obmedzený mladý človek: uprostred prázdnych panákov, uprostred hrdých hlupákov (Jes.);
takí vyfrčkárení panáci (Jes.);
ofrčený p. (Zgur.);
Akýsi ničotný povaľač, taký vyvatovaný módny panák. (Mňač.);
li chotenie mestských panákov (Kuk.);
Obetujú ťa bezdušným, vyžitým panákom. (Čaj.)

2. (mn. č. -y) bábka, figúrka, detská hračka ap. v podobe, ktorá pripomína postavu človeka: gumový p., drevený p., slamený p., hlinený p.;
p. na komíne
(Jes.);
p. v konopiach (Vaj.) strašiak;
p. zo snehu (Taj.) snehuliak;

3. (mn. č. -y) kužeľu podobný útvar snopov obilia, ľanu al. konopí poukladaných hore klasmi: postaviť, uložiť snopy do p-ov;

panáčik, -a/-čka, mn. č. živ. -ovia, neživ. -y muž. r. zdrob. expr.

panama1, -y žen. r.

1. pletivo z listov juhoamerickej trstiny;

2. text. pevná tkanina s pravidelnou plátnovou väzbou;

panamový príd. m.: p. klobúk, p-á väzba látky

panama2, -y, -nám žen. r. slang. veľký finančný podvod, škandál (podľa finančných podvodov pri stavbe Panamského prieplavu)

panamerický príd. m. týkajúci sa celej Ameriky, celoamerický: p-á konferencia

panamerikanizmus, -mu muž. r. polit. reakčné hnutie usilujúce sa o politické, hospodárske a vojenské zjednotenie Južnej a Severnej Ameriky pod vedením USA

panašovanie, -ia stred. bot. nezelené škvrny a puky na zelených listoch (najmä u okrasných rastlín)

pánboh, pánaboha, 3., 6. p. pánubohu, 5. p. panebože (v náboženských spisoch písané obyč. Pán boh, Pána Boha) muž. r. boh (najmä v ustálených spojeniach)

hovor. expr. : to je pánboh o veľmi vplyvnej osobnosti;
pánubohu za chrbtom na zapadnutom, málo známom mieste;
pánaboha za nohy ťahá o nábožne sa tváriacom človeku;
pánubohu čas kradnúť, pánubohu do okien pozerať nič nerobiť, lenošiť, zaháľať;
žart. komu pánboh, tomu všetci svätí (prísl.) o človeku, ktorému šťastie praje;
zastar.: dal by pánboh kiež by sa tak stalo;
poručeno pánubohu výraz rezignácie, nech sa stane čokoľvek;
pánboh ho povolal zomrel;
pánboh zaplať! poďakovanie (u veriacich);
zaplať pánboh! (novšie pís. i zaplaťpánboh) a) výraz poďakovania ubiedených a veriacich ľudí, b) výraz uspokojenia, chvalabohu, dobre, že je tak;
Pánboh pomáhaj! starý pozdrav veriacich ľudí pri práci;
Pánboh uslyš! Pánboh daj odpoveď na tento pozdrav;
s pánombohom (novšie pís. obyč. spánombohom) pozdrav veriacich pri odchode al. lúčení;

pren. žart. výraz rezignácie

pánbohchráň (star. pís. pánboh chráň) cit. hovor. božechráň, bohchráň: My vám nechceme ukrivdiť, pánbohchráň! (Švant.)

pánbohvie vetná prísl. a čast. hovor. expr. bohvie: Zasiahlo ho pánbohvie koľko žabíc do tela. (Fel.)

pánbožko, -a, mn. č. -ovia muž. r. hovor. expr. pánboh

hovor. pánbožkova kravička druh hmyzu, lienka;
to je pánbožko o veľmi vplyvnej osobnosti

panč, -u muž. r. (nem.) hovor. nápoj pokazený priliatím inej tekutiny: Víno je pravé, nijaký panč. (Ráz.)

pánča i páňa, -aťa, mn. č. -atá, at stred. pejor. panské dieťa: Počkaj, ty pánča, veď ti ja ukážem. (Fr. Kráľ) V hlase mala čosi „urodzeného“ ako naše pánčatá. (Jes-á) Hľadel na neposedné páňa v ružovej kabanke. (Šolt.);

pánčatko i páňatko, -a, -tiek stred. zdrob.

panchromatický [vysl. -ty-] príd. m. (o fotografických doskách a filmoch) citlivý na všetky druhy viditeľného žiarenia: p. film

pancier, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r.

1. kovový odev, ktorý nosili stredovekí rytieri na ochranu tela proti sečným i bodným zbraniam a strelám, brnenie, krunier: rytiersky p.;
náprsný p., krčný p.
(Fel.);
pren. Vody rozdrúzgali slabý pancier ľadu. (Laz.);
pren. žart. p. bielej náprsenky (Letz) tvrdá náprsenka

obrniť sa p-om niečoho (napr. ľahostajnosti) stať sa neprístupným;
zhadzoval zo seba pancier svojej vladárskej dôstojnosti (Zúb.) odkladal strojenosť, upätosť, zbavoval sa strojenosti, upätosti;

2. zool. u niektorých živočíchov (napr. u korytnačky) zrohovatená povrchová vrstva kože, ktorá im slúži na ochranu;

3. tech. silné kovové dosky slúžiace ako ochrana pred nárazmi: oceľový, liatinový p., kábelový p., tankový p.;

4. voj. slang. obrnený, pancierový tank, panciernik;

pancierový príd. m.: p. vlak obrnený;
p-é auto obrnené;
p-á päsť druh protitankovej zbrane;

pancierik, -a muž. r. zdrob. expr.

panciernik1, -a, mn. č. -ci muž. r. zastar. remeselník vyrábajúci panciere

panciernik2, -a, mn. č. -y muž. r. voj. pancierový bojový vojenský vlak;
pancierová loď;
obrnené vojenské auto

pancierovať, -uje, -ujú nedok. (čo) obíjať al. obaľovať pancierom

pančovať, -uje, -ujú nedok. (nem.) hovor. (čo) kaziť nápoj prilievaním inej tekutiny: p. mlieko, víno vodou

pančucha, -y, mn. č. obyč. v pančuchy, -čúch žen. r. 1. súčasť odevu, obyč. pletená, na ochranu nôh: vlnené, hodvábne, nylonové, silonové p-y;
pliesť p-y;
obuť, natiahnuť p-y;
gumová p.
na ochranu presilených nôh;

pančuška, -y, -šiek žen. r.

1. zdrob. k pančucha: detské p-y;

2. slang. v plynovej lampe súčiastka v podobe pančušky;

pančuškový príd. m.: p-é nohavičky detský spodný odev, ktorý tvoria v jednom kuse nohavičky aj pančušky

pančuchár, -a muž. r. robotník pri strojoch na výrobu pančúch;

pančuchárka, -y, -rok žen. r.;

pančuchársky príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. pán v Slovníku slov. jazyka