Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „osta��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

oštarovať sa, -uje, -ujú, zried. i oštárať sa, -a, -ajú nedok. expr. (s kým, s čím) zaoberať sa, robiť si nepríjemnosti, mrzutosti s niekým, s niečím: o. sa s (cudzími) ľuďmi;
niet kedy sa oštárať s tebou
(Ráz.-Mart.)

osta príd. m. zastar. ktorý ostal niekde al. po niekom: doma o-á čeliadka (Kal.);
vdovica, ostalá po J8novi Skúpoje (Tim.) pozostalá

ostarený (zastar. i ostaralý, ostarelý i ostarlý) príd. m. zostarnutý, zostarený, ostarnutý: ostarená žena (Podj.);
človek už ostarený, šedivý (Al.);
ostaralý muž (Kal.);
ostarelá kapustnica (Al.);
tvár predčasne ostarlá (Vaj.)

ostarieť (nár. i ostarieť sa), -ie, -ejú dok.

1. stať sa starým, dosiahnuť starobu, dožiť sa staroby, zostarieť, ostarnúť: Dievka je milosrdnejšia k rodičom, keď ostarejú, ako syn. (Tim.) V nich (v predsudkoch) sme sa rodili, v nich ostareli. (Kuk.) Deti vždy čakali. Aj sa ostareli. (Taj.)

2. stať sa starším, najmä čo do vzhľadu (obyč. náhle): predčasne o.;
Zdalo sa mi, akoby bola o desať rokov ostarela.
(Jégé) Tvárička mu (dieťaťu) ostarela. (Gráf);

neodk. ostarievať, -a, -ajú

ostarnúť, -ne, -nú, -rol/-rnul, -rla, -rli dok.

1. stať sa starým, dosiahnuť starobu, dožiť sa staroby, ostarieť, zostarnúť: My ostarneme, potrebujeme teplý kút na staré kolená. (Tat.)

2. stať sa starším, najmä čo do vzhľadu (obyč. náhle): ostarnutý o päť rokov (Podj.);
Zovňajškom Ľuboreč neostarla, lež omladia. (Šolt.);
pren. Matka chcela dokázať ostarnutú múdrosť (Greg.) prekonanú, prežitú

oštarný príd. m. expr. nepríjemný, mrzutý: o-á vec;
o-á cesta
(Kuk.)

ostarok, -rka muž. r.

1. (mn. č. -rky) niečo nevyvinutého a predčasne zostarnutého, niečo starého (stromy, zvieratá ap.);
Len také ostarky — svrčiny stoja ešte kde tu. (Ráz.)

2. (mn. č. -rkovia, -rky) expr. dieťa, ktoré má výzor dospelého človeka;
malý, predčasne zostarnutý človek: Chlapča bolo útle, ale múdre, ani nejaký nedorastený ostarok. (Taj.) Bol to krátky chlapík, taký ostarok. (Tat.)

ošťastnít i ošťastiť, -í, -ia , rozk. ošťastni i ošťasti dok. zastar. (koho, čo) urobiť šťastným, obšťastniť: Či vedomosť ošťastní človeka? (Vaj.);
srdce, ktoré bude môcť ošľastniť (Kuk.);
Krem vás celý svet nemôže ho ošťastiť! (Škult.)

ostať, ostane, ostanú ostal, rozk. ostaň dok.

1. zotrvať, zostať na nejakom mieste, nevzdialiť sa z miesta, zadržať sa niekde, pobudnúť: o. doma, v izbe, vonku, na ulici;
o. v posteli
ležať;
o. niekde na noc prenocovať;
ostaňte ešte, ostaňte u nás neodchádzajte, zdržte sa;
Kanátka ostala upratovať po pití. (Tim.);
pren. Alexov otec v povstaní ostal (Sev.) padol.

hovor. o. v suchu neutrpieť ujmu, škodu;
o. bokom, stranou nezúčastniť sa na niečom, nezapojiť sa do niečoho;
o. (niekomu) na krku byť na ťarchu;

2. zotrvať, vydržať, zostať v určitom stave: o. bez vysvetlenia, o. bez vplyvu, bez následkov, o. v tajnosti;
o. verný;
o. hluchý
, pren. úmyselne nereagovať na niečo, byť ľahostajný, nevšímavý;
o. (do smrti) starou dievkou, pannou nevydať sa;
o. starým mládencom neoženiť sa;
o. o hlade;
niečo mi ostalo v pamäti
pamätám si;
ostali kamarátkami do smrti (Ráz.-Mart.);
Hviezdoslav ostal veľkým básnikom. (Krčm.);
o. ležať v bezvedomí;
o. stáť zotrvať, stáť ďalej na tom istom mieste: Asurbanipal padol a Babylon, mesto bohov, ostalo stáť. (Fig.)

