Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „opi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

opičiť sa, -í, -ia nedok. expr. (po kom, po čom, star. i z kým, za čím i bezpredm.) napodobňovať ako opica, robiť to isté ako iný: Opičili sa po ňom aj ostatní. (Tat.) Dolný koniec sa po Hornom opičí. (Heč.);
opičenie sa za tou oplzlou romantikou západníckou (Hurb.)

opierať sa, -a, -ajú nedok.

1. (o čo, o koho, zried. na čo, na koho) používať niečo za oporu, podopierať sa: o. sa (chrbtom, rukami) o múr, o stenu, o strom, o zábradlie;
o. sa o palicu, o valašku, o. sa o operadlo, o. sa lakťom o stoličku;
nemohol sa na ňu (nohu) smelo opierať
(Taj.);
žena sa opierala na jeho rameno (Vaj.)

o. sa o žobrácku palicu (Jes.) chodiť po žobraní;

2. (do čoho, do koho, zried. i o čo, na čo) tlačiť na niečo, zapierať sa do niečoho: Iní sa družne opierali do vesiel. (Jes.) Do plachiet sa opieral ľahký vietor. (Hor.);
pren.: Slnce opieralo sa im do obloka (Kuk.) svietilo. Slnko sa opieralo o záhony (Fig.) svietilo. Pohľadom opierala sa mu do očí (Tat.) hľadela. Oči zamyslene opierajú sa o stolicu (Kuk.) pozerajú na ňu.

3. (o koho, o čo, zried. i na koho, na čo) mať v niečom al. v niekom morálnu oporu, posilu, spoliehať sa: o. sa o zákon, o autoritu, o skúsenosti SSSR, o vlastné sily, o dôveru;
Tieto kruhy sa opierajú len na mňa.
(Bedn.);
pedagógovia a filozofi, na ktorých sa Komenský opieral (Vaj.);
opiera sa na mienku iných (Škult.);

4. zastar. (proti komu, proti čomu) stavať sa na odpor, vzpierať sa, protiviť sa: Kde len budem môcť, budem sa opierať proti nemu. (Kal.);

dok. oprieť sa

|| opierať1

1. (čo o čo, zried. na čo) prikladať niečo k niečomu tak, aby to bolo podopreté, dávať niečomu podperu: opieral si ruky o kolená (Ondr.);
stĺp, o ktorý opiera svoje telo (Hruš.);
opierala hlávku na plecia (Kal.)

o. oči, zrak, pohľad na niekoho, na niečo pozerať na niekoho al. na niečo;

2. (čo do čoho) tlačiť, zapierať niečo do niečoho;

3. zried. (čo o čo, o koho) mať, používať niečo al. niekoho ako morálnu oporu, posilu: Nevypláca sa ani tým, čo o ňu opierajú svoj obchod. (Kuk.);

dok. oprieť

opíjať sa,opíjať p. opiť sa, opiť

opisť sa, opije, opijú, rozk. opi sa dok. nadmieru sa napiť alkoholu, napiť sa (alkoholu), spiť sa: o. sa vínom, rumom;
o. sa do bezvedomia;
o. sa od radosti, od žiaľu
;
hovor. o. sa do nemoty, o. sa pod obraz boží, o. sa na mol úplne, tak, že stratí človek vedomie, kontrolu nad sebou;

pren. opojiť sa, omámiť sa: o. sa láskou (Žáry);

nedok. opak. opíjať sa, -a, -ajú

|| opiť (koho) nadmieru dať niekomu piť alkohol;

pren. omámiť, opojiť: seno vládze spiaceho aj opiť (Gab.);

nedok. opak. opíjať

opiát, -u muž. r. farm. liečivo, liek obsahujúci ópium

opica, -e, opíc žen. r.

1. cicavec z radu primátov, žijúci v tropických krajoch (telo má zarastené srsťou okrem tváre a dlaní;
žije na stromoch a živí sa ovocím);
zool. opice (Simiae);
antropoidné o-e
bez chvosta;
Podiel práce na poľudštení opice. (Engels);
človek ako o. škaredý;
Bez rozvahy ako opice všetko sledujú. (J. Chal.);

pres. expr. človek opici niečím podobný (napr. škaredosťou, napodobňovaním ap.): „Som sa splodil opicu, ako ty?“ cieliac na jedného z jeho synov. (Ráz.)

hovor. expr. : Chodiť, byť, spraviť niekoho na o-u sveta na posmech;
byť, zostať sto rokov za o-ami zaostať;
má o-u opil sa;
žart. chudobný človek hotová opica (porek.) býva iným smiešny, na posmech;

2. žart. al. pejor. prezývka al. nadávka, najmä ženám: opica Anča! (Tim.);

opičí, -ia, -ie príd. m.: o-ie mláďa;
milujú materskou, ľudskou a nie opičou láskou
(Lajč.) slepo, nekriticky, nerozvážne;

opička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

1. malá opica

expr. mať o-u byť opitý;

