Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „op������a��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

opadalka,opadálka,opadanka p. opadavka

opájať,opájať sa p. opojiť, opojiť sa

op, opa, mn. č. opy muž. r. zried. opica

opacha, -y, opách žen. r. expr. niečo veľmi veľké, majúce neobyčajné, obludné rozmery, ozruta, obluda: voly — také opachy (Kuk.);
opachy nezvratných skál (Sládk.);
Človek v porovnaní s touto opachou (s exkavátorom) je asi taký veľký ako lesný mravec pri motorovej sečkovici. (Heč.)

opáčiť, -i, -ia dok. hovor.

1. (čo) zistiť dotykom, ohmatať: (Bača) opáčil si hrubými prstami svaly na rukách. (Krno);
opáčil bránku záhrady (Tat.);
pren. Opáčime zuby financom (Gráf) napadneme ich.

2. (čo, bezpredm. i s neurč.) pokúsiť sa o niečo, urobiť pokus, skúsiť: Raz Hreščová opáčila, čo i Anča Orendáčka myslí o tej veci. (Tat.) Nech opáči i tam, i tam. (Taj.) Opáčime rozmotávať klbko od tohto konca. (Tat.)

3. (čo, koho i so spoj. či) vyskúmať, preskúmať, zistiť, pozrieť: Bolo treba opáčiť otcovo stanovisko. (Gráf) Kým sa my na niekoho spoľahneme, dôkladne si ho okukáme, opáčime. (Karv.) Chcel len opáčiť, či myslí o tom istom. (Pláv.)

4. (koho i bezpredm.) navštíviť, pozrieť niekoho: Nevesta vše prišla s deťmi ju opáčiť. (Taj.) Prišla opáčiť, ako sa vedie tuto kútnici a synátorovi. (Hruš.)

5. odvetiť: Nesmie sa tu azda sedieť? — opáčila sama. (Gráf) „Já?“ opáči Vrábek a čuduje sa. (Karv.)

6. kraj. (čo) ochutnať, okúsiť: Poďme opáčiť tie vaše cukrové bonbóny. (Pal.) Nech ho (víno) opáčim, či si nenamiešal doň niečo. (Kuk.)

nedok. opačovať, -uje, -ujú

opáčka, -y, obyč. pomn. opáčky, -čok žen. r. kraj. návšteva, beseda: V piatok prišli aj mládenci na opáčky k dávnej družke zo školy. (Zgur.)

opackať, -á, -ajú i opáckať, -a, -ajú dok. nár. expr. (čo) obhádzať blatom: krčma. len kdetu hlinou opackaná (J. Mat.);
opáckať zrub blatom (Kuk.)

opačný príd. m.

1. ležiaci na druhej protiľahlej strane, protiľahlý: na o-om konci;
o-á strana;
hľadieť do o-ého kúta

začať niečo z (od) o-ého konca skúsiť iným spôsobom;

2. smerujúci, idúci proti: ísť, pustiť sa, cúvať o-ým smerom;
fyz. sila o-ého smeru;

3. protichodný, iný, odlišný: o-á mienka, o-é stanovisko, o-á zásada, o. postup, názor, o. účinok, o. dojem

v o-om prípade ináč, za inej situácie;

opačne prísl. naopak, obrátene, inak

opačovať p. opáčiť

opad, -u muž. r. odb. padania, opadávanie: o. listia, semena

opadaný príd.: bot. o-é listy ktoré na jeseň opadávajú;
o-é listnaté lesy s opadavými listami

opadať1, -á, -ajú dok. postupne opadnúť, poopadávať: lístie opadalo zo stromov, opadané jablká, slivky, ovocie;
starý opadaný kaštieľ
(Taj.) ktorý stratil omietku;
opadalo mäso z kosti jeleňa (Hor.);

nedok. opadávať1 i opadúvať, -a, -ajú

opadať2, -á, -ajú (nár. i opádať, -a, -ajú), zried. i opadávať2, -a, -ajú nedok. (o hladine) klesať, ubúdať, znižovať sa: voda stále opadala (Ondr.);
na jar snehy opadali (Ráz.);
voda opadáva (Pláv.);
pren. V dedinskej samote opadal a slabol pracovný elán (Mráz) strácal sa, ubúdal;

dok. opadnúť

opadavka, -y, -viek i opadávka, -vok i opadalka, -liek i opadálka, -lok i opadanka, -niek žen. r. nár. opadané ovocie, padavka

opadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. celkom poopadávať: lístie opadlo zo stromov;
stromy, kvety opadli
stratili listy;

2. (obyč. o hladine) klesnúť, znížiť sa, ubudnúť: voda opadla, horúčka opadla;
pren. dobrá vôľa, radosť, zhovorčivosť opadla stratila sa, zmizla;
hnev, záujem opadol stratil sa, pominul;

3. hovor. ovisnúť, ochabnúť: ramená mu opadli (Kal.);
opadli jej pery (Rys.)

krídla mu opadnú (opadli) skrotne (skrotol);

4. hovor. schudnúť: V tvári opadla. (Skal.) Ja som na jej chove opadol. (Kuk.);

nedok. opadávať i opadúvať, k 2 opadať, nár. i opádať

opadnutý (zastar. i opadlý) príd. m.

