Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „osnova” v Slovníku slovenského jazyka

osnova, -y, -nov žen. r.

1. tkáč. sústava napätých pozdĺžnych nití na krosnách, medzi ktorú sa prepletajú priečne nite pri tkaní látok;
pren. Noc ďalej priadla svoju riedku osnovu. (Gráf)

2. hud. sústava piatich vodorovných, rovnako od seba vzdialených čiar na písanie nôt: notová o.;

3. základné usporiadanie, plán, sústava, organizujúci princíp, návrh: Robil si v duchu osnovu reportáže. (Karv.);
ideová osnova románu (Mráz);
dejová o.;
hlavná o.;
rámcové, podrobné o-y
;
poet. veršová, metrická o.;
účt. účtové o-y;
jednotné o-y účtov
;
mn. č. škol. len v učebné o-y základné rozvrhnutie učebnej látky, postupné, cyklické o-y;
práv. o. zákona, o. zmluvy navrhované písomné znenie;

osnovný príd. m.

1. tkáč. vzťahujúci sa na osnovu: o-é nite, o-á priadza z ktorej sa pradie osnova;
o-á pletenina v ktorej bežia nite rovnobežne a zvisle vedľa seba;

2. (rus.) zastar. základný: o-é gymnázium (Vaj.);
o-á škola (Kuk.)

osnovať, -uje, -ujú dok.

1. kniž. (čo) urobiť plán, pripraviť, zorganizovať: atentát osnovala sama polícia (Heč.);
osnovanie pomsty proti majstrovi (Zúb.);

2. kniž. (čo na čom) založiť, dať princípy, postaviť zásady: Všetko právo osnované je na sile. (Vaj.);
(škola) osnovaná na poznávaní starovekej vzdelanosti (Chorv.);

3. škol. (čo) zostaviť podľa istého plánu, rozvrhnúť: o. učebnú látku;
postupné osnovanie, cyklické osnovanie (učebnej látky)
;

nedok. osnúvať, -a, -ajú

osnovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kniž. kto niečo osnoval, organizátor, pôvodca

Naposledy hľadané výrazy

1. osnova v Slovníku slov. jazyka