Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „osem” v Slovníku slovenského jazyka

osem, muž. r. živ. i ôsmi, ôsmich čísl. zákl. pre číslo 8: osem dní, hodín, rokov, korún;
osem chlapcov
i ôsmi chlapci;
ôsmi
osem ľudí

osem ráz p. osemkrát

osemdesiat ráz p. osemdesiatkrát

osemaštyridsiatnik, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. muž majúci 48 rokov;

2. bojovník v slovenskom povstaní v revolučnom roku 1848: syn hrdinského osemaštyridiatnika (Vaj.);

osemaštyridiatnička, -y, -čok žen. r. k 1

osemboký príd. m. majúci osem strán, osemstranový: o. ihlan, o. hranol

osemcípy príd. m. majúci osem výbežkov, cípov, osemramenný: o-a hviezda

osemdenný p. osemdňový

osemdesiat, muž. r. živ. i osemdesiati, -tich čísl. zákl. pre číslo 80, osem desiatok: o. korún, rokov;
o. detí;
osemdesiat vojakov
i osemdesiati vojaci;
osemdesiati
80 ľudí

osemdesiatina, -y, -tin žen. r. osemdesiata časť celku, 1/80

osemdesiatka, -y, -tok žen. r.

1. číslo 80;

2. počet osemdesiat (napr. o veku ap.): dožiť sa o-y;

3. hovor. niečo, čo je označené číslom 80 (napr. izba v nemocnici, pretekár ap.)

osemdesiatkorunový príd. m. majúci hodnotu osemdesiatich korún, stojaci osemdesiat korún: o-á kniha

osemdesiatkrát i osemdesiat ráz čísl. nás. k osemdesiat: osemdesiatkrát, osemdesiat ráz ťažší

osemdesiatnásobný čísl. nás. osemdesiatkrát väčší, osemdesiatkrát sa opakujúci;

osemdesiatnásobne prísl.

osemdesiatnik, -a, mn. č. -ci muž. r. hovor. osemdesiatročný človek;

osemdesiatnička, -y, -čok žen. r.

osemdesiatročný príd. m. majúci osemdesiat rokov;
trvajúci osemdesiat rokov: o. starec, o. strom, o. spolok

osemdesiattisíc čísl. zákl. pre číslo 80 000, 80 tisícok: o. korún;

osemdesiattisícový príd. m.: o-é mesto majúce 80 000 obyvateľov

osemdesiaty čísl. rad. k osemdesiat: o. v rade;
zomrel v o-om roku;
o-e roky
roky 80-89 príslušného storočia

osemdňový i osemdenný príd. m. trvajúci osem dní;
majúci osem dní;
vzťahujúci sa na osem dní: o. štrajk;
o-é mláďa;
o-á lehota;
o. zárobok
za osem dní

osemenie, -ia stred. bot. obal semena

osemeniť, -í, -ia dok. (čo) oplodniť, spôsobiť vznik plodu (u zvierat): osemenie kravy, kobyly, ovce;
umelé o.
;

nedok. osemeňovať, -uje, -ujú: umelé osemeňovanie (domácich zvierat)

osemeňovací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na osemenenie: o-ia stanica na umelé osemeňovanie domácich zvierat

ošemet, -ti žen. r. zried. ošemetnosť (Hviezd.)

ošemeta, -y, -miet žen. r. expr. ošemetná osoba, ošemetník: Mara, ty si ošemeta. (Šolt.)

ošemetník, -a, mn. č. -ci muž. r. expr. ošemetný človek: Kto ináč vraví, ako cíti, je ošemetník! (Skal.);

ošemetnica, -e, -níc žen. r.

ošemetný príd. m.

1. neúprimný, úskočný, záludný: žena zlá, ošemetná (Urbk.);

2. nepríjemný, chúlostivý, háklivý: o-á situácia, o-á vec, o-á otázka;
o-é nepríjemnosti
(Al.);

ošemetne prísl.;

ošemetnosť, -ti žen. r.

1. (bez mn. č.) vlastnosť niečoho al. niekoho ošemetného;

2. ošemetný čin

Naposledy hľadané výrazy

1. osem v Slovníku slov. jazyka