Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „opr��vnenie” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

oprasiť sa, -í, -ia dok. (o ošípanej) porodiť malé prasiatka: Či sa tá svinkaraz oprasila? (Ráz.)

oprávať,oprávať sa p. opraviť1. opraviť sa

opravovať,opravovať sa p. opraviť1, opraviť sa

opracovanie, -ia stred. tech. akosť povrchu vytvorená poslednou fázou obrábania

opracovať, -uje, -ujú dok. (čo) dať materiálu žiadanú formu (obyč. pomocou nástroja, stroja): opracovaná súčiastka;

nedok. opracovávať i opracúvať, -a, -ajú

opracovateľný príd. m. dajúci sa opracovať: ľahko o. kov;

opracovateľnosť, -ti žen. r. vlastnosť materiálu, ktorý sa dá opracovať

oprášiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho) klepaním, ľahkými údermi, prášením zbaviť prachu, špiny, poutierať z prachu, očistiť: o. si nohavice, čiapku, sukňu;
o. stôl, stoličku handrou;
(klobúk) o koleno oprášil
(Kuk.);
Oprášim ťa, Martin ťa zamúčil. (Kuk.)

2. zried. striasť, oklepať popol z cigarety: Potiahnuc z cigarety, pozrel na koniec veľmi nahorený, i chcel oprášiť. (Tim.);

nedok. oprašovať, -uje, -ujú

|| oprášiť sa klepaním, ľahkými údermi zbaviť sa prachu, špiny, poutierať sa z prachu, očistiť sa: Trochu sme sa očistili, oprášili. (Kuk.) Ani sa zo sena neoprášil. (Pláv.);

nedok. oprašovať sa

oprašivieť, -ie, -ejú dok. stať sa prašivým, dostať prašivinu: nech oprašiviem ako Peržan (Fig.) zakliatie;
muškáty oprašiveli (Švant.) dostali listovú chorobu;
pren. Aj svedomie im čoraz väčšmi oprašivelo. (Heč.)

opraskať, -á, -ajú i opráskať, -a, -ajú dok. popukať sa a opadať: stena, farba opraskala (opráskala), náter opraskal (opráskal)

opr, operie, operú, opratý/opraný dok. (čo, pren. hovor. i koho) vodou a mydlom zbaviť špiny, vyprať: o. bielizeň, šaty, košeľu mydlom, vo vločkách;
Samko si veru aj opr len sám musel.
(Taj.);
pren. Kto ťa operie, obšije? (Tim.) kto ti vyperie, obšije šaty?;
pren. Tú chybu ženy jazykmi svojimi operú (J. Chal.) ohovoria ju;

nedok. opierať2, -a, -ajú

oprata, -y, mn. č. obyč. v opraty, -rát žen. r. remenná súčasť postroja ťažných zvierat, obyč. koňa, ktorou pohonič vedie záprah voza, liace: poháňal koňa opratou (Jes-á);
Kočiš potiahol opraty, švihol kone bičom. (Tomašč.);
pren. vladárske o-y (Hviezd.) vláda, moc

hovor.: držať, mať v rukách (v hrsti) o-y, pevne držať o-y (v rukách) vládnuť, riadiť, rozhodovať;
pevne držať niekoho al. niečo na o-ách ovládať, prísne viesť niekoho al. niečo;
vziať, prevziať do (svojich) rúk o-y chopiť sa vedenia, vlády, ujať sa moci;
pustiť z rúk o-y vzdať sa vlády, moci, rozhodovania;
Úradom vypadli opraty z rúk (Jégé) neovládli situáciu

oprátka, -y, -tok žen. r. povraz, povrázok, šnúra (obyč. na šibenici na vešanie): Keď hrdlo hrdúsi ti oprátka, odpoveď môže byť iba jedna. (Len.)

oprava1, -y, opráv žen. r.

