Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „odv��dza��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

odvážať,odvážať sa p. odviezť, odviezť sa

odvážiť sa2, -i, -ia dok. (s neurč.., na čo, kam, kniž. i čoho) dodať si smelosti, odvahy, osmeliť sa, opovážiť sa, odhodlať sa: Kto by sa odvážil v takúto chvíľu hovoriť? (Ráz.) Ani Zandome sa nesmie odvážiť na viac, než čo urobil. (Kuk.) Odvážili sa do izby medzi hostí. (Šolt.) Knihár sa odvážil otázky. (Karv.);

nedok. odvažovať sa, -uje, -ujú

odvažovať sa p. odvážiť sa2

odväzovať,odväzovať sa p. odviazať, odviazať sa

odvábiť, -i, -ia dok. (koho, čo) vábením odviesť, odlákať: Chcela mi môjho Miša odvábiť. (VHV) (Gabica) mu (Vincovi) odvábila myšlienky od rodných. (Bod.)

odvádzač1, -a muž. r. človek, ktorý kontroluje kvalitu vyrobených predmetov

odvádzač2, -a, mn. č. -e muž. r. el. tech. vodič, ktorý odvádza elektrický prúd

odvádzajúci, -a, -e príd.: anat. o. nerv ktorý ovláda spánkový sval oka

odvádzať p. odviesť

odvaha, -y žen. r. odvážnosť, smelosť, nebojazlivosť: mať, nemať o-u na vykonanie niečoho, nabrať si o-y, dodať niekomu o-y, vziať niekomu všetku o-u, stratiť všetku o-u;
vynikať o-ou;
šibeničná o.
(Urb.);
Sám sa teraz diví, kde sa v ňom vzalo toľko odvahy. (Kuk.)

odval, -u, 6. p. -e muž. r. odb. miesto, kde sa vyváža troska, odpad a pod.

odváľať, -a, -ajú dok. (čo) váľaním postupne odstrániť, premiestiť: Že im on všetok vrštek odváľa. (Dobš.)

odvaliť, -í, -ia, rozk. -vaľ dok. (čo)

1. váľaním odstrániť, s námahou odkotúľať, premiestiť: o. skalu, kameň, brvno;
pren. mohli by toto od nás odvaliť (Tim.) odstrániť, zbaviť nás toho

o. niekomu kameň zo srdca zbaviť ho starostí;

2. oddeliť časť niečoho od celku odlomiť: Jano odvalil kusisko žuly. (Rys.)

3. expr. odkrojiť, odrezať: o. kus slaniny;
(Ďuro) odvalí kus z okrucha chleba.
(Tim.);

nedok. k 1 odvaľovať, -uje, -ujú

|| odvaliť sa

1. (o ťažkých veciach) váľaním sa premiesiť, ťažko sa odkotúľať: kameň, peň sa odvalil;
pren. Zástup sa zrazu odvalil (Jes-á) pomaly sa vzdialil.

odvalila(-li) sa mu (jej, im) ťarcha, kameň zo srdca zbavil(-a) sa veľkej starosti, trápenia ap.;

2. oddeliť sa a s hlukom spadnúť, zrútiť sa: Vtom sa hore z prúďavy blata odvalila skala. (Fel.) (Vlani) sa odvalilo kus zo steny. (Hor.);

nedok. odvaľovať sa

odvaľkať, -á, -ajú dok. expr. (čo) vaľkaním premiestiť, odkotúľať: Uvoľnil si nohu a odvaľkal pätou mŕtvolu. (Fig.)

odvandrovať, -uje, -ujú dok. hovor. expr. odísť, vzdialiť sa, odtiahnuť;
pren. Posledný groš odvandroval do Jafa za lakoty-psoty (Hviezd.) vydali, minuli všetky peniaze

odvanúť, -nie, -nú dok. bás.

1. (čo) slabým, miernym závanom vzduchu odniesť, odviať, odfúknuť, odstrániť: pazderie, čo každý vetrík odvanie (Hviezd.);

2. stratiť sa ako vánok, rozplynúť sa: Odvanie smútok mesta. (Rys.)

odvápniť, -i, -ia dok. odb. (čo) zbaviť vápna: lek. odvápnenie kostí;
pôdohosp. odvápnená pôda;

nedok. odvápňovať, -uje, -ujú

odvar, -u, 6. p. -e, mn. č. -y i odvarok, -rku muž. r.

1. tekutý výťažok z niečoho, získaný varením: ryžový, lipový, harmančekový o.;
o. z kostí, z makovíc;
jedovatý, liečivý o., rastlinný o.;
odvarok blenu
(Kuk.);
odvarok zo zeliniek (Šolt.);
odvarok korienkov (Stod.);
teplý, žltkastý odvarok (Švant.);

2. pejor. niečo napodobené, odvodené, nepravé a preto malej hodnoty (obyč. o ideách al. umeleckých výtvoroch): spraviť z maj-strovského diela mdlý odvar (Jes-á);
Čo sa obecenstvu dostáva v niektorých revuách, je obyčajne odvarkom z piatej ruky. (Chorv.)

odvariť, -í, -ia dok.

1. (čo i bezpredm.) zvariť odstáte mlieko, aby sa zrazilo na tvaroh alebo syr: o. mlieko;
o. pôdoj
(Ráz.);
Potom som odvaril, upratal kolibu. (Rys.)

2. zried. (čo) uvariť: o. obed;

nedok. odvárať, -a, -ajú

|| odvariť sa (o mlieku) varením sa zraziť na tvaroh, syr: (Žinčica) sa odvarí. (Kuk.);

nedok. odvárať sa

odvážiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho) vážením zistiť váhu: o. mäso, o. dieťa, o. dobytok;
Jano položil na váhu vrecia a Pavo ich odvážil.
(Heč.);
pren. Vie nájsť paragraf, podľa ktorého odvážia ťažkosti viny (Hor.) určia, zhodnotia.

toho treba zlatom odvážiť o veľmi cennom, vzácnom človeku;
každé slovo odváži vopred si premyslí, uváži, čo povedať;

2. zried. (koho) vyrovnať sa niekomu, vyvážiť: Vy ste malý a predsa odvážite iných desať. (Kuk.);

nedok. odvažovať, -uje, -ujú

|| odvážiť sa1 zistiť vážením svoju váhu

odvážka, -y, -žok žen. r. zried. odvoz, odvezenie: Ľúto bolo peňazí na odvážku. (Podj.)

odvážlivec, -vca muž. r. odvážny, smelý človek: veľký o. veľmi smelý človek;
Guľka zasiahla odvážlivca. (Karv.)

odvážlivý príd. m. zastar. odvážny, smelý: o-í ľudia (Vans.), o. plán (Kuk.);
o. úmysel (Hviezd.);
o-á krádež;
o. podnik
(Šolt.);

odvážlivosť, -ti žen. r.

odvážny príd. m.

1. ktorý sa nebojí, nepociťujúci strach, smelý, nebojazlivý: o. chlap, o. pilot, o. zlodej, o-i bojovníci;

2. prezrádzajúci al. vyžadujúci odvahu, vykonaný, konaný s odvahou, smelosťou: o. skok, o-a hra, o-a myšlienka, o. plán, o-e tvrdenie, o-e podujatie;
o. pohľad
(Gráf);

odvážne prísl.;

odvážnosť, -ti žen. r.

odvažovať p. odvážiť

odvčera prísl. od včerajšieho dňa: Na pohovke odvčera ležali šaty Lauretty. (Jégé)

Naposledy hľadané výrazy

1. odv��dza�� v Slovníku slov. jazyka