Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ona” v Slovníku slovenského jazyka

on,ona,ono1, 2. p. m., stred. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

žen. r. jej, nej;

3. p. m., stred. jemu, mu, nemu;

žen. r. jej, nej;

4. p. muž. r. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

stred. ho, -ň;

žen. r. ju, ňu;

6. p. m., stred. (o) ňom;

žen. r. (o) nej;

7. p. m., stred. ním;

žen. r. ňou;

mn. č. živ. oni, m., neživ., ž., stred. ony;

2. p. ich, nich;

3. p. im, nim;

4. p. muž. r. živ. ich, nich;

muž. r. neživ., ž., stred. ich, ne;

6. p. (o) nich;

7. p. nimi;

dlhšie tvary jeho, jemu sa používa pri dôraze, kratšie tvary ho, mu bez dôrazu; class="sc" /> tvary s počiatočným ň- iba po predložkách (k nemu, o ňom ap.);

po predložkách končiacich sa na samohlásku sa používajú i tvary -ňho, -ň (doňho, zaň ap.)

1. zám. osob. pre 3. os. označuje osobu al. vec, ktorá je známa z predchádzajúcej súvislosti, niekedy i osobu, ktorá nie je známa z predchádzajúcej súvislosti, ale je zrejmá: On a jeho puška boli jedno. (Urb.) Cez dolinu tečie potok a vedľa neho i cezeň prepletá sa cesta do dvorov. (Taj.) Veď vypadneš, zakričala naňho matka. (Zúb.) Drží ju a hľadí na ňu ako vlk z maku. (Urb.)

2. zastar. oni pri oslovení jednotlivca označuje 2. os. mn. č. (= vy, tzv. onikanie): Aj oni sú z toho panského plotu kôl i s ich advokátom! (Vaj.) vzťahuje sa na kňaza Ondreja. Prosím ich, vedia, kde je nemocnica? (Zúb.) vzťahuje sa na fiakristu.

3. hovor. tvary ono a ho majú povahu častice a dodávajú vete al. výrazu citové zafarbenie (zdôraznenie, dôvernosť ap.): Ono je to radosť tie deti počúvať. (Taj.) Veď mu ono to vyjde z hlavy. (Kuk.) Pakuješ ho domov! (Kuk.) Aleže ho ideš... pankhart...! (Min.)

4. bás. zastar. tvary nepriamych pádov s nesamostatnou časticou sa používali vo funkcii vzťaž. zám. k t o r ý: v Kotlínsku, v ňomž vyše pol stoletia kňazoval (Vaj.);
Ta, do tej doliny, ňouž bystrý Váh beží. (Horal)

onačiť sa, -í, -ia nedok. hovor. okúňavo konať, okúňať sa, zdráhať sa: Onačil sa prejsť po ulici. (Jes.) Neonačí sa Martinkove pančuchy štopkať. (Vaj.)

onen,oná,ono2 i oný, oná, oné1 (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.

1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé;
ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)

kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno;
hovor. na onom svete po smrti;

2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)

(i) to i ono;
či to, či ono
všeličo;
ten al. onen niekto;
ktokoľvek

oňahdajší p. onehdajší

oňahdy p. onehdy

onajska, -y, -siek žen. r. zastar. druh pečiva, žemľa: Jeho otec rožkami a onajskami nadobudol štyri domy. (Vaj.)

onak prísl. inak, inakšie, iným spôsobom;
v spojeniach jeden tak, druhý onak, tak i onak, tak al. onak, raz tak, raz onak;
Jedni tak chceli pomôcť svetu, druhí onak.
(Urb.) Chcel ju (vec) riešiť tak i onak (Urb.) všelijako. Človek píše raz tak, raz onak. (Stod.) Nikdy nepovedal: toto bude tak alebo onak. (Hor.)

tak či onak, či tak, či onak nech je akokoľvek, tak či tak, napokon

onakvý príd. m.

1. iný, inakší, onaký: Jeden vám je chudobný, druhý bohatý, jeden je taký, druhý onakvý. (Tim.)

2. len v 2. st. onakvejší vhodnejší, súcejší, lepší, krajší, inakší: A pritom musel uznať, že Paľko je onakvejší chlap. (Kuk.)

3. zried. všelijaký, nijaký, hocaký;
nepodarený: Muža mala onakvého. Bohvie, aký to bol čudák. (Tim.);

onakvo prísl. k 1, 3; class="sc" /> 2. st. k 2 onakvejšie

ona príd. m. iný, inakší, odlišný;
v spojeniach jeden taký, druhý ona, raz taký, raz ona, (či) taký, či ona, taký al. ona, taký i onaký;
Jeden sme taký, druhý onaký.
(Laz.);
v takej alebo onakej miere (Chorv.);
Prečo taký, či ona rozkaz. (Hor.) Rád bolo dosť, i takých i onakých. (Jégé)

ani taký, ani o. nijaký

onam zám. prísl. na iné miesto, inam, inde: obyč. v spojení tam či onam

onánia, -ie žen. r. zries. i onanizmus, -mu muž. r. ukájanie pohlavného pudu neprirodzeným spôsobom (na sebe samom), sebaukájanie, sebaprznenie;

onanický príd. m.

onanista, -u muž. r. človek, ktorý sa oddáva onánii

onanovať, -uje, -ujú nedok. vykonávať onániu, byť onanistom

|| onanovať sa pren. vulg. otravovať sa, nudiť sa

Naposledy hľadané výrazy

1. ona v Slovníku slov. jazyka