1. odstránenie chýb, nedostatkov, uvedenie do správneho, pôvodného stavu;
obnovenie niečoho poškodeného: o. obuvi, hodiniek, pančúch;
o. na dome., o. budovy, cesty, strechy;
dať niečo do o-y
dať opraviť;
niečo je v o-e opravuje sa;
tech. generálna o. (nejakého stroja) podrobná, dôkladná;
škol. o. úloh, písomných prác opravovanie vyznačených chýb;
tlačová o. uverejnenie zmeny už vytlačeného textu;
práv. o. rozsudku, žaloby;
šport. o. skoku druhý al. tretí pokus po zhodení latky pri skoku do výšky al. o žrdi;

2. zried. reforma, zmena, náprava: kričať po rozličných opravách (Jégé)

oprava2, -y, opráv žen. r. nár. plot, ohrada: latová o. (Tim.)

opravár, -a muž. r. odborný robotník, strojník, ktorý opravuje predmety, stroje, zariadenia ap.;

opravársky príd. m.: o-a dielňa opraváreň;
o-a služba;
o. podnik

opraváreň, -rne, -rní žen. r. dielňa na opravu predmetov, strojov a zariadení, opravovňa: o. strojov;

opravárenský príd. m.: o. dvor

opravdivý, star. i opravdový príd. m. skutočný, pravý, ozajstný: o-á príčina, o. človek, chlap, majster;
o-é umenie, o-á krása;
o-é priateľstvo, o. cit, o-á láska
;

opravdivo, star. i opravdove prísl.;

opravdivosť, star. i opravdovosť, -ti žen. r.

opravdu prísl. kniž. zastar. skutočne, naozaj, vskutku: Otec tešil sa jej solidnej vzdelanosti, opravdu ženskej. (Vaj.) Opravdu chorý však nebol ešte nikdy. (Taj.)

opraviť1, -í, -ia dok.

1. (čo) odstrániť chyby, nedostatky, poškodenia na niečom, uviesť do správneho stavu;
obnoviť niečo poškodené;
napraviť: o. most, cestu, stroj, dom, obuv, hodiny;
opravené vydanie (knihy)
;
škol. o. úlohu;

2. (čo, koho) uviesť na správnu mieru, vyviesť niekoho z omylu, korigovať: o. náhľady, názory, mienku niekoho;
„Nie, len deväť,“ pyšne opravil ho železničný sluha.
(Vaj.)

3. zried. (čo) zlepšiť, upraviť, urovnať niečo tak, aby to bolo lepšie, krajšie, napraviť (Ráz.);

nedok. opravovať, -uje, -ujú, zried. i oprávať, -a, -ajú

|| opraviť sa vyjadriť sa správnejšie, lepšie ako predtým: Linczenyi sa trochu zháčil a hneď sa opravil. (Krno);

nedok. opravovať sa, zried. i oprávať sa

opraviť2, -í, -ia dok. nár. (čo) ohradiť plotom, urobiť ohradu: (Plno kôpok tŕnia), ktorým cirkevníci strojili záhradu opraviť. (Tim.)

oprávka, -y, -vok žen. r. účt. úhrnný odpis zo základných prostriedkov (napr. strojov, zariadení ap.) vyjadrujúci stupeň opotrebovanosti

oprávnenie, -ia stred.

1. právo, právomoc, kompetencia: mať, dostať, získať o.;
zastar. živnostenské o. právo vykonávať živnosť;

2. dôvod pre nejaký čin al. pre existenciu niečoho, odôvodnenie, opodstatnenie: Bez oprávnenia si namýšľal, že ho pani Klára miluje. (Jégé) I jeho láska má isté oprávnenie. (Vaj.)

oprávnený príd. m.

1. ustanovený podľa práva, majúci právo: o-á osoba;
o. dedič;
o. volič;
o. držiteľ;
o. účastník;
o. úradný orgán
;

2. majúci dôvod, odôvodnený, opodstatnený: o. dôvod;
o-á kritika;
o-á požiadavka;
o. náhľad;
o-á obava;
pokladať niečo za o-é
;

oprávnene prísl. právom;

oprávnenosť, -ti žen. r.

opravňovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho na čo i s neurč.) dávať, poskytovať niekomu právo na niečo, dovoľovať niekomu nejakú činnosť: Naše priateľstvo vás na to neoprávňuje. (Zúb.) Minulosť ju nijako neoprávňuje pracovať u nás. (Bedn.)

2. zried. (čo) odôvodňovať, opodstatňovať: Nebolo tam ničoho, čo by oprávňovalo toto pomenovanie. (Vans.);

dok. oprávniť, -i, -ia: byť oprávnený niečo robiť (urobiť), byť oprávnený na niečo

opravný príd. m. odstraňujúci chyby, nedostatky, obnovujúci, opravujúci niečo: o-é práce;
škol. o-á skúška reparát;
práv. o. prostriedok možnosť preskúmať nariadenie nižšej inštancie vyššou;
o-é konanie, o. súd

Naposledy hľadané výrazy

1. opr��vnenie v Slovníku slov. jazyka