Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ostr��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

ostrakizmus, -mu muž. r. hist. tajný črepinový súd v starovekom Grécku, pri ktorom obyvatelia napísali na črepiny meno človeka nebezpečného pre vlasť

ostranka, -y, -niek ž.: zool. o. jadranská žiabernatý morský ulitník, poskytujúci prupurové farbivo (Murex brandaris)

ostránkovať, -uje, -ujú dok. (čo) označiť číslami, očíslovať strany: o. rukopis, zošit

ostrapatený príd. m. zried. rozstrapatený, strapatý: o-é húštiny (Gráf)

ostrapcovaný príd. m. zried. majúci strapce, opatrený strapcami: o-á halienka (Vaj.)

ostrapkať, -á, -ajú dok. (čo) urobiť po okraji strapkatým, roztrhaným, obstrapkať: o. listy kvetu;

nedok. ostrapkávať, -a, -ajú

|| ostrapkať sa stať sa po okraji strapkatým, roztrhaným, ostrapkavieť: látka, plátno sa ostrapká;

nedok. ostrapkávať sa

ostrapkavieť, -ie, -ejú dok. stať sa po okraji strapkatým, roztrhaným, ostrapkať sa: látka ostrapkavie;
Vinohrady poľahli, lístie na nich ostrapkavelo.
(Kuk.)

Ostravsko, -a stred. kraj, územie na severe Moravy, okolie mesta Ostravy;
kraj ostravského banského revíru;

ostravský príd. m. vzťahujúci sa na Ostravsko al. mesto Ostravu: o-é bane, o-é uhlie;
chem. o. liadok dusíkaté hnojivo

ostravsko-larvinský príd. m.: o. revír kamenouhoľný revír rozkladajúci sa v oblasti Ostravy a Karvinej

ostražitý príd. m. dávajúci veľký pozor, pozorný, obozretný, opatrný, bdelý: o. človek, o. strážnik;
o. pohľad, o-é oči;
o. krok;
o-é volanie
(Jil.);
o-á stará hus (Janč.);

ostražite i ostražito prísl.: o. pozorovať, načúvať, o. sa správať;

ostražitosť, -ti žen. r.

ostražný príd. m. kniž. zastar. ostražitý: o-í páni (Hviezd.);

ostražne prísl.

oštrbavieť, -ie, -ejú dok. hovor. stať sa štrbavým

oštrbieť, -ie, -ejú dok. zried. dostať štrbiny: oštrbela ti šabľa (Hviezd.)

ostré, -ého stred. hovor. tuhá liehovina, pálenka: pohárik, pol deci o-ého, piť, rozkázať si o.

ostredok, -dka muž. r. malý kus poľa, úzka parcela role, malý záhon: o. konopí, ľanu;
ďatelinové o-y
(Šolt.);
dva ostredky pod kapustu (Taj.);

ostredoček, -čka muž. r. zdrob. expr.

ostreknúť, -ne, -nú, -kol dok. (koho, čo) streknúť vodu al. inú tekutinu na niekoho al. na niečo, oprsknúť, ofrknúť vodou al. inou tekutinou: o. niekoho (niečo) vodou, vínom;
Mňa vlaha ostrekla teplá.
(Sládk.);

nedok. ostrekovať, -uje, -ujú

|| ostreknúť sa oprsknúť sa, ofrknúť sa vodou al. inou tekutinou

ostreľovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho) strieľať sústavne na niečo, paľbou z nejakých zbraní zasahovať niečo: o. vojsko, mesto, hrad, loď, nepriateľa;
o. postavenie (vojenských jednotiek);
Lietadlo ostreľovalo ulice z guľometu.
(Ondr.)

2. šport. slang (čo) neprestajne kopať, strieľať loptu na bránu: o. bránu

ostrešie, -ia stred. okraj strechy;
strecha, pristrešie nad verandou: Sadli si na lavičku pod ostreším. (Kuk.);
traverza, na ktorej spočíva sklená časť ostrešia (Vaj.);
pren. Hostinec prijal Čičikova pod pohostinné ostrešie (Jes-á) poskytol mu ubytovanie

ostrica, -e, -ríc žen. r. bot. šachorovitá bylina podobná tráve, rastúca najmä na močaristých miestach, šarina (Carex);

ostricový príd. m.: o-é seno

ostrička, -y, -čiek žen. r. bot. trávnatá, ostrici podobná bylina, rastúca na vápencových skalách zarastených trávou (Elyna)

ostridlo p. ostrivo

ostrie, -ia stred.

1. jemne nabrúsená hrana nejakého nástroja (na rezanie, rúbanie, strihanie ap.), sečnej al. bodnej zbrane: o. noža, sekery, kosy, dýky, meča;
o. vrtáka;
vytupené o.;
ligotavé o.
(Jes-á);
prejsťpalcom po ostrí (sekery, noža ap.);
slová tuhé ako ostrie noža
(Urb.) veľmi kritické;
pren. ostrie otázky neporozumel (Letz) podstatu, zmysel;
vycítil ostrie poznámky (Bod.) pichľavosť, príkrosť;
o. cudzieho pohľadu (Jes-á) prenikavý, skúmavý pohľad: scény načrtnuté s humoristickým ostrím (Mráz) humoristicky;
Zvesti boli ako precedené, bez sily, bez ostria. (Urb.)

na o. noža do rozhodujúceho, kritického štádia (o vrcholne napätej situácii);
Tancujete na ostrí noža (Jégé) zahrávate sa s nebezpečenstvom. Budúcnosť kníše sa na ostrí ihly (Kuk.) je nestála, neistá.

2. ostrý okraj, hrot nejakej veci: o. zubov (Smrek);
o. kopyta (Kuk.);
tehla je suchá, s ostrím uhla (Jes.);

3. zried. ostrosť, prudkosť: Krahne ostrím divých mrazov. (Sládk.)

ostriebriť, -i, -ia dok. zried. (čo) postriebriť: ostriebrené sedlo (J. Kráľ);
mesiac ostriebril listy mladých líp (Jes.)

ostriekať, -a, -ajú dok. (koho, čo) oprskať, ofŕkať vodou al. inou tekutinou, postriekať: o. si tvár (vodou);
Vriaca voda mu ostriekala celé ľavé líce a oko.
(Tomašč.);
krvou ostriekané ramená (Škult.);
múry ostriekané blatom (Vaj.)

|| ostriekať sa oprskať sa, ofŕkať sa vodou al. inou tekutinou

ostrieľaný príd. m. expr. ktorý veľa prežil a skúsil, skúsený sveta, rutinovaný, zbehlý: o. človek;
životom ostrieľaní gazdovia
(Letz);
o. bojovník (Vaj.);
šport. o-é mužstvo, o. hráč skúsený, rutinovaný, zbehlý v hre;

ostrieľanosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. ostr�� v Slovníku slov. jazyka