2. oslab. prezývka, najmä ženám

opíča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec stred. expr. zried. opičie mláďa

opičiak, -a, mn. č. -y muž. r. hovor. opičí samec;

mn. č. pren. expr. -ci a) človek, ktorý sa opičí po niekom, napodobňuje;
b) škaredý, mrzký človek;

opičiacky príd. m. i prísl. ;

opičiactvo, -a stred. expr. opičenie sa, napodobňovanie ako u opíc (Vaj.)

opiecť, opečie, opečú, opiekol, opečený, rozk. opeč dok. kuch. (čo) upiecť jedlo na povrchu: (narýchlo) o. mäso;
opečené zemiaky
;

nedok. opekať

opienok, -nka m.: bot. o. obyčajný huba patriaca k rúchovkám (Armilaria mellea)

opierať2 p. oprať

opierka, -y, -rok žen. r. vec, o ktorú sa možno oprieť;
vec, ktorá slúži za podperu: o. stoličky;
kameň slúžiaci za opierku drevu
(Vans.)

opieskovať, -uje, -ujú dok. tech. (čo) pieskovaním opracovať povrch: opieskovaná plocha

opievať, -a, -ajú nedok. bás. zastar. ospevovať (Sládk., J. Mat.)

opigľovať, -uje, -ujú dok. niž. hovor. (čo) vyžehliť, vyhladiť

opilec, -lca muž. r.

1. opitý človek;

2. človek, ktorý nadmieru píja alkohol, alkoholik, pijan

opíliť1, -i, -ia, rozk. opíľ dok. (čo) pílkou, pílením orezať: vetvičky na opílených konároch (Jes.);

nedok. opiľovať1, -uje, -ujú: Po záhradách štepil, presádzal, opiľoval. (Taj.)

opíliť2, -i, -ia, rozk. opíľ dok. zried. (čo) obrúsiť, opilovať: o. rohy (Kuk.);

nedok. opiľovať2, -uje, -ujú

opilovať, -uje, -ujú dok. (čo) obrúsiť, opracovať pilníkom: o. hrany, o. kľúč, drôt, o. (si) nechty, o. ostrie

opiľovať p. opíliť

opilstvo, -a stred.

1. neresť, náruživosť prejavujúca sa častým opíjaním, pijanstvo, alkoholizmus;

2. zried. opitosť, stav opitého človeka: Vzoprel sa rukami do trávnika a i v opilstve počal chápať, kam sa dostal. (Taj.)

opi p. opitý

opínať, -a, -ajú nedok. (čo čím, čo) ovinovať, ovíjať, obopínať: drevo opínať reťazami (Urb.);
brečtan opína steny (Hviezd.);
pren. to isté puto opína ducha (Hviezd.)

ópiový p. ópium

opis1, -u muž. r.

1. podávanie, podanie zprávy o predmetoch a javoch vypočítaním ich hlavných vlastností, zachytenie základných čŕt, znakov niečoho, opísanie: dôkladný, podrobný, stručný o.;
o. skutočnosti;
o. prostredia;
o. udalosti;
o. koňa
(Urb.);
urobiť, podať o. niekoho al. niečoho;
práv. o. osoby, veci;

2. štýl. vyloženie pojmu inými slovami, volenými podľa znakov pojmu, perifráza

opis2, -u muž. r. správ. odpis, kópia

opísať1, -še, -šu dok.

1. (čo, koho) podať zprávu o predmetoch, javoch, bytostiach vypočítaním ich hlavných znakov, zachytiť hlavné črty niečoho;
vylíčiť: o. príbeh, život niekoho;
v krátkosti, podrobne niečo o.;
o. osobu;
ako je všetko opísané v kronike
(Jégé)

to sa nedá (slovami) o. výraz vyjadrujúci veľkosť, účinnosť nejakej udalosti, príbehu, zážitku ap.;

2. hovor. (koho) podať o niekom nepriaznivú (zried. i priaznivú) zprávu, nepriaznivo (zried. i priaznivo) charakterizovať niekoho: Opísal nás všetkých tak, ako zasluhujeme. (Jégé)

3. štýl. (čo) vyložiť pojem inými slovami, volenými podľa znakov pojmu;

4. (čo) pohybom urobiť oblúk al. krivku: (Prázdny rukáv) opísal vo vzduchu pekný polokruh. (Letz);
geom. o. kružnicu trojuholníku zostrojiť kružnicu prechádzajúci všetkými vrcholmi trojuholníka;

nedok. opisovať, -uje, -ujú

|| opísať sa podať o sebe zprávu, charakterizovať sa: Ja by som sa takto opísal: Pavlík, to ako ja, je chlap na mieste. (Min.);

nedok. opisovať sa

opísať2, -še, -šu dok., správ. odpísať, urobiť kópiu

opisný príd. m.

1. opisujúci, deskriptívny: psych. o-á psychológia časť psychológie zachytávajúca a opisujúca duševné javy;

2. štýl. vyjadrený opisom, perifrasticky: o. zvrat;

opisne prísl.;

opisnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. opi�� v Slovníku slov. jazyka