Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ostro” v Slovníku slovenského jazyka

ostro prísl.

1. s ostrím, s ostrou hranou: o. nabrúsený nôž;

2. končito, s končitým hrotom;
v ostrom uhle: o. zahrotený;
Z oboch strán sa ostro zbiehali lesy k veľkému potoku.
(Bedn.);
o. zastrúhané palisády (Vaj.);

3. (o chuti) tuho, prenikavo: o. páchnuť, voňať;

4. (o zvuku) prenikavo, silne, nepríjemne na počutie: o. zapískať, zahvízdať;
hlas znie ostrejšie
(Kuk.);

5. (o pohľade) uprene, odmerane, skúmavo: o. hľadieť, pozerať, pozrieť do očí, na niekoho;

6. jasne, zreteľne, výrazne: o. kontrastovať;
Skutočnosť jej teraz ostro načrtáva ich prehnanosť.
(Al.)

7. prísne, rázne, energicky, príkro: o. sa opýtať, vyčítať, povedať;
(Konduktor) sa ostro vyrútil na nejakého úbožiaka.
(Letz)

8. rýchle, náhle, prudko: Vlak ostro pribrzdil. (Min.)

9. silne, mocne: Ilčíčky dotkli sa (surovosti) a prenikli ju ostro. (Urb.) Dnes bude slniečko ostro pripekať. (Jil.)

10. s ostrým nábojom: o. nabitá zbraň

ostrochvost, -a, mn. č. -y muž. r. pavúkovitý živočích patriaci do skupiny prakôrovcov;
zool. ostrochvosty rad prakôrovcov: o. americký (Limulus polyphemus)

ostrochvostka, -y, mn. č. obyč. v ostrochvostky, -tiek žen. r. zool. blanokrídly hmyz, ponášajúci sa na veľké sršne

Ostrogóti, -ov mn. č. muž. r. vymretý kmeň Gótov;

ostrogótsky príd. m. i prísl.

ostroh, -u muž. r. odb. úzky výbežok zeme vybiehajúci do vody pri sútoku riek al. úzky horský chrbát vybiehajúci do údolí

ostroha, -y, -rôh žen. r.

1. hrot al. ozubené koliesko, ktoré sa dáva na pätnú časť jazdeckých čižiem a používa sa na pobádanie koňa: cvendžanie ostrôh;
štrngať o-ami;
bodať koňa o-ou;
ostrohy na vyleštených čižmách
(Kuk.);

2. vec podobná ostrohe;

zool. kostený výrastok na nohách niektorých kurovitých vtákov;

bot. druhý rúrkový výrastok kališného lístka vybiehajúci dole a dozadu;

let. podperná a brzdiaca časť na konci trupu;

ostrohový príd.: let. o-é koliesko;

ostrôžka, -y, -žok žen. r.

1. zdrob. expr. ostroha: o-y brnkajú (Fr. Kráľ);

2. iskerníkovitá rastlina;
bot. o. poľná (Consolida regalis);

3. kuch. nástroj (so zúbkovitým okrajom) na krájanie cesta

ostrohľad, -u muž. r. kniž. zried. bystrý um, vynikajúci dôvtip: o. génia (Hurb.)

ostrohranný príd. m. zried. majúci ostré hrany: o-é skaly (Vaj.)

ostrokvet, -u muž. r. bot. trsnatá, 2-6 dm vysoká rastlina cudzieho pôvodu, u nás zriedkavá (Cenchrus)

ostrokyslý príd. m. zried. majúci ostrú kyslú chuť: plod s horkým obalom a ostrokyslým lahodným jadrom (Lajč.)

ostrolist, -u muž. r. bot. popínavá, chlpmi pokrytá rastlina, vyskytujúca sa na skaliskách, v kroví ap. (Asperugo)

ostrolistý príd. m. majúci ostré listy: bot. červenavec o.;
gypsomilka o-á

ostropes, -psa muž. r. bot. silná bodliakovitá bylina (Onopordum)

ostroplev, -u muž. r. bot. trsnatá drobná tráva, rastúca na štrku, spraši, pri cestách ap. (Tragus)

ostroplod, -u muž. r. bot. riedko trsnatá bylina, rastúca na rašeliniskách, na mokrej piesočnatej pôde ap. (Rhynchospora)

ostroplutvý príd.: zool. o-é ryby majúce ostré lúče plutiev

ostropysk, -u muž. r. bot. poľná bylina s listnatou byľou (Oxytropis)

ostrosrstý príd. m. majúci tvrdé chlpy v srsti: poľov. o. stavač druh poľovného psa

ostro p. ostrý

ostrostreľba, -y, -lieb žen. r. zried. ostrá streľba, strieľanie ostrými nábojmi (Al.)

ostrostrelec, -lca muž. r.

1. zastar. príslušník niekdajšieho osobitného útvaru vo vojsku;

2. zried. obyč. iron. dobrý strelec: Náš ostrostrelec zabil zviera na strome. (Mor.);

ostrostrelecký príd. m.

ostrota, -y žen. r. kniž. ostrosť: Vidno, že mu jeho (nožíka) ostrota lahodí. (Kuk.) Kritiky tratili na ostrote. (Vaj.)

ostrouhlý príd. m. tvoriaci, majúci ostrý uhol: geom. o. trojuholník;
tech. o-é ozubenie, o-é zuby

ostroum, -u muž. r. zried. bystrý rozum, vynikajúci dôvtip: veľká dielňa, zariadená tak dôkladne a toľkým ostroumom (Kuk.)

ostroumný príd. m. kniž. duševne bystrý, vynikajúci umom, dôvtipný: Chlebnický sa mal za ostroumného inkvizítora. (Kuk.);
ťažko sa učiaci, ale ináč ostroumný Schwartz (Letz);

ostroumnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. ostro v Slovníku slov. jazyka