Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „okolo” v Slovníku slovenského jazyka

okolo

I. predl. s 2. p. vyjadruje

1. miesto, obklopené niečím al. niekým zo všetkých strán, naokolo, dookola, koldokola, vôkol: sedieť o. vatry, ohňa, stola;
omotať si niečo o. ruky, nohy;
priviazať zásteru o. pása, šál o. hrdla;
ohrada o. domu;
pozrieť sa o. seba, zhromaždiť niekoho o. seba;
okolo úst hrá mu úsmešok;
je mu veselo, teplo, voľne o. srdca;
Zem sa krúti okolo Slnka;
Kŕdle včiel a ôs sa roja okolo kadí.
(Kuk.)

2. miesto, kde je v blízkosti niečoho al. niekoho, pri, blízko, v okolí, nablízku: Tam okolo Strečna cesta nebezpečná. (Škult.) Ani si nevšimol, čo sa okolo neho robí. (Urb.) Trnka obchodil okolo krčmy. (Kuk.)

3. smerovanie popri niečom al. niekom, vedľa, mimo, pozdĺž: Išiel práve do banky, keď prebehlo okolo neho auto. (Urb.) Práve sa vliekol okolo voza. (Ondr.) Pustil sa kade ľahšie, okolo humien a cez ploty (Podj.) poza humná.

4. spôsob, akým sa dej uskutočňuje: Kamaráti držia sa okolo krku. (Ráz.) Môžeš si ju potom vziať okolo pása. (Švant.) hodiť sa niekomu o. krku (hrdla) objať ho;
omotať si niekoho o. prsta úplne ho podrobiť svojej vôli;

5. osobu al. vec, oblasť, ktorá je cieľom, účelom nejakej činnosti: robiť o. domu, statku, detí ap.;
Pomáhali tete Nosáľke okolo varenia.
(Ondr.) Starí rybári robili roky okolo rybníkov. (Mor.)

6. priamy vzťah k osobe al. veci (objektový vzťah): mať sa o. niekoho;
krútiť sa, obšmietať sa, vrtieť sa o. niekoho;
rozhovor sa krútil, točil, reč sa krútila, točila okolo niečoho al. niekoho;
Bolo mu clivo tu samému, neskúsenému, obhadzovať sa okolo dvoch veľmi prefíkaných kupcov.
(Kuk.) Ak má nejaké túžby, tak sa všetky sústreďujú okolo vydaja. (Min.) Zavolali tých, čo sa najlepšie v dedine vyznali okolo statku. (Taj.)

7. približnosť časového určenia: o. polnoci, o. dvanástej (hodiny), o. poludnia, o. obeda;
o. prvého
v prvých dňoch mesiaca;
o. Vianoc;

II. prísl.

1. naokolo, dookola, koldokola, vôkol: Ledva vedel, čo sa robí okolo. (Vaj.) Okolo (sú) skalné bralá. (Fr- Kráľ) Rozpálil sa, bľuskol očami okolo. (Urb.) Vidíte, nechala ho frajerka, obrátil sa Funtík na divákov okolo. (Tat.)

2. popri, mimo, podľa: Okolo šla jej priateľka Ruža Boreckých. (Jégé) Rúčka tachometra sa bezmocne triasla, okolo sa mihali obloky. (Urb.)

III. čast. asi, približne: Predo mnou sedí okolo 65-ročná. (Taj.) okolo päťsto nevybavených vecí. (Jes.)

okoloidúci, -a, -e príd. m. ktorý ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, prechádzajúci popri: o. muž, o. chodec;

spodst. okoloidúci, -eho muž. r. kto ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, chodec: Otec vyjde si pred bránu a díva sa na okoloidúcich. (Al.)

okolok, -lku muž. r. zried. okraj, obvod (napr. na šitých látkach): ruská dôstojnícka kokarda na okolku furážky (Jes-á)

okolosediaci, -a, -e príd. m. (obyč. v mn., č.) sediaci okolo niečoho, sediaci dookola: o. hostia;

spodst. okolosediaci, -cich mn. č. muž. r. ľudia, ktorí sedia okolo niečoho, sediaci dookola: Slečny začali pozorovať okolosediacich. (Tim.)

okolostojaci, -a, -e príd. m. (obyč. v mn. č.) stojaci okolo niečoho al. niekoho, stojaci dookola: o. ľudia;
o-e panstvo
(Jégé);

spodst. okolostojaci, -cich mn. č. muž. r. ľudia, ktorí stoja okolo niečoho al. niekoho, stojací dookola: Vody! Zamdlela! — volali okolostojaci. (Urb.)

okolostojičnosť, -ti žen. r. kniž. zastar. okolnosť (Kuk., Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. okolo v Slovníku slov. jazyka