1. poopadávaný: o-é lístie;

2. hovor. vychudnutý, chudý, telesne upadnutý: o-á tvár, o-é boky;
od choroby opadnutý
(Kal.);
opadlé líca (Ráz.);

3. hovor. ovisnutý, sklesnutý: o-é ramená, plecia;
pren. opadnutá nálada (Šolt.) skleslá;

opadnutosť, -ti žen. r. vychudnutosť, chudosť

opak, -u muž. r.

1. (o veciach) opačná, protivná strana v pomere k lícu, rub: o. mince;
hladiť šaty z opaku;
utrel si opakom ruky mokré fúzy
(Jégé);
látku skúma na opaku i na líci (Kuk.);

2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti, protiklad, protiva: vravieť, tvrdiť, dokazovať o., presvedčiť sa o o-u, urobiť pravý o., byť pravým o-om (pravý o.) niekoho, niečoho;
log. úsudok z o-u

opakovací, -ia, -ie príd. m. určený, slúžiaci na opakovanie: hud. o-ie znamienko, o. znak naznačuje, že sa istý úsek skladby má opakovať;
gram. o-ie slovesá ktoré vyjadrujú opakovaný dej, frekventatíva;
strel. o-ia puška z ktorej sa mechanicky vyhadzujú vystrelené nábojnice, nabíjajú sa nové náboje, pričom sa súčasne opakuje pohyb záveru;
škol. zastar. o-ia škola druh staršej školy pre žiakov od 12 do 15 rokov (konanej raz al. dvakrát týždenne)

opakovačka, -y, -čiek žen. r. hovor. opakovacia puška

opakovaný príd. m. znova, opätovne, viackrát robený al. hovorený, opätovný: stále opakované tvrdenie (Jégé);
opakované slová (Jil.);

opakovane prísl. opätovne, viackrát, znova: opakovane spievaný posledný riadok (Šolt.);

opakovanosť, -ti žen. r.

opakovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) hovoriť znova, opätovne, ešte raz al. viackrát to isté: o. otázku, vetu, heslo;
o. niečo ešte raz, mnoho ráz, dôrazne, ustavične, do omrzenia, donekonečna;
v duchu si niečo o.
;
hovor. o. niečo ako papagáj mechanicky;

2. (čo) hovoriť to isté po niekom: o. niečo po niekom;
Danuška vždy opakovala za ním koniec viet.
(Jégé)

3. (čo) znova, viackrát robiť ti isté: o. priestupok, chyby, opakovanie hry, o. pohyb;

4. škol. (čo i bezpredm.) opätovne preberať učebnú látku: o. látku;

5. (čo i bezpredm.) chodiť druhý rok do tej istej triedy pre nedostatočný prospech: o. triedu;

opak. opakovávať i opakúvať, -a, -ajú;

dok. zopakovať

|| opakovať sa

1. znovu, viackrát, opätovne sa diať, znova sa stávať: často sa opakujúce výjavy (Kal.);
Vzbury idú, opakujú sa. (Kuk.)

2. znova hovoriť to isté: Rozprával zdĺhavo a pomaly začal sa opakovať. (Bedn.);

opak. opakovávať sa i opakúvať sa;

dok. k 1 zopakovať sa

opakový príd.: tech. o-é sklo nepriehľadné, nepriesvitné

opal, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. hut. časť okysličeného materiálu, ktorá zostane pri tavení a zohrievaní kovov na dne pece ako stratový materiál;

2. zried. opalok, ohorok: sviečky o. malý (Ráz.-Mart.);

3. bás. páľava, pálčivosť, žiar: reč ženy ihneď ožeh, opal (Hviezd.)

opál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r. min. drahokam rozličných farieb (beztvarý, vodnatý kysličník kremičitý);

opálový príd. m. tech. : o-é sklo, o-á žiarovka;
bás. o-á hmla (Roy) hrajúca farbami opálu;

opálovo/-e prísl.

opálať, -a, -ajú nedok. (čím, čo) sem-tam pohybovať, kývať niečím: o. hlavou, nohami, chvostom;
opálajúc horúcu šišku
(Ráz.) prehadzujúc, prevaľujúc v ruke;
Gedeón opála kahanec v ruke. (Hor.)

|| opálať sa zried. i opálať sem-tam sa pohybovať, kývať sa: Spoza sár opálajú sa im uši. (Kuk.) Ruka ako mŕtva opálala sa nadol. (Vaj.) Rozviazaná šatka sa jej opálala na hlave. (Hor.);
ruky mu opálajú (Urb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. op������a�� v Slovníku slov. jazyka