nedok. osvecovať
osvedčenie -ia s. písomný doklad s úr. potvrdením niečoho, preukaz: o. o technickom preukaze motorového vozidla;
o. o štátnom občianstve
// osvedčiť sa
1. (o človeku) uplatniť sa, obstáť: o. sa v práci, pri stroji, o. sa ako pomocník;
o-ený odborník skúsený
2. (o veciach) ukázať sa ako vhodný, spoľahlivý ap.: zariadenie sa o-lo, metóda sa o-la, o-ený prostriedok
3. vyjadriť sa, vysloviť sa; podať dôkaz: prítomní sa musia o., čo chcú;
svojím dielom sa o-l za pokrok;
nedok. osvedčovať
nedok. osvedčovať sa
osvetársky príd.
osvetlenie -ia s.
1. svetlo pôsobiace v istom priestore: slabé, silné o.;
slávnostné o. iluminácia
2. zdroj svetla: elektrické, slnečné o.
osvetľovač -a m. kto obsluhuje osvetľovacie zariadenie: divadelný o.
osvetľovací príd. určený na osvetľovanie: o-ia technika, o-ie teleso
nedok. osvetľovať