Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „okraj” v Slovníku slovenského jazyka

okraj, -a muž. r.

1. čiara, pruh, miesto na kraji niečoho, časť lemujúca niečo: o. chodníka, o. mesta, o. hory, o. stola, o. šiat lem, o. listov;
vrúbkovaný, zúbkovaný o.;
karty so zlatými okrajmi
(Jes.);
anat. nosový, čelový, lícny o.;
pren. prísť, priviesť niekoho na o. zúfalosti, záhuby, skazy, priepasti ap. až do zúfalstva, do záhuby atď.;

2. čistý, nepotlačený pás na kraji strán v knihách, zošitoch, na mapách ap.;
margo: značky a poznámky na okrajoch (knižôčky) (Vaj.);
pren. kniž. povedať, napísať niečo na o. výstavy, diskusie, kongresu ap. vysloviť sa k výstave, k diskusii, ku kongresu (obyč. o drobnejších poznámkach)

okráj p. okrajovať

okrajec, -jca muž. r. nár. krajec, krajíček (Ráz.)

okrajina, -y žen. r. kniž. zastar. okrajové, hraničné územie: na okrajine slovenskej, tam pod Babou horou (Vaj.)

okraj p. okrajový

okrajok, -jku/-jka muž. r.

1. krajná časť nejakej veci, okraj: Kukučka plešivý, s okrajkom červených vlasov (Vaj.);
Rudko odlomil okrajok (z chleba). (Ondr.)

2. mn. č. obyč. v poodkrajované časti z niečoho: repné o-y (Heč.);

stol. poodrezované kusy z dosák

okrajovací, -ia, -ie príd. m. ktorý slúži na okrajovanie: o. nôž;
tech. o. lis

okrajovadlo, -a, -diel stred. tech. nástroj na okrajovanie

okrajovať, -uje, -ujú nedok. (čo) krájaním odstraňovať okraje al. povrchovú časť: okrajovanie repy;

dok. okrájať, a, -ajú

okrajový (star. i okrajný) príd. m.

1. ktorý je na okraji, ktorý tvorí okraj: o-é pohorie, o-é územie, o-é pásmo, o-á oblasť, o-é lesy;
lingv. o-é nárečia ktoré sú na kraji nejakého jazykového územia;

2. podružný, nie významný: o. zjav, o. prípad;
o-á literatúra
;

okrajove i okrajovo prísl. zbežne, nie dôkladne, na okraj: Autor to len akoby okrajove komentoval. (Mráz);

okrajovosť, -ti žen. r. okrajový charakter, periférnosť

Naposledy hľadané výrazy

1. okraj v Slovníku slov. jazyka