Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „otec” v Slovníku slovenského jazyka

otec, otca, 5. p. otče, mn. č. otcovia muž. r.

1. muž, ktorý splodil potomka (potomkov), rodič: vlastný, rodný o.;
nevlastný o.
otčim;
láskavý, starostlivý o.;
žart. šťastný o. ktorému sa práve narodilo dieťa;
o. rodiny;
prísna otcova ruka;
svadobný o.
ktorý vydáva dcéru;
domnelý o. človek, o ktorom sa predpokladá, že je otcom;
byť niekomu ako o. starať sa o niekoho (o staršom človeku vo vzťahu k mladšiemu)

aký otec, taký syn (prísl.) syn máva otcove vlastnosti;
bez otca-matere o sirote;
mohol by som ti byť o-om som oveľa starší;
Otca ti (mu)! Otca tvojho! Otca ti (mu) naháňam! Ja jeho (ich) otca! zahrešenie;
jeho otca, otca jeho a) má povahu vsuvky s významom modálnej častice, veru, namojveru, namojdušu: Ej, jeho otca, my sa s ním vyrovnáme! (Zgur.);
b) má význam záporu, ale kdeže, vôbec nie: Jeho otca zľavil, — požaloval si Jonáš (Laz.) nezľavil.

2. muž, ktorý v spoločnosti nejako zastupuje otca, má voči niekomu isté otcovské práva a povinnosti: cirk. krstný, birmovný o. muž, ktorý je pri krste, pri birmovke dieťaťa;
zastar. sirotský o. poručník;
zastar. čeľadný o. hlava rodiny na gazdovstve vo vzťahu k čeľadi, služobníctvu;

3. starý o. otcov al. matkin otec vo vzťahu k vnúčaťu;

4. muž, ktorý sa správa ako dobrý otec (ochraňuje, je starostlivý), muž majúci k niečomu, k niekomu otcovský vzťah, ochranca, dobrodinca ap.: o. vlasti, o. národa;
opravdivý o. mládeže
(Vaj.);
Ako učiteľ bol Tichý na deti najlepším otcom. (Taj.)

5. hovor. najmä v oslovení starší muž vôbec: Dobrý deň, starý otec! (Dobš.) Ako ste dali tých sto dukátov, pán otec? (Jégé)

6. pôvodca, tvorca, zakladateľ: o. naturalizmu, pozitivizmu;
otec modernej poézie
(Hlb.);

7. mn. č. kniž. len v otcovia predkovia: dedičstvo otcov;
Hovorí ďalej svojím jazykom, zdedeným po otcoch.
(Vaj.)

8. cirk. v cirkevnej terminológii o kňazoch, duchovných, členoch rehole;
páter: duchovný o.;
saleziánski otcovia duchovní
(Tat.);
otcovia-misionári (Al.);
svätý o. o pápežovi;

9. cirk. cirkevní otcovia autori cirkevných spisov v staroveku;

10. cirk. Otec (o kresťanskom bohu) tzv. prvá božská osoba v kresťanskej vierouke;
Otec nebeský náboženské pomenovanie kresťanského boha;

otecko, -á, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr.

1. fam. otec v rodinnom styku, najmä v oslovení pred deťmi;

2. fam. tesť al. svokor (obyč. v oslovení)

Naposledy hľadané výrazy

1. otec v Slovníku slov. jazyka