žart. o. na ocot nevydať sa;
žart. o. na semeno ostať starým mládencom, neoženiť sa;
neostane kameň na kameni všetko sa zničí;
všetko ostane po starom nezmení sa, zostane tak, ako bolo;
o. tak výraz so širokým významom pre niečo nevykonané, nevyriešené, nedocielené ap.;
o. pri (na) svojom nezmeniť svoje rozhodnutie, trvať na svojom stanovisku;
neos. neostane (-alo) pri reči, pri slovách po slovách budú nasledovať (nasledovali) činy;
o. na polceste nedokončiť niečo;
o. na papieri neuskutočniť sa;
hovor. arch. zdraví ostaňte, zbohom ostaňte pozdrav pri odchode;

3. stať sa nejakým, niečím, dostať sa do určitého stavu (vyjadruje náhlu zmenu stavu): o. sám, samotný;
o. zarazený, smutný, ohromený, o. v pomykove, o. sirotou, vdovcom, o. žobrákom;
o. bez sily, o. bezmocný;
o. bez groša, bez peňazí;
ostali sme ticho
;
neos. (zrazu) ostalo ticho nastalo;
o. bez slova mlčať;
Zrazu mi ho ostalo ľúto. (Bedn.);
hovor. o. stáť zastaviť sa;
Pobehne ku dverám a ostane ticho stáť. (Taj.)

o. (ako) bez hlavy začať nerozvážne konať;
o. ako (soľný) stĺp zmeravieť (napr. od ľaku, od strachu);
o. ako tráva ozelenieť v tvári;
o. ako obarený, o. bez seba byť ohromený, prestrašený;
o. v hanbe byť zahanbený;
o. na posmech zosmiešniť sa;
o. bez chleba stratiť zárobok;
hovor.: o. holý bez peňazí;
o. ako prst, ako kôl v plote sám, samotný;

4. zvýšiť z niečoho, zachovať sa, zostať: neostalo nič;
Len rumy ostali!
(Vaj.);
koláč, čo mu ostal od obeda (Zúb.);
Tak ťa trepnem o stenu, že len palacinka z teba ostane. (Al.)

neostalo po ňom ani chýru (ani dychu, ani slychu) zanikla každá stopa;
neostalo nič iné (inúho), ako (len, než)... nebolo iného východiska;

5. zaostať, zostať pozadu: Nesmiem ostať vzadu. (Bedn.) Chlapci, ktorí ho bežkom nasledovali, ostali kus za ním. (Zúb.)

o. na chvoste a) byť na samom konci;
b) zaostať (napr. v súťaži, vo vývine);

nedok. ostávať, -a, -ajú

ošťať, -í, -ia, rozk. ošti dok. niž. hovor. (čo, koho) vypustiť moč na niečo, na niekoho

|| ošťať sa vypustiť moč na seba

ostatky, -ov muž. r. pomn. telesné pozostatky po zomrelom: Tam vezú ostatky už do sintorína. (Jes.);
(mohyla), ktorá pokrýva posvätné ostatky (Vaj.);
cirk. o. svätých relikvie

ostatne čast. napokon, konečne, koniec koncov: Ostatne, nech hovorí, čo chce. (Kuk.) Ostatne, kto za to môže, kedy sa narodil? (Taj.) Ostatne aj povahy oboch vladárov boli celkom odlišné. (Zúb.)

ostatný príd. m.

1. (len v mn. č.) všetci (všetky) okrem niekoho, niečoho (jedného al. viacerých), iní(-é): Robil by to, čo robia všetci ostatní z dediny. (Ondr.) Neotravuj ostatných! (Hor.) Všetky ostatné práva vyhradené. (Stod.)

2. posledný v poradí, na konci sa nachádzajúci: Ostatný raz už tancovala. (Jes.) Prešiel i ostatný vozeň. (Kuk.) Nemysli, že si prvá a ostatná. (Kuk.)

o-á hodina (Skal.) posledná h., h. smrti;
o-á cesta (Jégé) pohreb, posledná c.;
povedať o-é slovo povedať posledné s., rozhodnúť o niečom;
hovor. vytriasť z niekoho o. groš, o-é peniaze vylákať od neho všetky peniaze;
v o-om čase, v o-ých časoch (v o-é časy) najnovšie, naposledy;
byť už v o-om (Tim.) na konci života;

3. zried. zvyšujúci, zostávajúci, posledný: napínajúc o-é sily (Hor.);
V tomto očistci musí stráviť svoj ostatný život, odrezaná od sveta. (Jégé)

4. často v 3. st. najnižšie postavený, posledný v stupnici hodnotenia: Také služby, aké ani najostatnejší poddaný nie je povinný robiť svojmu panstvu. (Jégé) A zunovala ho i robota, lebo dostal „ostatnú“, ako na počiatok každý pomocník (Taj.) najhoršiu

ostatok, -tku muž. r.

1. (obyč. s 2. p.) zvyšujúca časť, zvyšok: Vychlipala ostatok polievky. (Jes.);
odpratať zo stola ostatky večere (Tim.);
Ostatok si rozparcelovali medzi sebou. (Fr. Kráľ) Prešli ostatok cesty mlčky. (Hor.)

2. (obyč. v spojení s predl.) koniec, posledná časť: držať sa do o-u, ostať niekde do o-u;
čakať na samý o.;
Za ním Maťo a Jerguš na ostatku.
(Ondr.) Fujak rozšklbe strechu do ostatku (Fig.) celkom, úplne. Zná začiatok, nech zvie i ostatok. (Kuk.)

3. zried. vo funkcii častice ostatne, napokon: Ostatok, grófka už porozumie, keď jej to poviete vy. (Jégé)

ostávať p. ostať

ostaviť, -í, -ia dok. (rus.) kniž. zastar. (koho, čo) nechať, ponechať, zanechať: Ostavte ma o samote. (Vaj.) Ostavia po sebe niečo krásneho. (Šolt.) „Čože vy mne ostavíte?“ kričí Zuza náruživo. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. osta�� v Slovníku slov. jazyka